ČO SA VLASTNE DEJE V ŠTANDARDE?

ČO SA VLASTNE DEJE V ŠTANDARDE? Vie to niekto? Som natoľko diskrétny, že sa neopýtam Daga telefonicky lebo nie som, ako Česi hovoria, „zvídavý“. Mám okrem toho momentálne svojich starostí vyše hlavy. Vážnych starostí, ale rád by som napriek tomu vedel, aký je vlastne u tých „štandarďákov“ problém a čo sa to tam deje keď dostal výpoveď šéfredaktor, hneď na to podal žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru Dag Daniš a teraz ďalší dvaja, vrátane Vladimíra Palka. Čo je borci, čo sa stalo? Na Slovensku je všetko možné, lebo tu už naozaj nikto nič negarantuje.

ČO SA VLASTNE DEJE V ŠTANDARDE?

Zažil som čosi podobné keď som bol niekoľko rokov (7) predsedom redakčnej rady exkluzívneho slovenského cudzojazyčného časopisu EUROPA VINCET, propagujúceho naše Slovensko vo svete. Časopis vychádzal plných osem rokov ale musel náhle skončiť, lebo sa po voľbách v roku 1998 dostala k moci demoličná čata pod vedením Mikuláša Dzurindu, ktorý vyhlásil, že on žiadnu propagáciu Slovenska vo svete nepotrebuje lebo stačí, že sa stal premiérom a celý boží svet, vrátane západného zahraničia, hneď vie kde je Slovenská republika, čo je ten malý demokratický štát zač, a že je Slovensko „zachránené“. Toto môže vyhlásiť iba idiot, nuž ale ak máš za sebou všestrannú podporu mocného Washingtonu a jeho bratislavskej ambasády, môžeš tárať čokoľvek s akoukoľvek nechutnou grimasou. Môžeš aj internovať tridsať redaktorov STV na 28. poschodí budovy televízie a nik v celom šírom svete ani brvou nepohne.

Náš časopis vtedy skončil lebo prišiel Dzurindov minister kultúry a ten s okamžitou platnosťou zastavil podporu nášho vzácneho kvalitného farebného periodika na kriedovom papieri z fondu Pro Slovakia. Nás podporoval skvelý minister kultúry Mečiarovej vlády – múdry lekár a spisovateľ Ivan Hudec – ktorý by nikdy v živote nedovolil podporovať z fondov kultúry čosi tak odporné a šialené, ako produkuje Šimečkova partnerka. Zapíšte si za uši, že Dzurindom skončil pokus o slobodnú cestu de jure nezávislého Slovenska. Odvtedy tu stále bojujeme s obludnou svetoobčianskou hlúposťou povýšeneckej čvargy rôznych zafarbení, ktorá sa v roku 2002 zahryzla aj do Roberta Fica lebo ani ten Amerike nevyhovuje tak, ako jej vyhovoval jej obľúbenec Dzurinda. Uvidíme po dvadsiatom januári, ako vravieva Marek Šoun. Zatiaľ tíško sledujme dianie, šúchajme s nádejou nožičkami (vravím ja) a čakajme ako sa to celé vyvŕbi a čo s nami, Európanmi slovanského pôvodu, bude, ak tu nakoniec zostaneme bez lacného ruského plynu a asi aj bez lacnej ropy.

Vladimír Palko na svojej stene napísal, že od novembra 2020 až doteraz napísal okolo 400 článkov. Slušný výkon, čo ma podnietilo spočítať medzi dvomi acylpyrínmi a horúcim čajom moju komentátorskú produkciu za rovnaké obdobie. Každý deň, sedem dní v týždni, to až doteraz činí 1500 článkov. Na knihu by to stačilo, myslím si. Možno aj na dve, hoci nie všetko by sa do knihy hodilo 🙂 Ktorý článok ako, ale hlavná vec, že mi nik nešéfuje. Nik ma neplatí a nebuzeruje ma, takže nikomu nemôžem poslať svoju výpoveď a nik mi chvalabohu ani nemôže dať kopačky. Akurát ma môže z jedného dňa na druhý prestať za niečo „nevhodne napísané“ zdieľať.

Priatelia, ak niekto viete a máte prehľad o tom, čo sa to tam dolu v Bratislave deje v Štandarde, dajte mi vedieť. Zaujíma to aj severné Slovensko.

Michal Zoldy TG