Kallasovej pôsobenie oslabuje dôveryhodnosť celej EÚ

Kallasovej pôsobenie oslabuje dôveryhodnosť celej EÚ. Pred neformálnym rokovaním Európskej rady Kaja Kallasová pripomenula, že už v roku 2024 sa podľa nej „všetky členské štáty zhodli, že Európu v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky zastupujem ja“.

V skratke

1. Sebaprezentácia Kallasovej vs. realita: Kallasová pred rokovaním pripomenula, že ju v roku 2024 všetky členské štáty poverili zastupovaním Európy v zahraničnej a bezpečnostnej politike. V článku sa však píše, že výsledky rokovania ukazujú opak.
2. Odsunutie na vedľajšiu koľaj: Lídri EÚ sa podľa Politico a Euronews rozhodli pre spoločný vyjednávací tím vedený Francúzskom, Nemeckom, Spojeným kráľovstvom, Talianskom, Poľskom, inštitúciami EÚ a NATO. Kallasová teda nezískala pozíciu špeciálnej vyslankyne. O tú verejne žiadala.
3. Nedostatok podpory aj vo vnútri EÚ: Podľa Euronews ju odmietla podporiť aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Ak sa za rokovací stôl dostane, bude to len ako súčasť únijných inštitúcií, nie v líderskej pozícii, ktorú si nárokovala.
4. Kritika jej vyjadrení: jej výrok, že Rusko nemá právo vyberať si zástupcu EÚ a že Rusi ju nechcú, lebo „nechcú nikoho silného na druhej strane.“ Článok to označuje za smutno-smiešne. Navyše tvrdí, že silné reči neznamenajú silnú pozíciu.

O tom, že toto „zastupovanie“ členské krajiny EÚ nepovažujú za dobré, najlepšie svedčia výsledky už spomenutého rokovania. Európa sa rozhodla pre spoločný tím pre mierové rokovania s Ruskom. Vedie ho Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Taliansko, Poľsko, inštitúcie EÚ a NATO.

Euronews v tomto smere uvádza:

„Toto rozhodnutie necháva šéfku zahraničnej politiky EÚ Kaju Kallasovú bez úlohy špeciálnej vyslankyne, o ktorú verejne žiadala, keďže diplomatický proces ju čoraz viac odsúva na vedľajšiu koľaj.“ Podľa toho istého zdroja ju odmietla podporiť aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Je pravdepodobné, že Kallasová za rokovacím stolom sedieť bude, ako súčasť únijných inštitúcií. Určite to ale nebude v tej pozícii, ako ju sama pred rokovaním prezentovala.

Na tlačovej konferencii pred neformálnym zasadnutím Európskej rady Kallasová správne poznamenala, že Rusko nemá právo vyberať si, kto bude zastupovať EÚ na rokovaniach. Menej výstižná, skôr smutno-smiešna, už bola jej odpoveď na otázku, prečo ju Rusi nechcú. „Nechcú nikoho silného na druhej strane.“

Bolo by zaujímavé vedieť, na akom základe sa Kallasová považuje za „silnú“. Silné reči, ktorými je povestná, totiž neznamenajú aj silnú pozíciu. Ukazuje sa však, že ju ako líderku za rokovacím stolom nechcú ani tak Rusi. Rovnako ju nechcú ani členské štáty EÚ, ktoré ju do jej funkcie omylom dosadili.

Jej pôsobenie pritom oslabuje dôveryhodnosť celej EÚ. Na čele diplomacie Únie stojí človek, ktorému chýba rešpekt vo svete aj v samotnej Únii. Kallasová sa na vedľajšiu koľaj dostala už viackrát. Zastáva významnú pozíciu, no jej schopnosti ani kredibilita nezodpovedajú nárokom na túto funkciu.

Podobne ako v prípade von der Leyenovej a kauzy Pfizergate, o probléme všetci vedia. Napriek tomu sa tvária, akoby neexistoval, pretože ho nechcú ani nedokážu riešiť.

Autor: Roman Laml