Merz sa pomiatol. Ultimátum Európe

Merz sa pomiatol. Ultimátum Európe. Merzovo ultimátum rozdeľuje EÚ. Nemecký kancelár Friedrich Merz chce podmieniť schválenie budúceho rozpočtu EÚ tým, že sa všetky členské krajiny zaviažu pokryť schodok ukrajinského rozpočtu na budúci rok. Denník Financial Times označil jednanie Merza za ultimátum Berlína – zablokovanie rokovaní o rozpočte, ak nebude schválená pomoc Ukrajine.

Táto nečakaná požiadavka nemeckého lídra vyvolala v Bruseli šok a vlnu nesúhlasu.

Menšie členské štáty, ktoré už teraz bojujú s vlastnými ekonomickými výzvami, sa obávajú, že ich to postaví pred neriešiteľnú dilemu. „Je to vydieranie,“ vyjadril sa anonymný diplomat z jednej z východoeurópskych krajín. „Nemecko si myslí, že môže diktovať podmienky celej Únii, namiesto toho, aby hľadalo spoločné riešenia.“

Merz však trvá na svojom. Podľa jeho hovorcu je podpora Ukrajiny kľúčová pre stabilitu celej Európy a Nemecko je pripravené „ísť do konfrontácie“, ak by sa táto pomoc odmietla. Analytici varujú, že táto patová situácia by mohla ohroziť nielen rozpočet EÚ, ale aj ďalšie dôležité iniciatívy a v konečnom dôsledku oslabiť celú európsku jednotu v čase, keď je najviac potrebná. Otázkou zostáva, či Merzova taktika naozaj povedie k požadovanému výsledku, alebo len prehĺbi už existujúce trhliny v európskom spoločenstve.

Tento krok, hoci motivovaný pochopiteľnou snahou o stabilizáciu Ukrajiny v jej boji proti agresii, predstavuje významný precedens a vyvoláva množstvo otázok týkajúcich sa jednoty, solidarity a budúcich mechanizmov rozhodovania v EÚ.

Na druhej strane však nemožno ignorovať potenciálne negatívne dôsledky tohto prístupu.

V prvom rade, ultimátum v diplomatickom kontexte EÚ je neštandardným a vysoko polarizujúcim nástrojom. Rozhodnutia v EÚ sa zvyčajne prijímajú konsenzom a prostredníctvom zložitých rokovaní, kde sa zohľadňujú záujmy všetkých členských štátov. Vynucovanie podmienok týmto spôsobom môže narušiť dôveru medzi členskými krajinami a prehĺbiť už existujúce pnutia. Niektoré krajiny, ktoré čelia vlastným ekonomickým výzvam alebo majú odlišné priority, môžu Merzovo ultimátum vnímať ako zasahovanie do ich suverenity a vnútorných záležitostí.

Okrem toho, podmieňovanie schválenia celého rozpočtu EÚ jednou konkrétnou otázkou, hoci dôležitou, môže vytvoriť nebezpečný precedens. V budúcnosti by sa iné členské štáty mohli pokúšať využiť podobnú taktiku na presadenie svojich vlastných národných záujmov, čím by sa ohrozila stabilita a funkčnosť celého rozpočtového procesu. EÚ je založená na princípe solidarity a vzájomnej podpory, no táto solidarita by mala byť výsledkom konsenzu, nie nátlaku.

V nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch sa ukáže, či sa Merzovo ultimátum stane katalyzátorom pre posilnenie podpory Ukrajiny, alebo či naopak prehĺbi rozdiely a oslabí jednotu EÚ. Je kľúčové, aby lídri členských štátov pristúpili k tejto situácii s rozvahou a hľadali riešenia, ktoré zabezpečia stabilitu Ukrajiny bez toho, aby ohrozili základy európskej solidarity a spolupráce. Cesta vpred si vyžaduje kompromis a diplomatickú zručnosť, aby sa z potenciálneho rozkolu nestala trvalá trhlina v európskom projekte.

Odpor štyroch krajín – Fico hrozí vetom

Návrh odmietajú Slovensko, Česko, Maďarsko a Bulharsko:

• Robert Fico (SK): označil postup za vydieranie a pohrozil vetom.
• Andrej Babiš (CZ): návrh rozpočtu už počíta so 100 miliardami eur pre Ukrajinu.
• Péter Magyar (HU): odmieta nové spoločné zadlženie aj navrhovanú podobu rozpočtu.
• Bulharský premiér: argumentuje vysokým deficitom krajiny.

Ukrajine má budúci rok chýbať cca 70 mld. eur, EÚ chce zabezpečiť asi 45 mld. eur.

Česko, Slovensko a Maďarsko majú už dnes výnimku z garancií na 90-miliardovú pôžičku pre Ukrajinu.

Merzov nápad je prejav čistého zúfalstva:

Merz má doma mizivú podporu voličov a dá sa predpokladať, že proti nemeckému nápadu budú nielen spomínané tri krajiny, ale aj ďalšie krajiny EÚ-27.

Merzov návrh podľa neho mení drámu na tragédiu všetkých zúčastnených a „riziko konca EÚ sa priblížilo“.

