Výroky pána Čurillu (1-2-3-4.časť)

Výroky pána Čurillu (1-2.časť), ktoré sú rozdelené do dvoch častí. V prvej časti pán Čurilla hovorí o svojej príprave na psychotesty a o svojom správaní v práci, kde občas lietali stoličky a knihy. V druhej časti sa venuje rozhovoru s M. Vagovičom, kde diskutuje o vyšetrovaní vraždy tehotnej ženy a kritizuje politika Erika Kaliňáka za jeho neznalosť kriminalistických metód analýzy DNA. Pán Čurilla tiež spomína, že výsledky DNA testov boli známe ešte pred ich vykonaním, čo vyvoláva pochybnosti o ich pravosti. Celkovo stránka kritizuje postupy a výroky pána Čurillu a poukazuje na nezrovnalosti v jeho tvrdeniach.

Výroky pána Čurillu (1.časť)

Zdroj citátov: Postoj, rozhovor s M. Vagovičom z 24.11.2024. Pán Čurilla sa vyjadril, že sa POCTIVO pripravil na psychotesty, aby sa dostal na školu pre budúcich policajtov.

No a ako to vyzeralo, keď nastúpil pán Čurilla do zamestnania na polícii?

„Kolegovia by vám potvrdili, že v práci viem byť aj výbušný.

Občas LIETALI vzduchom spisy, knihy aj stoličky.“

Mimochodom… keď človek jedná v práci tak, že lietajú stoličky… kto vie ako taká osobnosť jedná doma?

Možno sa dá čo to vyčítať medzi riadkami…

„Aj teraz je manželka skoro na všetko sama (ako keď bol Čurilla vo väzbe). Keďže cez deň nemôžem vychádzať z domu, ráno berie deti do školy, potom ich rozváža po krúžkoch a podobne.

Z domu odídu o pol siedmej ráno a vracajú sa večer o siedmej (!!!).

Môžem sa starať akurát tak o záhradu.“

Nuž…

Možno je to tak pre niektorých ľudí lepšie.

Výroky pána Čurillu (2.časť)

Pán Čurilla sa v Postoji 24.11.2024 povyprával s Vagovičom a my prinášame k jeho tvrdeniam trocha reality…

V článku sa uvádza:

Vagovič: Ako jednu z prvých ste vyšetrovali vraždu tehotnej ženy v kukurici pri Trenčíne. K prípadu ste sa dostali jedenásť rokov od spáchania skutku a objasnili ho na základe DNA páchateľa na šatách obete. Politik
Smeru Erik Kaliňák sa vás verejne spýtal, ako je možné po takom čase stotožniť niečie spermie. Čo by ste mu odpovedali?

Čurilla: Pokúsim sa odpovedať tak, aby to bolo publikovateľné. Erik Kaliňák je Erik Kaliňák. Preňho je najdôležitejšie naháňať si sledovateľov.
V jeho mentálnom svete som nepriateľ, ktorého treba zničiť.
Presne stelesňuje to, o čom som už hovoril. To znamená, že politici by sa nemali vyjadrovať k veciam, ktoré nemajú naštudované.
Myslím, že nikdy nevidel Trestný zákon – a keď, tak len na obrázku.
Ak dokáže verejne vysloviť takú hlúposť, ako spomínate, tak nemá ani predstavu, ako funguje kriminalistická metóda analýzy DNA. Veď niečo také je možné zistiť aj z kostry dinosaura, milý Erik. (Smiech.)
Alebo si skutočne myslí, že keď vykopeme povedzme po dvadsiatich rokoch nejakú mŕtvolu, tak ju identifikujeme podľa občianskeho preukazu, ktorý má v plastovom obale pri sebe?

Koniec citácie z článku.

