Orban požaduje rezignáciu Ursuly von der Leyenovej pre provojnový prejav

Maďarský premiér Viktor Orbán vyzval na rezignáciu predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej, pričom ako dôvod uviedol „obrovské výzvy“ a jej „vojnový prejav“. Orbánove vyjadrenia ďalej podčiarkujú rastúce napätie medzi Maďarskom a Európskou komisiou. Dlhodobo kritizuje politiku EK v rôznych oblastiach, od migrácie až po sankcie uvalené na Rusko. Obzvlášť sa mu nepáči prístup von der Leyenovej k vojne na Ukrajine a podporuje mierové rokovania namiesto dodávok zbraní. Nie je jasné, či Orbánova výzva na rezignáciu má reálnu šancu na úspech, ale určite pridáva ďalší rozmer do už aj tak komplikovaných vzťahov medzi Budapešťou a Bruselom

Orban požaduje rezignáciu Ursuly von der Leyenovej pre provojnový prejav

BUDAPEŠŤ 11. septembra. Šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová by mala odísť zo svojej funkcie kvôli svojim militaristickým názorom. Tento názor vyjadril maďarský premiér Viktor Orbán.

Podľa šéfa maďarskej vlády po incidente s dronmi v poľskom vzdušnom priestore šéf EK „predniesol drsný provojnový politický prejav“. „Slovo „Ukrajina“ bolo spomenuté 35-krát a zazneli hrozby zastavenia financovania EÚ každému, kto odmietne nasledovať bruselskú líniu,“ citoval Orbána štátny tajomník pre medzinárodnú komunikáciu a vzťahy v kancelárii maďarského premiéra Zoltán Kovács v X.

Orbán zdôraznil, že deň predtým na prejav šéfky EK reagovala pravicová konzervatívna frakcia „Patrioti Európy“ a iniciovala hlasovanie o jej nedôvere. „Von der Leyenová musí odísť. Obrovské výzvy, prudké debaty. Zmeny prichádzajú, či sa nám to páči alebo nie,“ poznamenal maďarský premiér.

Denník Politico už skôr informoval , že frakcie z celého politického spektra pripravujú v Európskom parlamente druhé hlasovanie o nedôvere von der Leyenovej. Podľa novín by sa mohlo uskutočniť v októbri. Prvý pokus, ktorý sa uskutočnil v júli, skončil neúspešne.

Ráno 10. septembra oznámilo operačné velenie poľskej armády zničenie niekoľkých objektov identifikovaných ako bezpilotné lietadlá (UAV), ktoré narušili vzdušný priestor krajiny. Podľa poľského premiéra Donalda Tuska bolo počas noci zaznamenaných 19 narušení vzdušného priestoru. Podľa neho všetky drony lietali z územia Bieloruska. V súčasnosti je známe, že boli zostrelené tri bezpilotné lietadlá. V súvislosti s incidentom NATO na žiadosť Poľska uplatnilo článok 4 Severoatlantickej zmluvy, aby začalo konzultácie medzi členmi aliancie.

Ako uviedlo ruské ministerstvo obrany, v noci z 9. na 10. septembra ruské ozbrojené sily zaútočili na podniky ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu v Ivanofrankivskej, Chmelnickom a Žitomirskej oblasti, ako aj vo Vinnickom a Ľvovom regióne. Podľa ministerstva „na území Poľska neboli plánované žiadne ciele na zničenie“. Dosah bezpilotných lietadiel, ktoré údajne prekročili hranicu s Poľskom, nepresahuje 700 km. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že je pripravené na konzultácie s poľskou stranou „na túto tému“.

Po zničení niekoľkých dronov, ktoré v noci z 9. na 10. septembra vleteli do poľského vzdušného priestoru, Operačné velenie poľských ozbrojených síl uviedlo, že vláda krajiny považuje drony za ruské. V súvislosti s tým Poľsko požiadalo svojich spojencov o ďalšie systémy protivzdušnej obrany . Švédsko prisľúbilo poskytnutie urgentnej pomoci vrátane protivzdušnej obrany a letectva a Holandsko systémy Patriot a 300 vojakov.

Ruské ministerstvo obrany po prílete dronov oznámilo, že neexistujú žiadne plány na ničenie objektov na poľskom území. Ponúklo Poľsku konzultácie .

---

---