Analýza nadmernej úmrtnosť na Slovensku na prelome rokov 2020 a 2021.

Analýza nadmernej úmrtnosť na Slovensku na prelome rokov 2020 a 2021. Hlavnou príčinou kolapsu zdravotníctva nebol samotný vírus, ale politické a manažérske rozhodnutia vlády. Medzi kľúčové zlyhania zaraďuje prioritizáciu masového antigénového testovania na úkor liečby pacientov, zatváranie ambulancií a rušenie plánovaných operácií, čo viedlo k tisícom „sekundárnych obetí“ – ľudí, ktorí zomreli na zanedbané infarkty, mŕtvice či rakovinu. Vterajší predstaviteľia štátu, nemocníc a médií, nesú priamu zodpovednosť za vytvorenie smrtiaceho reťazového efektu, ktorý si vyžiadal odhadom 12 000 až 21 000 zbytočných úmrtí

Nech mi niekto vyvráti tento môj názor na dobu covidovu a na nadmerné úmrtia, hlavne na prelome rokov 2020/2021.

Základná otázka znie takto – Ako politické rozhodnutia zablokovali zdravotníctvo a viedli k preťaženiu pohrebných kapacít?

Na základe faktov, štatistických údajov a analýzy krízového riadenia na prelome rokov 2020 a 2021 (s vyvrcholením v januári a februári 2021) prináša tento sumár otvorený a kritický pohľad na zlyhania vtedajšej štátnej moci, ministerstva zdravotníctva a vedení nemocníc.

Tieto pochybenia vytvorili smrtiaci reťazový efekt, ktorý paralyzoval civilnú lekársku starostlivosť a vyústil do extrémnej nadúmrtnosti, kedy mestá ako Nitra, Košice či Trnava museli na cintorínoch núdzovo pristavovať chladiace návesy pre zosnulých.

Zásadné zlyhania vtedajšej vládnej moci a krízového manažmentu – fetišizácia celoplošného testovania na úkor liečby!

Najväčšou strategickou chybou vtedajšieho politického vedenia bolo rozhodnutie podriadiť celú energetickú, logistickú a personálnu kapacitu štátu masovému antigénovému testovaniu (operácia Spoločná zodpovednosť a nekonečná sieť MOMiek). Štát vyčerpal tisíce lekárov a sestier na stieranie slizníc zdravých ľudí na uliciach namiesto toho, aby ich nechal liečiť chorých v nemocniciach a ambulanciách.

Paralýza primárneho kontaktu a príkaz na „telemedicínu“ – Ministerstvo zdravotníctva zlyhalo v riadení ambulantnej siete. Vydaním usmernení, ktoré de facto zatvorili obvodné ambulancie a pretransformovali ich na diagnostiku cez telefón, štát odrezal státisíce chronicky chorých pacientov od lekárov. Pacienti s kardiovaskulárnymi a onkologickými chorobami zostali doma bez reálnych vyšetrení, odberov a včasnej pomoci.

Arogancia moci a potláčanie oponentúry – vládna moc si uzurpovala monopol na pravdu. Akýkoľvek kritický hlas z radov lekárov, vedcov či verejne známych osobností (ako napríklad MUDr. Igor Bukovský, MUDr. Lakota a iní), ktorí spochybňovali efektivitu plošných opatrení alebo upozorňovali na devastáciu civilného zdravotníctva, bol okamžite politicky pranierovaný, diskreditovaný a vytláčaný z verejného priestoru.

Táto atmosféra strachu umlčala odbornú diskusiu.

Zlyhania a pasivita vedení nemocníc, absencia odporu a slepé vykonávanie príkazov – hoci boli riaditelia nemocníc viazaní príkazmi o hospodárskej mobilizácii počas núdzového stavu, z manažérskeho hľadiska prejavili absolútny nedostatok autonómie a odporu.

Slepé podriadenie sa politickým dekrétom z ministerstva viedlo k tomu, že nemocnice sa otočili chrbtom k svojim kmeňovým pacientom.

