Kríza RTVS: Objektivita zomiera v priamom prenose

Zdielajte....

Kríza RTVS: Objektivita zomiera v priamom prenose. Verejnoprávna služba alebo podlý megafón? Verejnoprávne médiá majú slúžiť občanom, nie ideológii, politickým kruhom ani mediálnym módnym trendom. Práve preto je dnes okolo RTVS čoraz väčšia frustrácia a strata dôvery. Mnohí diváci nadobúdajú pocit, že namiesto objektívneho spravodajstva dostávajú selektívny výber tém, polopravdy a opatrne filtrovaný obraz reality.

Kto za to môže? Vedenie RTVS, ktoré rezignovalo na svoju verejnoprávnu misiu? Politický tlak, ktorý sa nenápadne, ale účinne vkráda do spravodajských relácií a publicistiky? Alebo je to kombinácia oboch faktorov, prepletená sieť záujmov a mocenských hier, v ktorej sa divák stáva len pasívnym prijímateľom predžutých informácií?

Je zrejmé, že diskusia o RTVS sa netýka len personálnych zmien alebo programovej štruktúry.

Ide o oveľa hlbší problém – o samotnú podstatu verejnoprávneho vysielania v demokratickej spoločnosti. Máme právo očakávať od RTVS nezávislé a vyvážené informovanie, ktoré nám umožní robiť informované rozhodnutia. Máme právo na pluralitu názorov a kritickú analýzu udalostí, bez ideologickej predpojatosti a manipulatívnych techník. Ak sa RTVS stane len nástrojom propagandy liberálnej chobotnice, stráca zmysel svojej existencie a zradí dôveru občanov, ktorí ju financujú.

Najväčší problém RTVS už dávno nie je technický ani personálny. Je to problém dôveryhodnosti. Verejnosť čoraz viac vníma, že dôležité spoločenské témy sú ignorované, nepríjemné otázky ostávajú bez dôslednej analýzy a niektoré udalosti sú interpretované cez ideologický filter. Spravodajstvo má informovať, nie vychovávať občana k „správnemu názoru“.

Situácia je podľa mnohých divákov dokonca horšia než pred tromi či štyrmi rokmi.

Namiesto zlepšenia prišla stagnácia, opatrníctvo a sterilná mediálna rutina. Kritici upozorňujú, že vedenie RTVS nedokáže zabezpečiť základné kritériá objektívnosti, plurality a vyváženosti. A práve tu sa otvára otázka zodpovednosti vedenia.

Riaditeľka pôsobí dojmom človeka, ktorý si zvykol na pohodlný úradnícky pokoj. Kým časť verejnosti upozorňuje na rastúcu nedôveru a ideologickú jednostrannosť, vedenie akoby pokojne spalo svoj tichý spánok spokojnosti. Bez sebakritiky, bez razantných zmien, bez snahy prebudiť verejnoprávne médium z jalovosti a šedého priemeru.

RTVS pritom nepotrebuje propagandu jednej či druhej strany.

Potrebuje návrat k poctivej žurnalistike, odvahe klásť nepríjemné otázky každému a schopnosti prinášať pluralitu názorov bez ideologického mentorovania diváka.

Verejnoprávne médium si totiž dôveru nevynúti. Musí si ju zaslúžiť. A tú RTVS dnes, žiaľ, u veľkej časti verejnosti neustále stráca.

Autor: politolog