Schlastané opice alebo podľa seba súdim teba
„Opoziční poslanci po nociach „chlascú“ s ruskými agentmi“. Argument ako od spitého štamgasta piatej cenovej. A to má byť minister vlády členského štátu Európskej únie. To je úroveň desiateho suterénu, nič iné. V histórii sa k tomu nedá vyhľadať žiaden príklad, to generál Čepička bol proti tomu mysliteľ.
Pokojne by sa dalo nad tým mávnuť rukou, veď člen vlády, ktorý nazýva občanov štátu, ktorí tú vládu financujú, opicami, grázlami, dezolátmi a gorilami či paviánmi alebo ešte neviem čím zo zvieracej ríše, si zaslúži akurát tak zvieraciu kazajku. Alebo rovno jednu otcovskú výchovnú, v Naďovom prípade v dvojitej posilnenej preventívnej dávke.
Okomentujte si to sami, prosím
Na jazyk či do prstov na klávesnici sa toho tlačí veľa, ale na rozdiel od vyššie spomenutého, zachováme aspoň aké také „dekórum“. Zostáva iba veriť, že to pani prezuidentka naozaj poctivo úprevníma a vyrazí ho aj s jeho kumpánmi z Arcibiskupského paláca v Bratislave a nechj ho zas živí nejaký Globsec! Vraj nepolitická organizácia. Toto tu fakt je čistá psychiatria.
A je to tu zas
„Potom že sa dejiny s trúchlivou istotou neopakujú. Ešte si dobre pamätáme viac ako dvadsaťročný „dočasný“ pobyt vojsk Varšavskej zmluvy, na ktorý vtedajšie obyvateľstvo Československa, paralyzované ešte augustovou okupáciou, odsúdila vtedajšia kolaborantská verchuška. A je to tu zase, hoci zemepisne v opačnom smere. Píše docent a odborník na masmediálne štúdiá v Českej republike Petr Žantovský. „Ako sa spievalo v starej piesni: teraz už máme, čo sme chceli. Vláda koná zjavne podľa pokynov z USA, rovnako ako politické vedenie pod Alexandrom Dubčekom nútene tancovalo podľa nôt z Moskvy. Dnes je to však snáď ešte horšie. Na konci 60. rokov sa neschyľovalo ku globálnej vojenskej konfrontácii ako dnes. Vtedy bola v behu studená vojna, navyše vo fáze détente, teda nezasahovania do vnútorných vecí protiľahlej strany. Preto sa tiež okupovaného Československa Západ nijako nezastal. Naozaj si stratégovia dnešnej krízy myslia, že tieto kroky, posúvajúce americkú armádu k ruskej hranici, nechajú Rusko chladným? Náš Titanic sa topí, ale na vládnej palube sa tancuje.“ Znie ďalší citát z blogu Petra žantovského.
Pokračujme citátom Gilberta Doctorowa, hosťujúcim lektorom Clarkovej univerzity v USA
„Dávaj pozor na to, čo si praješ. Rusko má viac jadrových zbraní ako Spojené štáty. Rusko má modernejšie zbrane ako Spojené štáty. Rusko môže zrovnať so zemou Spojené štáty za 30 minút. Je to krajina, v ktorej chcete vyvolať chaos? Navyše, ak by bol pán Putin zvrhnutý, kto by zaujal jeho miesto? Nejaký slaboch? Nejaký nový opilec ako prvý ruský prezident Boris Jeľcin? Alebo niekto, kto je Rambo a práve je pri Hollywoodskej chuti stlačiť tlačidlo?… Myslím, že je extrémne nerozumné, aby krajina ako Spojené štáty požadovala zmenu režimu v krajine ako je Rusko. Je to skoro samovražda.“ Varuje Doctorow na americkom webe vtforeignpolicy.com.
Kto tu má brať ešte Naďa vážne?
Jeho „argumenty“ dávno vykročili z mantinelov slušných, normálnych a najmä vecných. O odborných a nebodaj diplomatických ani nehovoriac. Múdrosť starých slovenských prísloví sa opäť potvrdzuje. Aj v jeho prípade naplno platí, že „podľa seba súdim teba“.
07 | 05 | 2023 I Ivan Brožík
Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.
