AKO SA V NAŠOM CHÁPANÍ MENIL VÝZNAM POJMU „IDIOT“

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

👉Sledujte nás tiež na X. com 👈

AKO SA V NAŠOM CHÁPANÍ MENIL VÝZNAM POJMU „IDIOT“ A AKO TO SÚVISÍ SO STRATOU ZMYSLU PRE MIERU

Slovo „idiot“ pochádza zo starogréckeho ἰδιώτης a pôvodne vôbec nebolo urážlivé. Znamenalo iba to, že daná osoba sa nezúčastňuje na verejnom živote. „Idios“ je v gréčtine reflexné zámeno a značí iba to, že dotyčný sa zaujíma iba o seba, myslí len na seba, žije len pre seba, resp. posudzuje veci iba z vlastnej perspektívy. Bol to teda opak komunitného spôsobu života. Toto slovo dlho neznamenalo nič viac a nemalo negatívnu konotáciu. Ale od vzniku aténskej demokracie v 6. storočí pred n. l. sa pasívne správanie občanov začalo považovať za nemorálne až hlúpe.

Slovo „idiot“ stratilo sociálny a politický význam a začalo označovať ľudí,

ktorí sa nesprávali múdro. Ignorovať verejné veci sa považovalo za morálne neprijateľné, kým starať sa o dobro všetkých bolo povinnosťou každého občana. Nie však iba z mravnej stránky. V starovekých Aténach dokonca existoval zákon, podľa ktorého občana, ktorý sa nezúčastnil na vojne, mohli po jej skončení potrestať za jeho ľahostajnosť a oportunizmus tým, že mu skonfiškujú majetok. Za oportunizmus a ľahostajnosť bol považovaný aj neutrálny postoj, pretože ak chce žiť niekto mimo zákonov spoločnosti, potom musí očakávať, že nastúpi zákon džungle. Inými slovami, človek sa nemôže sťažovať na dohody a ťažiť z výhod spoločnosti, ak do nej nie je zapojený. Antická spoločnosť však bola na rozdiel od tej dnešnej v istom zmysle slova veľmi vyvážená a dbala na zmysel pre mieru. Jedna z mojich najobľúbenejších malieb, Raffaelova freska Aténska škola, zobrazuje vo svojej centrálnej časti Platóna a Aristotela, ktorí predstavujú dualizmus ducha a tela. Platón ukazuje prstom smerom k nebu a drží v ruke svoju knihu Timaios, ktorá vykresľuje vznik sveta – kým Aristoteles ukazuje rukou k zemi a drží v ruke svoju knihu Etika Nikomachova. Výsledkom je harmónia nielen v umeleckom diele.

Nielen význam samotného pojmu „idiot“, ale aj občianskej angažovanosti sa za 2 500 rokov dramaticky zmenil. Ľudí, ktorí sa nechcú zúčastňovať na verejnom živote, nevoláme „idioti“, ale „mlčiaca väčšina“. Tento výraz použil po prvýkrát vtedajší prezident USA Warren Harding v roku 1920. Tvrdil, že vyjadruje vôľu väčšiny obyvateľstva. Keby ho počuli starí Gréci, určite by ho označili za pravého idiota v urážlivom zmysle slova. Dnes to zašlo ešte ďalej. „Mlčiaca väčšina“ sa považuje dokonca za základ sociálnej stability. Jej protikladom sa stala „hlučná menšina“ – politicky aktívna časť obyvateľstva, ktorá neustále vyžaduje nejaké zmeny. To znamená, že idiot (v pôvodnom starogréckom zmysle slova) dnes vyzerá ako bašta spoločnosti. A idiot v modernom zmysle slova je angažovaný občan.

Je samozrejme na vás, za aký typ idiota sa považujete.

Ale všeobecne platí, že v dnešnej etape vývoja spoločnosti, keď na vyjadrenie aktívneho informačného práva (práva informovať) nepotrebujete médiá a na aktívnu účasť vo veciach verejných nepotrebujete politické strany, je občianska angažovanosť prirodzenou až nevyhnutnou súčasťou úsilia o hlboké a trvalé zmeny v spoločnosti. Ale ako všetko ostatné, aj demokracia má svoje pravidlá. Publicista Michal Havran zo svojej pravidelnej stránky v denníku Sme hystericky ziape (mimochodom, spôsobom, ktorý by ho v normálnej spoločnosti už dávno diskvalifikoval z pozície moderátora verejnoprávneho média), aby všetci „držali huby“, že žiadny politik nemá právo hovoriť režisérom, čo môžu a čo nemôžu hovoriť. Politik určite nie (aj keď svoj názor môže prejaviť ako ktorýkoľvek iný občan a táto ustavičná démonizácia legitímne zvolených zástupcov ľudu, na ktorých vyvíjajú nikým nevolené záujmové skupinky nátlak, aby boli neviditeľní, je už dávno niečím, čo sa prieči samotnej podstate demokracie). Ale zodpovedný manažér akéhokoľvek (nielen verejnoprávneho) média by mal byť rozhodne ten, kto určí, čo je už za hranicou vkusu, morálky a poznania miery.

