Politici si do volieb vystačia bez nás. Všetko ostatné je divadlo.

• Politické divadlo: Politici si do volieb vystačia bez nás. Všetko ostatné je divadlo
• Pokrytectvo politikov: Karol Lovaš Kritizuje pokrytectvo politikov, ktorí nepredložili návrhy na zníženie platov ústavných činiteľov alebo na obmedzenie prístupu rodinných príslušníkov k verejným peniazom.
• Provokácie a reakcie: Robert Fico provokuje a prezident Peter Pellegrini reaguje, čo môže mať vplyv na ich politické preferencie.
• Politické hry: Politika je prezentovaná ako hra, kde sa premiér snaží zmiasť nepriateľa a Fico využíva spory na posilnenie svojej pozície.

Mali by sme sa prestať rozčuľovať pre politikov. Niet neužitočnejšej veci, než je práve táto. Do najbližších volieb si vystačia aj bez nás. Všetko ostatné je divadlo.

Keď opozícia kritizovala zvýšenie platov členov vlády, mohla v parlamente navrhnúť zníženie platov ústavných činiteľov, respektíve ich zmrazenie. Ako dôležité gesto v čase konsolidácie. Nikto okrem politicky ignorovanej strany Igora Matoviča to neurobil.

Vôbec nejde o to, že by mali mať politici nízke platy. Čím nižšie ich budú mať, tým vyšší bude potenciál na prípadnú korupciu. Časy, keď premiérka a prezident prispievali na dôchodok exprezidenta, by sme už mali mať za sebou.

Problémom nie sú peniaze. Ale pokrytectvo. Po útokoch vládnej koalície na Michala Šimečku a jeho rodinu nepodala žiadna z relevantných politických strán návrh, aby rodinní príslušníci aktívnych politikov nesiahali na verejné peniaze.

Problémom nie sú peniaze. Ale pokrytectvo

Politika zostáva hrou. Najviac si ju užíva Robert Fico. Opäť provokuje. Budúci rok sa chystá do Moskvy. Osláviť výročie ukončenia druhej svetovej vojny. Iné jeho provokácie vytočili aj samotného prezidenta. Až natoľko, že v televíznom rozhovore vehementne obhajoval bývalú stranícku kolegyňu Zuzanu Dolinkovú, ktorá sa rozhodla rezignovať na post ministerky zdravotníctva. Dokonca svoj rozhovor promoval na sociálnej sieti a prosil ľudí, aby si ho pozreli.

Prezident pôsobil, akoby nikdy neprestal byť predsedom Hlasu. Zišiel ešte nižšie. Správal sa ako hovorca strany, nie ako hlava štátu. Politická nadpráca jeho predchodkyne Zuzany Čaputovej jej materskej strane PS viac škodila, ako pomáhala.

Peter Pellegrini by nemal naskakovať na provokácie premiéra. Je prezidentom. Môže si dovoliť luxus nereagovať na všetko. Aj ticho je zvuk. Niekedy veľmi hlasný. Mal by sa naučiť hovoriť tak, aby ho počul aj premiér.

Ak to bude robiť ako doteraz, Robertovi Ficovi budú narastať preferencie. Jemu klesať. Nemal by zabudnúť, kto ho volil. A kto ho v ďalšom volebnom období zvolí za prezidenta opäť. Alebo nezvolí. Vernosť je dôležitá vlastnosť politika. Najmä ak ju vyžaduje od svojich voličov.

Krátka pamäť z neho môže spraviť „disidenta“ v prezidentskom paláci. Presne o to ide Robertovi Ficovi. Boj mu vyhovuje. Byť obeťou mu vyhovuje. Vie pracovať s týmto druhom emócií. Kto iný by to mal vedieť lepšie ako Peter Pellegrini?

Nič viac nepotrebuje predseda Smeru, ako mať nepriateľa v prezidentskom paláci. Hlava štátu mu až príliš lacno ponúka korunu martýra.

Po sporoch vo vládnej koalícii, ktoré využil Robert Fico na posilnenie Smeru, nás čakajú verejné spory úradu vlády a prezidentského paláca. Premiér je známy tým, že rozohráva niekoľko partií naraz. Mätie tým nepriateľa. Až ho unaví. Skutočným Ficovým nepriateľom nie je SNS, ale Hlas. Tam číha zrada. Dobre vie, že skôr si uprace Danko v SNS ako Šutaj Eštok v Hlase. Preto vtiahol do hry prezidenta. Ten by mal prekuknúť túto partiu. Vo vlastnom záujme.

Politika je ako starý klobúk. Nie je na nej nič nové.

Karol Lovaš FB