Lídri troch jadrových mocností sa historicky prvýkrát stretnú za jedným stolom

Lídri troch jadrových mocností sa historicky prvýkrát stretnú za jedným stolom

Lídri troch jadrových mocností sa historicky prvýkrát stretnú za jedným stolom

ŠEN-ČEN – Lídri troch jadrových mocností sa historicky prvýkrát stretnú za jedným stolom Moskva, Washington a Peking oficiálne potvrdili konanie bezprecedentného trojstranného samitu najvyšších predstaviteľov Ruskej federácie, Spojených štátov a Čínskej ľudovej republiky. Ruský prezident Vladimir Putin, americký prezident Donald Trump a čínsky prezident Si Ťin-pching sa stretnú vo štvrtok 19. novembra 2026 v juhočínskom meste Šen-čen. Rokovania prebehnú na záver dvojdňového samitu Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC). Navyše, predstavujú prvé spoločné osobné rokovanie lídrov týchto troch krajín v modernej histórii.

Strategická stabilita a globálny mier

Hoci detailný program stretnutia zostáva predmetom diplomatických konzultácií, oficiálne vyjadrenia jednotlivých strán naznačujú zameranie na kľúčové otázky globálnej bezpečnosti. Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning uviedla, že lídri povedú hĺbkové diskusie o ochrane svetového mieru a podpore strategickej stability vo vzťahoch medzi veľmocami. Okrem toho prisúdila samitu prelomový význam.

Podľa vyhlásenia Bieleho domu, ktoré sprostredkovala hovorkyňa Olivia Wales, chce prezident Donald Trump otvoriť predovšetkým tému znižovania jadrových arzenálov a zabránenia šíreniu jadrových zbraní. Táto iniciatíva prichádza v období po februárovom vypršaní zmluvy Nový START. Táto dohoda bola poslednou bilaterálnou dohodou o kontrole jadrových zbraní medzi USA a Ruskom. Generálny tajomník OSN António Guterres už v reakcii na oznámenie samitu deklaroval pripravenosť Organizácie Spojených národov podporiť akékoľvek úsilie smerujúce k jadrovému odzbrojeniu.

Kríza na Blízkom východe a rozdielne očakávania

Ďalším významným bodom rokovaní má byť prebiehajúci vojenský konflikt týkajúci sa Iránu, ktorý výrazne narušil globálnu námornú dopravu a spôsobil nárast cien ropy. Donald Trump avizoval zámer hľadať cesty k ukončeniu týchto bojov. Zároveň Čína ako významný ekonomický partner Teheránu dlhodobo deklaruje snahu o sprostredkovanie mierových rozhovorov. Tiež sa snaží zabrániť ďalšej eskalácii v regióne.

Pohľad na ďalšie body agendy sa medzi zúčastnenými stranami čiastočne líši:

  • Postoj Ruska. Poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov naznačil, že rokovania v Šen-čene nadviažu na predchádzajúce diplomatické kontakty smerujúce k urovnaniu konfliktu na Ukrajine.
  • Postoj USA. Americkí predstavitelia neočakávajú, že by ukrajinská otázka bola súčasťou trojstrannej agendy. Tiež zdôrazňujú, že samit má slúžiť najmä ako východiskový bod pre ďalšie rokovania.
  • Postoj Číny. Čínsky prezident Si Ťin-pching podľa vyjadrení nemeckého prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera zdôraznil, že ide o európsky konflikt. Preto pri jeho riešení musia za rokovacím stolom sedieť aj európski zástupcovia.

Samotnému trojstrannému stretnutiu budú predchádzať bilaterálne rokovania medzi Donaldom Trumpom a Si Ťin-pchingom, na ktorých sa očakáva aj diskusia o vzájomných obchodných vzťahoch pred januárovým vypršaním platnosti colného prímeria. Zahraničné médiá a analytici prirovnávajú formát stretnutia troch svetových lídrov k historickej Jaltskej konferencii z roku 1945. Napriek tomu vysokopostavení predstavitelia vo Washingtone tlmia očakávania ohľadom podpísania konkrétnych dohôd priamo v Šen-čene a označujú schôdzku za dôležitý prvý krok v priamej komunikácii na najvyššej úrovni.


Pod čiarou/redakcia/zdroje

Zdroje informácií: France 24, BBC News, The Hindu, CNBC, Dawn






Objavte viac zo stránky Jednotné nezávislé Slovensko

Prihláste sa na odber najnovších článkov e-mailom.