Hypnotické mrákoty Tódovej, Leška, Šimečku, Kostolného…..

Všimol som si, že Monika Tódová, čo má za manžela Pamelu Záleskú, spolu s Miškovým ocinkom a ďalšími podobne znevýhodnenými osobami opäť vyrazili do terénu zachraňovať demokraciu.

A veru, to je záhadné, ako vždycky vyrazia do ulíc s transparentmi o slobode a pravde, pričom každý, kto sa na nich pozrie, si musí klásť otázku, či si tú slobodu a pravdu neplatia náhodou zo svojho vlastného vrecka. Alebo skôr z vrecka nejakého strýka zo západu, ktorý si v pozadí mädí ruky a teší sa, ako pekne sa mu darí destabilizovať túto našu malú, ale hrdú republiku.

A potom tie ich reči!

Vždycky plné vznešených fráz o spravodlivosti, rovnosti a boji proti nenávisti, pričom ich nenávisť k všetkému, čo nie je ich názoru, sa dá krájať. Keď počúvam Moniku, ako vášnivo obhajuje „nezávislé“ médiá, musím sa smiať. Ktože je to, čo určuje, čo je „nezávislé“? Tí, čo si píšu do svojich vlastných novín? Alebo tí, čo dostávajú granty od tých istých nadácií, ktoré financujú aj tie ich protesty?

A ten Miškov ocko, ten je kapitola sama o sebe.

Vždycky s vážnou tvárou rozpráva o tom, ako bojoval za demokraciu, pričom mu nikto nedokáže vysvetliť, prečo sa zrazu tak zanietil pre veci, ktoré pred pár rokmi ignoroval. Alebo skôr, prečo sa zrazu tak zanietil pre veci, ktoré mu niekto poradil, že by sa zanietiť mal.

A tak si kráčajú, títo naši „záchrancovia demokracie“, s pocitom morálnej nadradenosti, zatiaľ čo väčšina normálnych ľudí si len krúti hlavou a pýta sa, kedy už konečne prídu k rozumu a začnú sa venovať niečomu užitočnejšiemu, ako je exhibícia vlastnej dôležitosti na verejných priestranstvách. Alebo skôr, kedy už konečne niekto prestane platiť za ich exhibície. Lebo kým sa nájdu sponzori, dovtedy sa budú tváriť, že zachraňujú svet, zatiaľ čo v skutočnosti len zabávajú samých seba a zopár podobne zmýšľajúcich.

AKO TÓDOVÁ & SPOL. STVORILI VIRTUÁLNE SLOVENSKO

Tiež neušlo mojej pozornosti, že nové vydanie tejto politickej ságy odštartovali príznačne v Poprade, kde má rozložený hlavný stan istý Andrej Kiska, neblahej pamäti prezident Slovenskej republiky, inak ústavne najvyššie postavený daňový podvodník v štáte.

Pri pohľade na organizovanú skupinu poblúdených duší okolo Moniky a Miškovho ocka sa človek akiste neubráni mierne surrealistickému poznaniu, že v geografickej oblasti medzi Tatrami a Dunajom sa možno rozprestiera nie jedna, ale hneď dve Slovenské republiky.

S nimi je radosť diskutovať.

Jedno Slovensko obývajú ľudia, ktorí situáciu v štáte hodnotia triezvo so všetkým dobrým aj zlým, čo k tomu patrí. Mnoho vecí je na prd. Nemálo je v pohode, aj keď by mohli byť lepšie. Niektoré veci sú dokonca super. Mňa napríklad najviac milo prekvapuje minister dopravy Jozef Ráž mladší, jeho vecnosť, kompetentnosť a nasadenie v záujme dobudovania diaľničnej siete. A potom ma nesmierne teší, že kam sa pozriem, stretávam obyčajných ľudí, čo sú absolútne imúnni voči pliage propagandy všetkého druhu. S nimi je radosť diskutovať.

Druhé Slovensko vlastne neexistuje v materiálnej realite, ale iba v hlavách poniektorých záchrancov demokracie.

Veď dobre, Monča, Miškov ocko, prevracač kabátov a dúhový súdruh Leško alebo šéf celej tej pisárskej manufaktúry tlačového orgánu Progresívneho Slovenska Kostolný už iní nebudú. Poniektorí z nich okrem iného aj preto, lebo zdedili určitý genetický fond a vlastne za to ani nemôžu. Poniektorí preto, ako napríklad v prípadoch Leška a Miškovho ocka, lebo sa na ich kognitívnych schopnostiach začína negatívne podieľať vek. Nuž a iní, ako napríklad Tódová, sú jedovatí ako kobry, lebo im to robí dobre. V tom si so Záleskou musia náramne rozumieť.

Hypnotické mrákoty Tódovej, Leška, Šimečku, Kostolného a ďalších

Je však zarážajúce, že seansy vyvolávania duchov za záchranu demokracie majú aj publikum. Nie extrémne veľké, ale predsa len nezanedbateľné publikum. Ak niekto dobrovoľne vkročí do sveta Slovenska stvoreného v hlavách Tódovej, Leška, Šimečku, Kostolného a ďalších, treba to síce demokraticky rešpektovať, no na druhej strane je namieste konštatovať, že časť populácie chodí za bieleho dňa s otvorenými očami, ale v hypnotických mrákotách spomínaných špiritistických seáns.

Kým bude pomerne veľká časť obyvateľstva v stave popísanej kognitívnej paralýzy, nebude dobre. Všetci budeme síce hovoriť po slovensky, ale každý v inom vesmíre.

Peter Tóth & Ďateľ

Mohlo by vás zaujímať

• 
  Súdnictvo v Ekvádore funguje lepšie ako to skorumpované slovenské
• 
  BRICS 2026: Kto príde a čo je na programe?
• 
  To bolo ponižovania pre každého, kto pri nelegálnych migrantoch používal zdravý rozum

---

---