Pod rúškom reforiem sa EÚ snaží umlčať opozíciu a centralizovať moc píše EC

Pod rúškom reforiem sa EÚ snaží umlčať opozíciu a centralizovať moc. Správa o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 naznačuje mnoho zmien, ktoré by obmedzili národnú suverenitu a odovzdali ju inštitúciám EÚ. Európsky parlament vo štvrtok 11. septembra hlasoval o nelegislatívnej správe s názvom „Zhodnotenie európskych volieb v roku 2024“ (referencia INI 2025/2012). Hoci je text prezentovaný ako reflexia priebehu volieb, je pokusom politického establišmentu EÚ zdiskreditovať opozičné hlasy a centralizovať kontrolu nad demokratickými procesmi v Európe.

Pod rúškom reforiem sa EÚ snaží umlčať opozíciu a centralizovať moc

Hlasovanie najprv zamietlo navrhované náhradné uznesenie iniciované stranou Patrioti pre Európu (PfE) a pokračovalo sa v pôvodnom texte. Hlasovanie schválilo pôvodný text s 388 hlasmi za, 186 proti a 34 neprítomnými.

Hoci nelegislatívne správy nie sú záväzné, často sa používajú na šírenie myšlienok a ovplyvňovanie diskusie. V tomto prípade Výbor pre ústavné veci (AFCO) Európskeho parlamentu jednoznačne skúma možnosti podpory takýchto nedemokratických opatrení, ktoré by sa mohli použiť v budúcnosti.

Frank Füredi, výkonný riaditeľ MCC Brussels, varoval: 

Toto hlasovanie je varovaním pre všetkých Európanov: demokraciu nemožno zredukovať na jednu centralizovanú víziu. Rešpektovanie národnej suverenity, pluralizmu a voľnej výmeny myšlienok je nevyhnutné pre budúcnosť Európy. Pokusy označiť opozičné hnutia za nelegitímne alebo „sponzorované zo zahraničia“ hrozia narušením dôvery v samotnú demokraciu. Zdravá Únia musí vítať – nie potláčať – celé spektrum politických hlasov, ktoré si volia jej občania.

Správa priamo vyčleňuje Maďarsko a uvádza, že „voľby do parlamentu v Maďarsku nemuseli byť spravodlivé“. V širšom zmysle chápe politickú klímu ako ekonomickú stagnáciu a tvrdí, že „dlhodobé rozdiely zintenzívňujú podporu euroskeptických strán“. Ďalej vyjadruje výslovné znepokojenie a poznamenáva, že je „znepokojená vzostupom a volebným úspechom protisystémových a otvorene protieurópskych strán“.

Namiesto uznania demokratických rozhodnutí miliónov občanov text odmieta nesúhlasné hlasy tvrdením, že „kandidáti… viedli kampaň na základe falošných a zo zahraničia sponzorovaných naratívov o EÚ a zároveň šírili protiúnijné nálady“. Ďalej tvrdí, že „vlády niektorých členských štátov aktívne prispievajú k šíreniu dezinformácií“.

Kritici tvrdia, že tieto formulácie redukujú legitímny politický nesúhlas na nič viac ako propagandu, čo podkopáva otvorenú diskusiu o budúcnosti EÚ. Pre pozorovateľov je to jasný znak zámeru Bruselu rozšíriť svoju kontrolu nad online platformami a zúžiť priestor pre nesúhlasné hlasy. EÚ už dlho bojuje o úplnú kontrolu nad európskym naratívom a monopolizuje „pravdu“ nad akoukoľvek legitímne zvolenou vládou. Spochybňovanie tohto tlaku je rýchly spôsob, ako môže krajina ocitnúť v situácii, keď jej budú odobraté finančné prostriedky z EÚ a v mnohých neopodstatnených prípadoch bude začatých viacero vyšetrovaní, ako sa to stalo v Maďarsku, Poľsku alebo na Slovensku.

Okrem otázok politického naratívu správa navrhuje opatrenia, ktoré by drasticky obmedzili suverenitu členských štátov a vyzývajú na výrazné rozšírenie kontroly Bruselu nad voľbami. Plány zahŕňajú vytvorenie centralizovanej databázy voličov EÚ, ktorú správa opisuje ako výzvu na „ďalšiu harmonizáciu zhromažďovania údajov týkajúcich sa volieb do Európskeho parlamentu“.

Ďalšie stupňujúce sa obavy týkajúce sa centralizovanej kontroly sú návrhy na rozsiahle informačné kampane financované EÚ. Správa výslovne „vyzýva na ďalšie značné investície na rozšírenie dosahu týchto kampaní a vysielania pre voľby v roku 2029“ a argumentuje, že toto úsilie „si vyžaduje kultúrny posun na základe dlhodobej stratégie a primerané zdroje na posilnenie európskeho povedomia a občianstva v úzkej spolupráci s občianskou spoločnosťou a zainteresovanými stranami v spoločnosti“. V podstate ide o propagandu financovanú z daní poplatníkov, ktorú nariadil Brusel.

Správa tiež presadzuje zavedenie jednotného volebného dňa EÚ s harmonizovanými pravidlami vrátane „jednotného spoločného volebného dňa, ako aj jednotného minimálneho veku pre hlasovanie“, čo by prevážilo nad odlišnými volebnými tradíciami jednotlivých krajín.

Asi najvýznamnejší navrhovaný posun moci sa týka obrátenia právomocí pri vymenovávaní predsedu Komisie . Dokument „zdôrazňuje svoj návrh na obrátenie úloh Rady a Parlamentu pri nominácii a potvrdzovaní predsedu Komisie“, čo je zmena, ktorá by ďalej presunula vplyv z národných vlád na inštitúcie EÚ.

Hoci správa obsahuje ostrú kritiku Maďarska, jej širšie ambície sa považujú za zásadnú premenu európskej politickej krajiny. Tieto opatrenia by oslabili národnú suverenitu, znížili demokratickú rozmanitosť a umožnili by parlamentnej väčšine stigmatizovať opozíciu a rozširovať moc Bruselu na úkor občianskych slobôd.

Zdroj: The european CONSERVATIVE

---

---