Pretože nie, nie je prejavom slobody umelca a vyspelosti spoločnosti, ak režisér či herec naruší sviatok filmu politickými prejavmi, ktoré tam nemajú čo robiť a na ktoré nie je nikto zvedavý. To je prejavom praobyčajného hulvátstva až chrapúnstva. Čo si vy vlastne o sebe myslíte? Že ste niečo viac ako väčšina spoločnosti? Veď ak tvrdíte, že žijete v slobodnej spoločnosti, tak máte možnosť vyrevúvať svoje politické odkazy na námestiach, v médiách (ktoré takmer všetky kontrolujete a máte v nich informačný monopol), na verejných zhromaždeniach, v panelových diskusiách a podobne. Kto vám dal právo zneužívať na svoje úzkoprsé ciele kultúrne programy verejnoprávnej televízie? Urobme si test, čo by títo bojovníci s veternými mlynmi povedali na to, keby sme prišli narúšať koncerty na Pohodu a ziapali tam, že progresívci ohrozujú demokraciu, lebo veď máme právo na svoj politický prejav. Alebo – ako som to už navrhoval v inom článku – nech nájde odvahu jeden z tých hercov, ktorí boli znechutení zneužitím celej akcie zo strany generálneho riaditeľa RTVS Machaja, režiséra Bebjaka a prezidentky SFTA Krnáčovej a vmetie im do tváre, že s nimi nesúhlasí.

Jedna taká sa našla. Kedysi slávna herečka Oľga Šalagová, predstaviteľka Jany v priekopníckom diele slovenskej kinematografie Slnko v sieti, mi poslala protestný list, ktorý adresovala Slovenskému filmovému ústavu a ďalším inštitúciám, médiám a odborným časopisom. Vyjadruje v ňom ostrý protest proti bezprecedentnému zneužitiu názvu jedného z našich najvýznamnejších filmov na politické účely. Pripomína, že tvorcovia filmu sa stretávali s nemalými ťažkosťami (vtedajší prvý tajomník ÚV KSS Karol Bacílek údajne identifikoval v slepote matky politický symbol o slepote strany, zatmenie slnka si vysvetľoval ako súmrak komunizmu a čln na suchu vraj predstavoval vtedajší stav socializmu, a preto bránil uvedeniu filmu do kín), ona sama musela vrátiť scenáre filmov, v ktorých mala účinkovať a dostala niekoľkoročný zákaz hrania. Oľga Šalagová zdôraznila, že gýčový spôsob uvádzania ocenení nemá s prelomovým filmom Slnko v sieti nič spoločné a tí, ktorí chcú robiť show v štýle Hollywoodu by si mali pre takéto ceny hľadať iný názov. Na záver umelkyňa vyjadrila presvedčenie, že žijúci tvorcovia filmu sa pripoja k jej protestu proti zneužitiu slávneho filmu (nikto z tých „slobodných“ médií jej list neuverejnil).

Aj predseda Rady RTVS Igor Gallo – teda toho orgánu, ktorý chce vládna koalícia podľa opozície zničiť – vyjadril protest proti spolitizovaniu celého podujatia, ktoré bolo podľa neho absolútne za čiarou. Prezentáciu režiséra Petra Bebjaka a prezidentky Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Kataríny Krnáčovej označil „v konkrétnom programovom kontexte za neadekvátnu a nevhodnú“. Aj to je politik, ktorý by mal podľa moderátora prepytujem verejnoprávnej televízie Havrana „držať hubu“?

„Hodíme im pod nohy každé poleno, ktoré bude po ruke!!!“

vrieskal dnes na straníckom proteste predseda PS Michal Šimečka. Presne toto je ich štýl práce. Deštruktívny, zlomyseľný, zákerný, s jediným úmyslom: škodiť Slovenskej republike všade, kde sa dá. Samozrejme, svoju medvediu službu im urobil svojím hlúpym výrokom riaditeľ služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala. Jeho blud, že nikto nedokázal, že Zem je guľatá, sa nedá nijako obhajovať. Úplne zbytočne sa vykrúca, že to myslel ako hyperbolu. My všetci sa usilujeme o nápravu pomerov v RTVS, aby sa do vysielania dostali všetky RELEVANTNÉ názory. Túto snahu desiatok až stoviek ľudí pán Machala vyslovene torpédoval a namiesto trápneho vyhovárania sa by mal uznať, že to bol totálne neadekvátny príklad alebo si zopakovať učivo druhého stupňa základných škôl. Lebo ústava, ktorou sa oháňal, vám dáva právo na vlastné názory, nie na vlastné fakty.

Na druhej strane by však všetkým malo byť jasné, že táto búrka v pohári vody je len účelová kampaň proti hlavnému zámeru koalície – vrátiť sa k dodržiavaniu zákona, ktorý zaväzuje verejnoprávne médiá, aby boli ich programové služby vyvážené, objektívne a pluralitné. Pretože rovnako by sme mohli povedať, že progresívne blúznenie o 72 pohlaviach, o tom, že rodiť môže aj muž a že by sa materinské mlieko malo rodovo korektne volať ľudské, sú z tej istej kategórie ako Machalove úlety o plochej Zemi. Idiotov (v starogréckom i modernom zmysle slova) totiž nájdete všade.

Eduard Chmelár FB