Veci Verejné Romana Michelka: Ako neprehrať voľby v septembri 2023
Zásadnou okolnosťou, ktorá rozhodne o výsledku volieb v septembri 2023, bude to, aké strany prepadnú a, naopak, aké búdu v parlamente. Zatiaľ sa to vyvíja celkom optimisticky. Veľká nádej koalície Demokrati je a zrejme už ostane beznádejne mimoparlamentná, rovnako ako Modrý most, v ostatnom čase dopovaný podporou „sympaťáka“ Bélu Bugára. Istú parlamentnú účasť nemá ani SME RODINA, SASKA či KDH. Prognózy poseptembrového vývoja by teda mohli byť optimistické, ak by nezvíťazil tupý stranícky egoizmus. No a práve to hrozí. Republika sa snaží útočiť na programovo najbližšiu stranu – otvorenú kandidátku SNS. Takéto konanie je krajne deštruktívne a môže viesť len k prepadu hlasov a konzervovaniu garnitúry, ktorá priniesla Slovensko na samotný pokraj kolapsu. Absolútna absencia strategického myslenia môže viesť do reprízy volieb v roku 2010 keď koalícia z roku 2006 – 2010 nemohla pokračovať, lebo vďaka straníckemu súpereniu a straníckemu egoizmu si bývalé koaličné strany išli tak tvrdo po krku, že Smer vtedy SNS silne zmarginalizoval, strana dosiahla len 5,07 % a HZDS dokonca vytlačil z parlamentu. Získal tak možno o jeden mandát viac, ale stratil 8. No a čo nasledovalo, veľmi dobre vieme: Radičovej vláda. A pritom stačilo tak málo. Ak by neprepadlo 9 hlasov HZDS, trojkoalícia Smer, SNS, HZDS mohla pohodlne pokračovať ďalšie 4 roky. V roku 2016 sa už Smer poučil a dal svojmu potencionálnemu koaličnému partnerovi priestor na oslovenie svojich voličov, nešiel do konfrontácie s SNS, ba dokonca jej prenechal témy, v ktorých bola strana autentická a mala šancu efektívnejšie osloviť voličov. A dopadlo to dobre. V rokoch 2016 až 2020 tu síce bola bizarná koalícia Smer, SNS, Most-Híd a Sieť, ale je celkom jasné, že bez SNS, ktorá malo niečo vyše 8 %, by to možné nebolo. Múdri sa učia z chýb druhých, hlúpi z vlastných. Preto treba dúfať, že ak si nebezpečie prepadu opozičných hlasov neuvedomuje stranícke vedenie, mohli by ich priviesť k rozumu aspoň premýšľaví voliči. Ako sme už spomínali, koaličná strana spektra sa vyvíja nanajvýš dobre. Demokrati naberajú poriadne panoptikum. V stave úplného zúfalstva draftovali Dorotu Nvotovú, ktorá viac ako pochybnými umeleckými kvalitami už veľakrát zaujala čistou nefalšovanou vulgárnosťou. No a spojenie Demokratov s Jablkom Lucie Nicholsonovej je klasické spojenie politického planktónu s politickou s molekulou. Rovnako stratená v politickom zúfalstve je aj Veronika Remišová, ktorú nikto príčetný nechce, tak ide k nepríčetnému Matovičovi. Ale len ako bezvýznamná osoba, ani nie politická molekula, ale doslova len ako politicky kvark. Ale nakoniec všetko je asi tak ako má byť. Po dlhom blúdení „pobozká prsteň svojho vládcu“ a vráti sa domov. Či aj do parlamentu, ťažko povedať, ale poznajúc mentálne obzory voličov OĽANO nielen že to nie je vylúčené, ale je to priam pravdepodobné.