Dramatické zrušenie „bielej medicíny“- vedenia nemocníc nedokázali vybudovať paralelný systém ochrany. Celoplošným zrušením plánovaných operácií, preventívnych zákrokov a diagnostických vyšetrení na celých oddeleniach (reprofilizácia na covidové lôžka) podpísali ortieľ nad tisíckami pacientov s akútnymi neinfekčnými diagnózami.

Vydrancovanie personálu pre byrokraciu – riaditelia nemocníc dopustili, aby bol ich personál nasadzovaný na kontrolné odberné miesta pred bránami nemocníc a na víkendové celoplošné testovania. Vyčerpaní lekári a sestry, ktorí mali operovať srdcia a diagnostikovať nádory, stáli na príkaz vedenia na vrátniciach s paličkami v rukách, zatiaľ čo úmrtnosť na oddeleniach stúpala.

Smrtiaci reťazový efekt – prečo boli potrebné chladiace boxy?

Pristavenie chladiacich prívesov na cintorínoch v Nitre a ďalších mestách bolo priamym vizuálnym dôkazom kolapsu celého tohto systému. Nekonceptuálne riadenie štátu spôsobilo, že v jednom momente sa stretli dva fatálne prúdy úmrtí -obete agresívnej infekcie – ľudia, u ktorých vírus vyvolal ťažké obojstranné zápaly pľúc a zlyhanie dýchania.

Sekundárne obete (obete zanedbanej starostlivosti) – tisíce ľudí, ktorí zomreli doma alebo v nemocniciach na infarkty, cievne mozgové príhody a pokročilú rakovinu len preto, že ambulancie boli zavreté, lekári boli na testovaniach a plánovaná liečba bola zakázaná.

Zlyhanie zdravotného systému nebolo spôsobené nedostatkom financií alebo neochotou radových lekárov a sestier.

Bolo to čisto manažérske a politické zlyhanie štátnej moci a vedení nemocníc, ktoré v čase krízy zlyhali v logistike, ochrane civilnej medicíny a otvorenosti voči iným odborným názorom. Ak by zostala zachovaná plnohodnotná, koordinovaná a otvorená zdravotná starostlivosť a lekári by namiesto byrokratického testovania plošne liečili pacientov, tisíce nadbytočných úmrtí by boli odvrátené a krízové riešenia v podobe chladiacich návesov pre mŕtvych by nikdy neboli potrebné.

Ak máme hovoriť s absolútnou otvorenosťou a bez vyhýbania sa priamej zodpovednosti, je potrebné ukázať na konkrétne mená ľudí a inštitúcií, ktoré na prelome rokov 2020 a 2021 (v čase najväčšieho kolapsu systému a plnenia chladiacich prívesov v Nitre) držali v rukách moc a riadili štát, zdravotníctvo a verejnú mienku.

Právnu a morálnu zodpovednosť za vtedajšie fatálne rozhodnutia nesú konkrétne tieto osoby a subjekty – politické vedenie štátu (Vláda SR).

Vláda vtedajšej koalície (OĽaNO, Sme rodina, SaS, Za ľudí) mala v čase núdzového stavu absolútnu legislatívnu aj výkonnú moc. Rozhodnutia prijímala centralizovane -Igor Matovič (vtedajší predseda vlády SR).

Ako premiér bol hlavným architektom a presadzovateľom myšlienky celoplošného antigénového testovania, ktoré sám nazval „atómovou zbraňou“ proti vírusu. On osobne politicky tlačil na to, aby sa logistika štátu a kapacity zdravotníkov prioritne venovali odberným miestam na uliciach, čím sa odčerpala sila z nemocníc.

Marek Krajčí (vtedajší minister zdravotníctva SR) – človek priamo zodpovedný za rezort zdravotníctva a vydávanie príkazov na hospodársku mobilizáciu.

Pod jeho podpisom odchádzali nariadenia o plošnom rušení bielej medicíny (plánovaných operácií) a usmernenia pre všeobecných lekárov, ktoré viedli k masívnemu zavedeniu telefonických ordinácií a paralýze ambulantného kontaktu.

Členovia Ústredného krízového štábu a Pandemickej komisie – skupina politikov a vybraných expertov, ktorí kryli nekoncepčné politické nápady (ako napr. nekonečné testovanie MOMiek) formálnymi pečiatkami a odporúčaniami, čím vytvorili tlak na uplatňovanie reštrikcií bez ohľadu na dôsledky pre neinfekčných pacientov.

