Pozdrav Ivanovi Korčokovi predchádzal tento rozhovor. Bojí sa Zoroslav Kollár?
Pozdrav Ivanovi Korčokovi predchádzal tento rozhovor. Bojí sa Zoroslav Kollár?
👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈
Právnik Zoroslav Kollár o sebe tvrdí, že sa nemá čoho báť – systém mu už nemá čo urobiť dokonca ani v trestno-právnej rovine. Neobáva sa ani diskreditácie. Podľa jeho vlastných slov o ňom bolo zverejnených tristo percent informácií. Tristo, lebo možno len tretina z toho bola pravdivá. Obavy nemá ani o osobnú bezpečnosť, veď keby niekto chcel, prelomí aj špeciálnu ochranu. V princípe však nad tým neuvažuje a nebojí sa, povedal pre Kľúč OD TV magazín.
Kedysi vlastnil časopis Historická revue, ktorú pred niekoľkými rokmi v podstate daroval denníku SME. V iných rozhovoroch sa veľmi okrajovo dotkol aj toho, že bývalé mainstreamové médiá informujú veľmi jednostranne a v zásade tak, ako sa im to hodí. Nevylučuje však, že do budúcnosti vytvorí niečo, ako vlastný mediálny portál.
O novinároch nehovoril nie z nejakých obáv, ale z prozaického dôvodu – nedostatok času, ktorý tomu môže venovať a priority. Tie sú momentálne inde.
„Aj tam sú zaujímavé osoby, o ktorých treba rozprávať a určite o nich hovoriť budem,“poznamenáva Kollár.
Mnohí uvažujú nad tým, či sa ten Kollár nechystá do politiky, keď teraz „mieša karty“ svojimi informáciami podávanými cez videá. On sám na túto tému hovorí, že momentálne je v situácii, kedy nad tým neuvažuje, no stále platí to povestné „nikdy nehovor nikdy“.
„Skôr si viem predstaviť, že by som niekoho podporil ako nejaký poradca, mentor, sponzor. Ale osobnú účasť v politike si veľmi neviem predstaviť,“hovorí Kollár.
Robiť na Slovensku razantné opatrenia podľa Kollára nie je jednoduché, keďže sme členmi EÚ a NATO, čo nás v mnohom zaväzuje. Navyše je tu fakt, že sme kolóniou, čo ľudia neradi počujú a politici neradi priznajú.
„Slováci takmer nič na Slovensku nevlastnia, takmer nič sa tu nevyrába. Kto hovorí, že sme priemyselný štát, tak je to klamstvo, pretože u nás sú montážne dielne a sklady. U nás nie je priemysel. Miera samostatnosti v rozhodovaní je veľmi nízka,“dodáva Kollár. Na Slovensku potrebujeme dobrého diplomata, ktorý bude vedieť presadiť naše záujmy tak, aby zabránil ďalšej devastácii krajiny. Tá postupuje šialeným tempom, no Slováci si neuvedomujú, kam vlastne spejeme.
Kollár Slovensku v tomto smere dáva za príklad Maďarsko a jeho zahraničnú politiku. Napríklad pri vstupe Švédska do NATO Slovensko súhlasilo hneď, zatiaľ čo Maďarsko si nechávalo čas. Keby sme si ho nechali aj my, mohli sme podľa Kollára vyrokovať lepšie podmienky pri dodávke pásových obrnených vozidiel. „Aj v medzinárodných vzťahoch sa treba správať takticky a využiť svoju pozíciu,“ radí Kollár.
Po rozpade východného bloku malo Slovensko jednu veľkú výhodu – mali sme kvalifikovanú pracovnú silu. Tá však už na Slovensku podľa Kollára neexistuje. Mladí nechcú pracovať v priemysle a generácia odborníkov pomaličky odchádza. To, čo by sme mohli využiť, je naša strategická poloha. A to chce niekoho s víziou, jasnou mysľou a ochotou pracovať pre Slovensko.
„Možno ho budú nazývať slovenským Orbánom, ale na konci dňa by pre neho malo byť dôležité to, čo urobí pre Slovensko a nie to, či ho niekto v Bruseli alebo Washingtone potľapká po pleci,“ uzatvára Kollár.
Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc. Náš obsah nezamykáme. Boj s liberálnou chobotnicou o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. Každý finančný príspevok sa ráta a pomáha nám pokračovať v našej práci. Ďakujeme
