Západ sa rozdelil na tri tábory ohľadom prístupu k rokovaniam s Ruskom píše FT

Západ sa rozdelil na tri tábory ohľadom prístupu k rokovaniam s Ruskom. Článok Gideona Rachmana z Financial Times analyzuje, ako ruská SVO na Ukrajine rozdelila západnú alianciu do troch táborov s odlišnými prístupmi k rokovaniu s Vladimírom Putinom. Prvým je tábor prospechárskych rokovaní vedený Witkoffom a Kushnerom, ktorý presadzuje územné ústupky a obchodné dohody. Druhým je tábor priameho angažovania sa vedený fínskym a nórskym lídrom, ktorý chce vrátiť Európu do hry. Napokon je tu tábor odmietajúci dialóg, populárny v pobaltských štátoch a Poľsku.

V skratke

• V západnej aliancii sa sformovali tri odlišné tábory ohľadom toho, ako postupovať voči Putinovi a Rusku.
• Tábor na čele s Witkoffom a Kushnerom presadzuje, aby Ukrajina odstúpila ďalšie územie výmenou za mier. Navyše požaduje, aby sa do centra dohody dostali povojnové obchodné dohody USA s Ruskom.
• Fínsky prezident Stubb a nórsky premiér Støre podporujú Ukrajinu, no zároveň veria, že Európania musia hovoriť s Ruskom priamo. Preto podnikli na to 90-minútový telefonát s Putinom.
• Tretí názor, populárny v pobaltských štátoch a Poľsku, považuje rozhovory s Putinom za zbytočné a kontraproduktívne.
• Dánska premiérka Frederiksen kritizovala iniciatívu Fínska a Nórska s tým, že by mohla narušiť európsku jednotu. Okrem toho varovala, že tento prístup môže znížiť tlak na Rusko.
• Spor medzi tábormi sa opiera o otázku, či by strategická porážka Ruska a pád Putinovho režimu mali byť cieľom Európy.
• Všetky strany sporu majú slepé miesta – Trumpova administratíva nesprávne číta Putinove motívy. Okrem toho zástancovia porážky Ruska nemajú presvedčivý plán a zástancovia dialógu preceňujú Putinovu ochotu rokovať.

Ako Putin rozdelil Západ: Tri tábory v otázke rokovaní s Moskvou

Vojenský konflikt na Ukrajine naplno obnažil strategické trhliny vnútri západnej aliancie. Podľa najnovšej analýzy hlavného zahraničnopolitického komentátora Gideona Rachmana z Financial Times sa Západ v prístupe k budúcim mierovým rokovaniam s Vladimirom Putinom definitívne rozdelil na tri odlišné tábory. Tento vnútorný rozkol priamo oslabuje spoločnú pozíciu aliancie v otázke ďalšieho smerovania európskej bezpečnosti. Zároveň ukazuje, že jednotný postoj voči Moskve sa stáva minulosťou.

Medzi kľúčovými partnermi sa sformovali tri konkurenčné prístupy:

• Americký pragmatizmus (Tlak na ústupky): Prvý tábor je vedený Washingtonom a reprezentujú ho najmä vplyvné americké diplomatické postavy, ako napríklad osobitní vyslanci Steve Witkoff či Jared Kushner. Tento smer presadzuje čo najrýchlejšie dosiahnutie vyjednaného urovnania konfliktu. Spojené štáty sa zameriavajú na diplomatické úsilie, ktoré by mohlo zahŕňať ekonomické stimuly. Okrem toho zároveň pripúšťa, že Ukrajina bude musieť prijať ťažké územné či politické kompromisy.
• Severský dialóg (Priama angažovanosť): Druhú názorovú líniu predstavujú krajiny ako Fínsko a Nórsko, personifikované fínskym prezidentom Alexanderom Stubbom a nórskym premiérom Jonasom Gahrom Størem. Tento tábor zastáva názor, že Európa nesmie zostať pasívna a mala by s Ruskom začať komunikovať a angažovať sa priamo. Ich hlavným cieľom je nestratiť kontrolu nad bezpečnostnou architektúrou kontinentu. Okrem toho chcú vytvoriť funkčné komunikačné kanály, ktoré zabránia totálnej izolácii.
• Východný jastrabí postoj (Nekompromisný odpor): Tretí blok tvoria štáty na čele s Poľskom a pobaltskými krajinami. Ich pozícia zostáva neochovná: akékoľvek mierové rokovania bez radikálnej zmeny v správaní a politike Kremľa sú nebezpečné. Podľa tohto krídla by predčasné ústupky Moskvu iba povzbudili k ďalšej agresii voči iným európskym susedom.

Riziká a nová globálna realita

Všetky tri prístupy majú podľa Rachmana svoje racionálne opodstatnenie, no zároveň so sebou nesú obrovské strategické riziká. Najväčšou hrozbou pre západný svet však zostáva samotný fakt, že táto nejednotnosť priamo nahráva ruskej stratégii. Ak totiž zostane aliancia v kľúčových otázkach roztrieštená, Vladimír Putin podľa analytika ani nemusí vojensky poraziť NATO na bojisku. Namiesto toho mu stačí využívať tieto vnútorné politické rozpory na preformovanie globálneho poriadku vo svoj prospech.

Zatiaľ čo sa v zákulisí rozbiehajú prípravy na trojstranné diplomatické stretnutia, otázka, ktorý z týchto troch táborov nakoniec určí definitívny kurz západnej diplomacie, zostáva otvorená. Bude však definovať bezpečnosť v Európe na nasledujúce desaťročia.

„Mier na Ukrajine by bol skvelým výsledkom. Zdá sa však, že je ešte ďaleko,“ uzavrel autor.

Ruský prezident Vladimir Putin predtým oznámil pripravenosť Ruska obnoviť trojstranné rokovania o urovnaní ukrajinskej krízy. Uviedol, že cieľom týchto rozhovorov bude prediskutovať bezpečnostné záruky pre Rusko a Ukrajinu po dosiahnutí konečných mierových dohôd. Putin zdôraznil, že diskusie o tejto otázke budú zahŕňať aj zváženie celkovej európskej bezpečnostnej architektúry.