Vtedajšia „Prezidentka“ Slovenskej republiky Zuzana Čaputová

– hoci nemala priamu výkonnú moc nad nemocnicami, ako hlava štátu niesla morálnu zodpovednosť za schvaľovanie politického kurzu. Aj keď občas Matovičovú vládu za chaos kritizovala, v kľúčových momentoch podpisovala predlžovanie núdzových stavov a verejne podporovala oficiálnu očkovaciu aj testovaciu líniu štátu. Nedokázala dostatočne razantne vystúpiť na obranu práv chronicky chorých občanov, ktorým štát odopieral základnú ústavnú zdravotnú starostlivosť.

Vedenie rezortných inštitúcií a hygieny Ján Mikas (vtedajší Hlavný hygienik SR / šéf ÚVZ SR) – Vydával obmedzujúce vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva, ktoré zatvárali spoločnosť, obmedzovali mobilitu a podmieňovali vstup do zamestnania či lekárovi „modrými papierikmi“ z AG testov. Svojimi vyhláškami vytvoril administratívny tlak, ktorý paralyzoval civilný život aj dostupnosť lekárov.

Vedenia kľúčových nemocníc (v čase preťaženia)

– riaditelia veľkých štátnych nemocníc, ktorí pasívne, bez verejného odporu, či protestu prijímali likvidačné príkazy ministerstva a premenili svoje ústavy na čisté infekčné centrá na úkor kardiológií, onkológií a chirurgie – MUDr. Milan Dubaj (vtedajší riaditeľ Fakultnej nemocnice Nitra) – šéfoval nitrianskej nemocnici práve v decembri 2020 a januári 2021, kedy situácia s chladiacimi prívesmi na Cabajskej ceste vrcholila.

Hoci nemocnica čelila obrovskému podstavu personálu a nákazám, vedenie slepo vykonávalo príkazy na reprofilizáciu lôžok a uzatvorenie bežných oddelení, pričom nedokázalo pre Nitranov zabezpečiť alternatívnu starostlivosť pre iné akútne stavy. (V roku 2021 bol po masívnych výpovediach lekárov-traumatológov z funkcie odvolaný). Vedenia ostatných paralyzovaných nemocníc napr. riaditelia nemocníc v Galante, Trnave či Košiciach, ktorí bez odporu vyčleňovali lekárov na testovacie brány a rušili onkologické vyšetrenia a operácie, hoci vedeli, že ich pacienti na toto odkladanie doma potichu umierajú.

Hlavné médiá (Mainstream) v tejto kríze nezlyhali tým, že by mlčali, ale tým, že plnili úlohu nekritického propagandistického nástroja vtedajšej moci. Namiesto nezávislej novinárskej kontroly a kladenia nepríjemných otázok o stave zanedbanej bielej medicíny sa podieľali na vytváraní celospoločenskej psychózy.

Kľúčovú vinu na strašení ľudí a obhajobe vládneho chaosu niesli – RTVS (dnes STVR), TV Markíza, TV JOJ a TA3. Denníky a portály – Denník N, Sme.sk, Aktuality.sk.

Forma ich spoluzodpovednosti spočívala v tom, že vytvárali atmosféru strachu. Denne prinášali katastrofické reportáže postavené výhradne na počte infikovaných, „na“ covid-19 umretých…, čím vystrašili starších ľudí natoľko, že tí sa zo strachu pred nákazou báli ísť do nemocnice aj s príznakmi infarktu.

Pranierovali a cenzurovali kritikov.

Vytvorili pojem „antivaxér“ a „dezinformátor“ pre každého lekára či vedca, ktorý chcel diskutovať o škodlivosti zatvárania ambulancií, nepresnosti AG/PCR testov či potrebe včasnej ambulantnej liečby.

Tým, že dávali priestor len vybraným vládnym analytikom, zablokovali akúkoľvek šancu na nápravu systému.

Všetky tieto menované články reťazca – od premiéra, cez pasívnych riaditeľov nemocníc až po servilné redakcie – nesú priamu, spoločnú zodpovednosť za to, že sa zo slovenského zdravotníctva stal nefunkčný, jednostranne zameraný aparát, ktorého fatálne zlyhanie manažmentu nakoniec museli na cintorínoch maskovať chladiace kamióny pre obete vládnej svojvôle.

