Nemecký nacionalizmus sa v minulom storočí stal smutnou legendou. A už zase…

Z histórie dvadsiateho storočia vieme, že ich nápady s vyzbrojovaním už 2x skončili obrovským utrpením pre celý kontinent. Vyzbrojovanie tohto štátu a budovanie početnejšej armády, to nikdy v minulom storočí nebol dobrý počin. Aktuálne sa snažia navýšiť počet nováčikov v armáde až štvornásobne. Nemecký nacionalizmus sa v minulom storočí stal smutnou legendou. Pred r. 1940 dosiahol takmer úplný strop radikalizácie a v r. 1941 už vtrhli na mesto Brest – pokračovanie invázie smerom ku Moskve už poznáte.…

Vnuci a vnučky našťastie už nemajú kapacitu,

ani dosť financií na rozpútanie vojny. Skôr vidím v nových kontraktoch na výrobu zbraní, streliva a voj. technológií snahu o oživenie priemyslu. Vďaka deštruktívnemu soc. inžinierstvu – Green Deal – pretože ťahúni ich priemyslu (automobilky) strácajú vo svete predajnosť, konkurencieschopnosť. Len tak mimochodom, ázijské trhy, Austrália, Amerika sú úspešné pre Toyotu, Hondu, Hyundai a zaplavujú ich čínske low cost vozidlá. Nemci sa vrhajú na výrobu pre Bundeswehr, tiež by chceli zásobovať ďalšie európske štáty. Navýšenie stavu živej sily armády a množstvo novej techniky je LOGICKÉ. Dajme si však jednu absurdnú otázku: Budú novo vyrobené tanky a obrnené vozidlá pechoty ekologické? A druhú otázku: Bude všetko v súlade so „zelenou“ stratégiou elektrického pohonu?

Nemecko schválilo zvýšenie vojenských výdavkov o 50 mld. € Obrana alebo vojna?

Samozrejme je potrebné pre politikov, aby dajako verejnosti zdôvodnili,

prečo viac peňazí od daňových poplatníkov zhltne militarizácia. Nie sociálna sféra štátneho rozpočtu, ale treba živiť/obliecť/ubytovať viac vojakov. Aké bude zdôvodnenie pre občanov? O to sa postarajú úslužné, nápomocné médiá. Denne články o hybridnej vojne. „Experti“ napíšu ďalšie čierne scenáre ruského útoku. HROZBA. Síce ja osobne sa ruskej hrozby nebojím vôbec, lenže zmanipulovaných vystrašencov je dosť. Európa a Nemecko vstupuje vďaka politikom, vďaka zvráteným strategickým počinom do hlbšieho úpadku. Militarizácia = viac daní. Green Deal = viac pokút a poplatkov. Imigračný problém = sociálne nepokoje a kriminalita.

novýbloger42

Tiene minulosti a súčasné výzvy: Prečo nemecké zbrojenie vyvoláva historické obavy

Európska bezpečnosť je v posledných rokoch témou číslo jeden. S geopolitickými zmenami a novými hrozbami sa mnohé štáty obracajú k posilňovaniu svojich obranných kapacít. Medzi nimi však jedna krajina púta osobitnú pozornosť a vyvoláva zmiešané reakcie, ktoré sú hlboko zakorenené v historickej pamäti kontinentu. Reč je o Nemecku a jeho ambíciách výrazne modernizovať a početne navýšiť svoju armádu.

Pri pohľade na dejiny dvadsiateho storočia je opatrnosť viac než namieste.

Kolektívna pamäť Európy nesie nezmazateľné jazvy dvoch svetových konfliktov, v ktorých nemecký militarizmus zohral kľúčovú, deštruktívnu úlohu. Historická skúsenosť nám nekompromisne pripomína, že masívne vyzbrojovanie tohto štátu a budovanie početnej armády sa v minulom storočí dvakrát skončilo obrovským utrpením pre celý kontinent.

Dnes čítame správy o plánoch na štvornásobné navýšenie počtu nováčikov v Bundeswehri a o masívnych investíciách do vojenskej techniky. Pre mnohých pozorovateľov, ktorí nezabúdajú na historické súvislosti, tieto kroky pôsobia ako nepríjemné déjà vu. Nemecký nacionalizmus sa v minulom storočí stal smutnou legendou, ktorej dôsledky formovali moderný svet tým najtragickejším spôsobom.

Je nemožné ignorovať paralely, ktoré sa núkajú pri pohľade do archívov.

Pred rokom 1940 dosiahla radikalizácia spoločnosti a armády v Nemecku takmer absolútny strop. Následky boli katastrofálne. Rok 1941 a vpád do mesta Brest, ktorý bol predzvesťou brutálnej invázie smerom na Moskvu, zostáva mementom, ktoré by nemalo zapadnúť prachom. Operácia Barbarossa a následná vojna na východnom fronte priniesli skazu, akú svet dovtedy nepoznal.

Samozrejme, žijeme v inej dobe. Súčasné Nemecko je „demokratickou“ krajinou, pevne ukotvenou v štruktúrach Európskej únie a NATO. Avšak, história nás učí, že geopolitické váhy sú krehké a dynamika moci sa môže meniť rýchlejšie, než si pripúšťame. Otázkou, ktorú si musíme ako spoločnosť klásť, nie je len to, či Nemecko údajne potrebuje silnú obranu, ale aký dopad bude mať obnovenie jeho vojenskej dominancie na rovnováhu síl v Európe.

Vyzbrojovanie ekonomického lídra Európy mení status quo.

Akceptácia nemeckej remilitarizácie si vyžaduje obrovskú dávku dôvery v to, že inštitucionálne poistky demokracie sú dnes silnejšie než pokušenie moci, ktoré v minulosti viedlo k tragédii.

Pri diskusiách o budúcnosti európskej obrany by sme nemali zatvárať oči pred lekciami z minulosti. Ignorovať historický kontext, v ktorom nemecké ozbrojené sily dvakrát zohrali úlohu agresora, by bolo krátkozraké.

Mohlo by vás zaujímať

• 
  Tesco zosmiešňovalo zamestnankyne, opozičné sufražetky mlčia.
• 
  Británia už nikdy veľkou nebude, ta malá žije z minulosti a v minulosti. 
• 
  Ukrajina hlási, že RF sily vstúpili do obce Grabovskoje v Sumskej oblasti.
• 
  Lož a propaganda, ktorú Reuters šíri v záujme „vojnových štváčov“
• 
  🎄Vianočné želanie pre čitateľov Slovenského spravodaja
• 
  Nemecký nacionalizmus sa v minulom storočí stal smutnou legendou. A už zase…

---

---