Stav Ukrajiny – prečo pomoc viazne

a) Vojenská a finančná únava: Ukrajina žiada 70 mld. eur, no NATO už peniaze nemá. Ani Nemecko podľa Ukrajinskej pravdy nedokáže dodať systémy Patriot. Finančná podpora sa hľadá v EÚ čoraz ťažšie.

b) Zaostávanie v reformách a členstvo v nedohľadne: Ako v biblickom príbehu o kráľovi, ktorý musí poznať svoje šance – Ukrajina výrazne zaostáva za kandidátmi. Európska pravda vlani uviedla, že pri súčasnom tempe by dosiahnutie základnej úrovne zosúladenia s EÚ trvalo viac ako 20 rokov – v dnešných podmienkach večnosť. Brusel hlási, že Kyjev za 3 roky nepresadil takmer žiadne reformy, predbehlo ho Moldavsko. EK sa podľa Politica nezaväzuje k žiadnemu dátumu ukončenia prístupových rokovaní.

c) Demografický kolaps: Podľa The Economist: Zelenskyj odhaduje 50 000 obetí vojny, nezávislý odhad pridáva ďalších 100 000. Klesá pôrodnosť, prebieha exodus – z 5 miliónov Ukrajincov v cudzine sa plánuje vrátiť menej ako polovica. Únava cítiť v Poľsku aj Česku – český minister spravodlivosti Jeroným Tejc upozorňuje, že počet Ukrajincov v českých väzniciach vzrástol od 2022 o 120 %.

d) Kto zaplatí obnovu? Nerastné bohatstvo pod zemou patrí USA, na povrchu je štát v bankrote s astronomickými dlhmi. Bez cudzej pomoci si Ukrajina nezabezpečí ani každodenný chod, nieto obnovu.

Predpoveď – vážny otras v EÚ

1. EÚ to s Ukrajinou nemyslí vážne – keby áno, hrala by férovo, pravdivo odhadla svoje schopnosti a časový rámec pomoci. Namiesto toho čím menej vie pomôcť, tým absurdnejšie sú jej politické vyhlásenia.
2. EÚ je sama v existenčnej kríze – mala veľké plány poraziť cez Ukrajinu Rusko, dosiahla vlastnú porážku. Občania sú ekonomicky vyčerpaní, čo spôsobuje nepokoje.
3. Hrozí koniec EÚ – ideologická propaganda stačí na námestia a sociálne siete, v reálnom živote prináša len hanbu. Do hanby priviedla EÚ aj Ukrajinu, aj seba. Lovaš to ilustruje aj narážkou na hokejové víťazstvo z roku 1969 ako symbolickú nepolitickú výhru, ktorá chýba.

Merzovo ultimátum rozdeľuje EÚ: Berlín hrozí vetom rozpočtu, ak všetky štáty nepodporia Ukrajinu

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyvolal v Európskej únii ostrý politický spor po tom, čo pohrozil zablokovaním budúceho sedemročného rozpočtu EÚ na roky 2028 až 2034. Podľa informácií, ktoré zverejnil britský denník Financial Times, Berlín podmieňuje svoj súhlas s viacročným finančným rámcom tým, že sa všetky členské štáty bez výnimky zaviažu podieľať na financovaní ukrajinského rozpočtového deficitu.

Podmienka spravodlivého rozdelenia nákladov

Podľa agentúry Anadolu Ajansı zaslal kancelár Merz začiatkom týždňa predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi oficiálny list, v ktorom stanovil jasné požiadavky Nemecka. Ukrajina bude v roku 2027 čeliť odhadovanému finančnému výpadku vo výške približne 70 miliárd eur, pričom od Európskej únie sa očakáva pokrytie zhruba 45 miliárd eur.

Merz v liste zdôraznil, že spoločný záväzok všetkých 27 členských krajín spravodlivo prispieť na vykrytie tohto schodku v roku 2027, ako aj na ďalšie financovanie od roku 2028, je nevyhnutnou podmienkou na diskusiu o akýchkoľvek ďalších finančných otázkach v rámci Únie. Nemecká vláda týmto krokom reaguje na skutočnosť, že doterajšiu finančnú záťaž pomoci Kyjevu niesla len časť členských štátov, zatiaľ čo niektoré krajiny sa z najnovších úverových mechanizmov vyčlenili.

Ostrá reakcia stredoeurópskych lídrov a diplomatické napätie

Nemecký postup narazil na okamžitý odpor viacerých vlád v regióne, ktoré odmietajú spájať dlhodobý rozpočet EÚ s pomocou pre Ukrajinu. Ako informuje ukrajinský spravodajský portál European Pravda, proti nemeckému ultimátu sa postavili lídri štyroch krajín:

• Slovensko. Premiér Robert Fico označil Merzov list za „vydieranie“ a pripomenul, že Slovensko disponuje pri schvaľovaní rozpočtu rovnakým právom veta ako Nemecko.
• Česká republika. Premiér Andrej Babiš uviedol, že dohoda o budúcom financovaní Ukrajiny nemôže byť predbežnou podmienkou pre schválenie nového sedemročného rozpočtu Únie.
• Maďarsko. Premiér Péter Magyar kritizoval postup nemeckého kancelára s tým, že spájanie týchto dvoch tém nie je správnym prístupom.
• Bulharsko. Podľa správ portálu The New Voice of Ukraine Sofia taktiež odmietla zapojenie do nových spoločných pôžičiek, hoci deklarovala ochotu pomáhať Kyjevu inými formami, napríklad dodávkami energetických zdrojov.

Na druhej strane nemecký postoj získal podporu pobaltských štátov, napríklad zo strany lotyšskej vlády.

Zákulisné rokovania v Dubline

Napätá situácia sa stala hlavnou témou neformálneho summitu lídrov EÚ v Dubline. Predseda Európskej rady António Costa sa snaží zmierniť rozkol medzi Berlínom a odporcami podmieňovania rozpočtu tým, že navrhol oddeliť diskusiu o bezprostrednej podpore Ukrajiny od hlavných rokovaní o viacročnom finančnom rámci, ktoré sú naplánované na koniec novembra. Schválenie sedemročného rozpočtu EÚ si vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov, čo dáva obom stranám sporu silný vyjednávací nástroj.