Milý Janko Čurilla, dovoľ, aby som Ti vysvetlila namiesto „hlúpeho“ Mgr. Erika Kaliňáka, že pán Ježovica, o ktorom napriek rozsudkom o jeho nevine, stále hlásate, že je vinný… tak tento pán Ježovica na mieste smrti obete nezabudol svoju kosť, aby ste ju podľa DNA mohli identifikovať ako DNA u dinosaurov.

Nezabudol tam dokonca ani svoje spermie, aby ste mohli tvrdiť, že ste podľa nich odhalili páchateľa, ako to robí Vagovič vo svojej otázke a Lipšic na svojom facebooku.

Toľko k naháňaniu si sledovateľov…

Pán Ježovica bol oslobodený spod obžaloby niekoľko krát, lebo NIKDE na svete neprežila nezamrazená spermia tak dlho, ako to bolo tvrdené políciou v tomto prípade.

A ešte nikde na svete sa nikomu nepodarilo poznať výsledok DNA testu ešte pred jeho vykonaním (!!!). Aj v tomto je tento prípad svetový.

No a kde ste údajne našli tú spermiu?

Na šatách, ktoré ani len neboli na mieste činu v deň nálezu mŕtvej.

Neboli ani na mŕtvej v čase jej vraždy. Mala totiž oblečené úplne iné šaty.

Tie šaty „so spermiou“ sa našli až na druhý deň po náleze mŕtvej a PREUKÁZATEĽNE na mieste činu deň pred tým NE-BO-LI.

Zistilo sa to podľa videa z miesta činu, ktoré bolo podľa obhajcu údajne schované u Teba, Janík. Na tom videu bol krík a na kríku neboli v deň nálezu mŕtvej žiadne šaty.

Až na druhý deň sa na kríku šaty záhadne objavili.

Takže to zhrniem:

Výsledok analýzy DNA spermie si poznal skôr ako sa vôbec stala.

Spermia prežila XY rokov, než ste ju akože našli… teda prežila tak dlho, že to odborníci na spermie vylučujú.

Neexistuje foto ani záznam tejto spermie.

Spermia sa pri DNA teste údajne „spotrebovala“ a tak sa nedá ani zopakovať test jej DNA a nedá sa dokázať ani jej existencia.

(O tom, že sa na Slovensku falšujú výsledky DNA testov, som presvedčená už dlhšie… a myslím si, že keď sa popýtaš kajúcnikov, budú Ti k tomu testovaniu vedieť niečo povedať… ale ctím samozrejme aj v tomto prípade prezumpciu neviny.)

Navyše spermia nebola na mieste činu v čase nálezu obete. Nie je teda vôbec isté, že s vraždou súvisela… zvlášť keď to nebola sexuálne motivovaná vražda. K znásilneniu obete totiž NEDOŠLO, aj keď to médiá a Lipšic radi tvrdili.

Ale páchateľ je teda úplne jasný, hej?

To stále myslíte s Vagovičom toho pána Ježovicu, ktorý sa zastrelil po tom, ako ho viaceré súdy vyhlásili za nevinného, ale potom senát sudcu Kliment z 5T rozhodol, že ho majú aj tak súdiť znovu?

Aha.

A Janík, keď už teda spomínaš DNA analýzy 20 rokov mŕtvych ľudí a robíš z nás všetkých debilov…

Koľko mŕtvych po 20 rokoch ste teda identifikovali na základe DNA z ich vykopaných spermií, ty, „expert“, ktorý sa v tom vyzná, lebo nevidel trestný zákon len na obrázku?

Výroky pána Čurillu (3.časť)

(V tomto seriáli mapujeme výroky pána Čurillu v rozhovore s Vagovičom v Postoji zo dňa 24.11.2024.)

Keď zadržia občana nášho štátu, podpisuje poučenie, že má právo nevypovedať a že ho nikto nesmie nútiť vypovedať.

Nikto teda nemá byť do spolupráce s vyšetrovateľom nútený.

Ani krikom.

Ani bitkou.

