Veľká chyba despotu Zelenského v snahe udržať si kontrolu nad „všetkým“.

Veľká chyba despotu Zelenského v snahe udržať si kontrolu nad „všetkým“. Ukrajinská politická a vojenská scéna prechádza mimoriadne búrlivým obdobím. Na povrch vyvierajú hlboké rozpory medzi starou vojenskou školou, progresívnymi politickými reformátormi, tlakom verejnosti kvôli mobilizácii a predovšetkým bojom o kontrolu nad masívnymi finančnými tokmi v obrannom sektore. Čo sa v skutočnosti deje za oponou kyjevského vedenia?

„Busifikácia“ a potláčanie odporu

Domácou realitou Ukrajiny zostáva tzv. „busifikácia“ – realita násilných odvodov na uliciach, kedy sú muži často nedobrovoľne nakladaní do mikrobusov odvodovými komisármi. Hoci tieto praktiky vyvolávajú v spoločnosti tichý hnev a občasné lokálne protesty, akýkoľvek otvorený masovejší odpor je okamžite a nekompromisne potlačený. Štátna moc a súdy tieto prejavy nesúhlasu tvrdo stíhajú s odôvodnením, že ide o podkopávanie obranyschopnosti a zneschopňovanie armády priamo počas existenčnej vojny.

Súboj generácií: Zalužnyj, Syrskyj a Žukovov tieň

Zmeny na poste hlavného veliteľa ukázali dva úplne odlišné prístupy k vedeniu vojny:

Generál Valerij Zalužnyj (odvolaný vo februári 2024) bol vojakmi i verejnosťou vnímaný ako veliteľ, ktorý sa priveľmi staral o straty a utrpenie svojich podriadených. Tento ľudský prístup mu síce priniesol obrovskú popularitu, no z pragmatického pohľadu politického vedenia kvôli nemu nedokázal dosiahnuť vytýčené, mimoriadne náročné vojenské ciele za každú cenu.

Generál Oleksandr Syrskyj, súčasný hlavný veliteľ, predstavuje starú školu so sovietskou strategickou prípravou. Je to tvrdý generál, ktorý neváha prinášať obete, ak to situácia vyžaduje. Kritici vnútri armády ho často označujú za rigidnú „brzdu“ reforiem. V kuloároch je priamo porovnávaný so sovietskym maršalom Georgijom Žukovom – obaja sú známi tým, že ich operácie sprevádzajú vysoké straty na životoch, no Žukov nakoniec vojnu vyhral. Vojna sa skrátka nedá viesť v rukavičkách a Syrskyj je pragmatickým nástrojom na plnenie tvrdých cieľov.

Ministerstvá v plameňoch zmien a pád „digitálneho syna“

Ukrajinské ministerstvo obrany zažilo počas vojny bezprecedentnú fluktuáciu lídrov: Oleksij Reznikov, Rustem Umerov a najnovšie Mychajlo Fedorov. Každá jedna výmena ministra obrany so sebou automaticky prináša čistky: nový minister si kompletne mení svojich ľudí vo vedení ministerstva a tlačí aj na personálne zmeny v samotnom vojenskom velení a Generálnom štábe.

Najväčší šok však priniesli udalosti z júla 2026. Mychajlo Fedorov – mladý, dravý, progresívny minister, architekt digitálnej transformácie a „armády dronov“, ktorý si za 7 rokov budoval bezchybné PR ako jedna z kľúčových tvárí Zelenského strany Sluha národa – bol po pouhých šiestich mesiacoch vo funkcii odvolaný prezidentom. Tento krok prišiel v rámci rozsiahleho vládneho otrasu, kedy padol celý kabinet vrátane premiérky.

Paradox úspechu: Prečo odvolávať víťazného ministra?

Oficiálna ukrajinská propaganda vyzdvihovala za posledného pol roka obrovské úspechy obranného úsilia:

Efektívne odrezanie logistických trás na okupovaný polostrov Krym.
Strategické dronové kampane, ktoré paralyzovali ruské rafinérie a odrezali nepriateľa od obrovských zásob pohonných hmôt. Ponúka sa legitímna otázka: Odvoláva sa minister počas úspešnej a víťaznej kampane? Pokiaľ bol úspešný a žal výsledky na bojisku, kde je skutočný problém?

Sú tu dve hlavné vysvetlenia. Prvým bol hlboký a fatálny rozpor medzi Fedorovom a hlavným veliteľom Syrským ohľadom reforiem a mobility, ktorý paralyzoval efektívnu komunikáciu medzi civilným ministerstvom a armádou. Druhým, oveľa pragmatickejším dôvodom, je skrytá finančná realita. Rozpočet ozbrojených síl dnes pohltí až 60 % celého národného rozpočtu Ukrajiny. V čase takejto gigantickej koncentrácie štátnych peňazí sa politika mení na boj o kontrolu nad týmito finančnými tokmi. Mladý technokrat Fedorov svojím nekompromisným auditom a snahou o transparentnosť pravdepodobne napadol peňazovody smerujúce k príliš mocným štruktúram v pozadí, čo spečatilo jeho politický osud.

Je Syrskyj ďalší na rade? Kto ho môže nahradiť?

