Zdá sa, že Brusel oslepol a ohluchol.

Zdá sa, že Brusel oslepol a ohluchol. Kde je teraz Brusel? Kde sú všetci tí ochrancovia demokracie a právneho štátu? Keď bolo pri moci v Poľsku PiS, Európska únia mala plné ústa demokracie, právneho štátu a nezávislosti súdov. Brusel rozdával napomenutia, hrozil sankciami, blokoval eurofondy a neustále poučoval Poľsko o tom, ako má fungovať demokracia.

Dnes, keď je pri moci Tuskova vláda, ktorá si s právnym štátom a demokraciou nerobí ťažkú hlavu, zrazu je ticho. Kde sú tí hlasní kritici? A kde sú tie prísne vyhlásenia? Kde sú tie varovania pred ohrozením európskych hodnôt? Zrazu sa zdá, že Brusel oslepol a ohluchol. Peniaze z fondov tečú, žiadne sankcie sa nespomínajú a poučovanie vystriedalo blahosklonné mlčanie.

Alebo žeby len niektoré vlády boli „demokratickejšie“ ako iné, v závislosti od toho, aký ideologický vietor práve fúka v centrálach únie? Zdá sa, že dvojaký meter je v Bruseli úplne bežný.

Dnes je pri moci Donald Tusk, údajne veľký ochranca európskych hodnôt. A čo sa deje?

Tuskova vláda iniciovala odvolanie a výmenu viac ako 50 veľvyslancov, hoci okolo zákonnosti celého postupu vznikol vážny spor. Polícia obsadila televíziu a násilne vymenili jej vedenie. Teraz sa konflikt presunul aj na Ústavný tribunál. Polícia zabezpečuje jeho budovu, vedenie súdu čelí zásahom do svojho postavenia a situácia vyvoláva ďalšie otázky o rešpektovaní ústavy. Prezident dokonca prerušil cestu do Afriky a vrátil sa do Poľska.

A teraz sa pýtam: Kde je Európska komisia? Kde sú jej hlasné vyhlásenia? A kdede sú varovania pred porušovaním právneho štátu? Kde sú všetci tí, ktorí ešte nedávno nemali problém Poľsko verejne pranierovať?

Alebo už právny štát nie je taký dôležitý, keď podobné kroky robí vláda, ktorá je Bruselu politicky sympatická?

Veď pravidlá demokracie sú jednoduché. Nemôže platiť, že keď niečo urobí konzervatívna vláda, je to útok na demokraciu, ale keď to isté alebo ešte horšie urobí liberálna či “proeurópska” vláda, zrazu ide o obnovu demokracie a nápravu pomerov.

Demokracia predsa neznamená, že víťaz volieb môže robiť čokoľvek, čo si zmyslí. Ani Donald Tusk, ani nikto iný nestojí nad ústavou a zákonmi.

Právny štát musí platiť bez ohľadu na to, kto práve sedí vo vláde. Musí platiť pre konzervatívcov aj liberálov, pre PiS aj Občiansku koalíciu.

Lebo ak EÚ meria jedným metrom vlády, ktoré sa jej nepáčia, a druhým tie, ktoré sú jej politicky blízke, potom sa nemožno čudovať, že ľudia prestávajú veriť jej rečiam o európskych hodnotách. Právny štát totiž nie je bufet, z ktorého si každý vyberie len to, čo mu práve chutí.

A tak ešte raz: KDE JE BRUSEL? Alebo už máme v Európe aj dve kategórie demokracie – jednu pre nepohodlné vlády a druhú pre tie správne?

Gyimesi György TG