Tak sa to píše na papieri.

Aj v trestnom poriadku:
§ 121
(1)
(…) K výpovedi ani k priznaniu nesmie byť obvinený nijakým nezákonným spôsobom donucovaný a pri výsluchu treba rešpektovať jeho osobnosť.

A píše sa to aj v Ústave Slovenskej republiky v čl. 50 ods. 4:

Obvinený má právo odoprieť výpoveď; tohto práva ho nemožno pozbaviť nijakým spôsobom.

Vagovič: Ako sa počas výsluchov správali samotní piťovci?

Čurilla: Dnes sa už nad tým usmievam, ale bolo to náročné. Napríklad za Piťom som šiel do väzby s rešpektom, lebo som nevedel, čo od neho môžem čakať. V tom čase ešte navyše nijako nespolupracoval.
Správal sa arogantne, pričom dával ostentatívne najavo, aký som hlupák, ktorý tára nezmysly. Hovoril so mnou pohŕdavo a s dešpektom, tak som mu musel dohovoriť, nech sa ukľudní.
Niekedy nás museli od seba doslova odtrhnúť až bachari. On zvýšil hlas, ja tiež. On sa zdvihol zo stoličky, ja tiež. Už som si aj začal hovoriť, nech okamžite prídu, lebo ma tam zabije. Základom však je neukázať, že sa takéhoto človeka bojíte, lebo vás zožerie.

Koniec citátu z článku.

Takže… Niekedy museli Čurillu a Piťa od seba doslova odtrhnúť bachari.

Museli ich DOSLOVA ODTRHNÚŤ OD SEBA.

Takže došlo k fyzickému kontaktu a predpokladám, že bachari Čurillu a Piťa od seba netrhali preto, lebo by sa páni práve milovali…

Predpokladám, že teda šlo o nejakú bitku.

No a tu to začína byť zvláštne.

Premýšľajte so mnou.

Ak by Piťo napadol policajta vo väzbe, stíhali by ho za útok na verejného činiteľa, všakže?

Lenže Piťo nebol stíhaný za útok na verejného činiteľa.

Takže KTO koho teda napadol?

A prečo za to napadnutie nebol ten záhadný niekto stíhaný??

Výroky pána Čurillu (4.časť)

(Varovanie: Tento článok neodporúčam čítať pozostalým po zavraždených.)

Citované výroky sú z rozhovoru pána Čurillu s Vagovičom v Postoji zo dňa 24.11.2024.

Pán Čurilla rozpráva, ako sa dostal k vyšetrovaniu vrážd, čo je pre mnohých vyšetrovateľov vrátane jeho vrchol policajnej práce. Prečo je to tak?

Čurilla: Je to úplne prirodzené. Čo viac sa vám môže stať, ako keď vás zabijú? Vražda je vražda a objasniť ju je výzva. Je v tom aj ľudský rozmer, respektíve snaha niekomu pomôcť, ako som spomínal na začiatku. Každý má mamu, otca, brata, sestru, ženu. A pozostalým môžete pomôcť aspoň tým, že dolapíte vraha ich príbuzného a pôjde sedieť. Myslím si, že takto to vníma deväťdesiat percent vyšetrovateľov.

Koniec citátu.

Myslíte si, že to takto skutočne vníma aj pán Čurilla, keď ďalej verejne popisuje ako to na pitvách chodí?

Čurilla: „Starým (policajtom) sa už nechce pozerať na to, ako si pitevník kľakne k obeti a odreže jej zvrchu lebku, z ktorej vyberie mozog.

Následne ju hodí na váhu ako krkovičku a asistent mu zakričí: kilo dvadsať.“

Z tohto rozhovoru musia mať príbuzní pitvaných obetí, pre ktorých to všetko pán Čurilla robí, fakt radosť…

Lebo veď každý má mamu, otca, brata, sestru, ženu…

Savenna Monteloup TG

Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.