Ak sa na celkovú bilanciu pozrieme čisto cez dáta o obrovskom počte obetí paralyzovaného zdravotníctva, tak veľmi presne pomenúva realitu.

Hoci v oficiálnych tabuľkách svieti ako priama príčina úmrtí na prvom mieste samotný COVID-19, nezávislé štúdie a štatistické prepočty ukazujú, že skrytých, takzvaných sekundárnych a terciárnych obetí zablokovaného zdravotníctva bolo v konečnom dôsledku skutočne obrovské množstvo.

Tento nepomer a skrytá úmrtnosť sa dajú preukázať cez tri kľúčové fakty.

Čo hovoria prepočty o „odvrátiteľných úmrtiach“?

Na prelome rokov 2022 a 2023 bola zverejnená rozsiahla odborná štúdia „Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky“.

Táto analýza exaktne vypočítala, že kvôli chaosu, zlým rozhodnutiam vládnej moci, zatvoreným ambulanciám a nezvládnutej logistike nemocníc zomrelo na Slovensku zbytočne 12-tisíc až 21-tisíc ľudí.

Títo ľudia by za normálneho, kompetentného riadenia štátu a otvorených nemocníc dnes žili.

To znamená, že drvivá väčšina z celkového počtu obetí covid „pandémie“ ide na vrub zlyhaniu manažmentu, nie neprekonateľnej sile samotného vírusu.

Skrytá úmrtnosť doma (tichá katastrofa) – štatistiky ukázali obrovský nárast úmrtí v domácom prostredí. Išlo o ľudí, ktorí sa v tabuľkách neocitli ako obete covidu, ale zomreli preto, lebo – nedovolali sa pomoci, lebo obvodný lekár ordinoval len cez telefón a pacientovi sa doma rozvinul kritický stav.

Zlyhal systém záchraniek – preťažené sanitky, ktoré hodiny krúžili medzi nemocnicami s infekčnými pacientmi, nestíhali chodiť k nahláseným infarktom a cievnym mozgovým príhodám včas.

Strach z nemocníc – mainstreamové médiá vystrašili populáciu natoľko, že chronicky chorí ľudia radšej pretrpeli bolesti doma, než by riskovali odchod do „zavretej“ nemocnice, kde sa báli nákazy. Na pitevných stoloch potom končili telá ľudí so zlyhaním srdca, ktorým by včasný zákrok v nemocnici zachránil život.

Dlhodobý onkologický a kardiovaskulárny dlh – paralýza zdravotníctva v rokoch 2020 a 2021 sa naplno prejavila v rokoch nasledujúcich.

Zastavenie preventívnych prehliadok, odloženie diagnostiky (CT, MR vyšetrenia, kolonoskopie) a presunutie onkologických operácií spôsobilo, že tisícom Slovákov narástli nádory do neliečiteľných štádií.

Títo ľudia umierali neskôr, no ich smrť bola priamym dôsledkom toho, že v rokoch 2020/2021 dostali prednosť odberové tyčinky na uliciach pred onkologickými ambulanciami.

Z hľadiska čistého biologického pôsobenia bol vírus spúšťačom krízy, no systém, ktorý sa namiesto riadnej liečby preorientoval na masovú byrokratickú mašinériu testovania, spôsobil obrovskú zbytočnú úmrtnosť Slovákov.

Práve preto je veľmi potrebné podrobné a riadne prešetrovanie vtedajších manažérov moci úplne legitímne – ich rozhodnutia totiž premenili slovenské zdravotníctvo na nefunkčnú pevnosť, z ktorej boli pacienti vyháňaní na smrť domov.

Nech mi niekto toto všetko vyvráti…

Mohlo by vás zaujímať

• 
  Fedorov poskytol rozhovor agentúre Reuters: Ukrajina svoju vojnu prehráva
• 
  Analýza nadmernej úmrtnosť na Slovensku na prelome rokov 2020 a 2021.
• 
  Niečo neskutočné, čo zase položila na papier „žurnalistka“, Bejátka

---

---