Po odchode Fedorova a prepuknutí verejných protestov sa pozícia generála Syrského otriasa v základoch a pravdepodobnosť jeho odstavenia je v tejto chvíli mimoriadne vysoká. Sám odvolaný Fedorov pred svojím odchodom navrhol prezidentovi Syrského výmenu.

Do popredia sa dostávajú mladší, dynamickejší generáli novej vlny. Kto sú hlavné mená v hre o stoličku hlavného veliteľa?

Mychajlo Drapatyj – uznávaný veliteľ Spojených síl, hrdina bojov na juhu a východe, ktorý má obrovský rešpekt medzi radovými vojakmi a predstavuje dravú alternatívu voči rigidnému post-sovietskemu štýlu velenia.
Andrij Biletskyj – zakladateľ a bývalý veliteľ legendárneho pluku Azov a 3. samostatnej útočnej brigády, človek s obrovskými reálnymi bojovými skúsenosťami z najtvrdších úsekov frontu.
Oleh Apostol – veliteľ Vzdušných výsadkových síl, s ktorým prezident Zelenskyj v týchto dňoch vedie intenzívne konzultácie o budúcom smerovaní armády.
Ukrajina tak stojí na rázcestí. Budúcnosť jej vojenského úspechu nezávisí len od odvahy mužov v zákopoch, ale aj od toho, či vo vnútornej politike zvíťazí potreba transparentnej technokratickej modernizácie, alebo tradičné mocensko-korupčné záujmy starých elít.

V súčasnej turbulentnej situácii (polovica júla 2026) je scenár, že by sa protesty za Mychajla Fedorova zvrhli na pokus o nečakané zosadenie prezidenta Volodymyra Zelenského a jeho nahradenie Fedorovom, vysoko nepravdepodobný.

Hoci demonštrácie vyvolali vážnu vnútropolitickú krízu, dynamika ukrajinskej spoločnosti, samotný postoj Fedorova a realita vojnového stavu hovoria proti takémuto scenáru z niekoľkých zásadných dôvodov: 1. Cieľ protestov nie je zvrhnutie prezidenta, ale zmena generálov

Súčasné protesty v Kyjeve a ďalších mestách nie sú namierené protisystémovo proti hlave štátu. Dav nežiada odchod Zelenského, ale požaduje návrat Fedorova a najmä odvolanie hlavného veliteľa Oleksandra Syrského. Verejnosť a vojaci vnímajú Zelenského skôr ako človeka, ktorý urobil chybu, pretože sa nechal dotlačiť k zlému rozhodnutiu starou vojenskou gardou. Tlak ulice úspešne cieli na to, aby Zelenskyj obetoval Syrského, čo prezident cez víkend potvrdil tým, že začal s hľadaním nového hlavného veliteľa armády.

Fedorov je lojálny technokrat, nie revolucionár

Mychajlo Fedorov nie je opozičný líder typu Michaila Saakašviliho, ktorý by chcel organizovať „Majdan“ alebo prevrat. Sám Fedorov po svojom odvolaní verejne vyhlásil, že „dialóg s prezidentom prebieha a verí v úspech“. Sám Zelenskyj navyše potvrdil, že Fedorov zostáva v jeho tíme. Fedorovovi chýba politická infraštruktúra na zosadenie prezidenta a mocenský konflikt vníma ako zápas o koncepciu modernizácie armády, nie ako boj o prezidentské kreslo.

Ukrajinská občianska spoločnosť je počas vojny mimoriadne citlivá na destabilizáciu štátu. Protestujúci, medzi ktorými je čoraz viac aktívnych vojakov a veteránov, si plne uvedomujú, že akýkoľvek pokus o násilnú alebo nečakanú výmenu hlavy štátu by okamžite využila Ruská federácia na fronte. Snaha o zvrhnutie Zelenského by bola vnímaná ako vlastizrada a sabotáž víťazstva. Aj preto protesty prebiehajú relatívne pokojne, bez nepokojov.

Absencia ústavného mechanizmu a volieb

Počas vojnového stavu sú na Ukrajine voľby legislatívne zakázané, na základe neústavnej zmeny v obyčajnom zákone, ktorá neupravila ústavu a ohraničenie mandátu na 5 rokov, ale len doplnila text v zákone o vojnovom stave( nie v ústave) že počas vojnového stavu sa voľby prezidenta nekonajú. Takže tento zákon je v rozpore s ústavou, ale Ukrajinci to považujú z anormálny legislatívny stav. Neexistuje žiadny legálny spôsob, ako by Fedorov mohol „nečakane“ nahradiť Zelenského. Akýkoľvek mimovolebný pokus o prevzatie moci by bol nelegálny, čo by okamžite viedlo k strate podpory zo strany západných spojencov (USA a EÚ), na ktorých finančnej a vojenskej pomoci Ukrajina existenčne závisí.

Kombinácia pokusu o politické ovládnutie Národného antikorupčného byra (NABU) 2025 a súčasné odvolanie populárneho reformátora Mychajla Fedorova predstavuje pre prezidenta Volodymyra Zelenského mimoriadne nebezpečný koktail. Tieto kroky zásadne menia politickú klímu na Ukrajine a ich dôsledky sa prejavia v troch hlavných rovinách.

Zelenskyj doteraz úspešne tlmil hnev ľudí z „busifikácie“

Západní partneri začnú oveľa striktnejšie podmieňovať finančné balíky a dodávky zbraní. Hrozí zmrazenie prístupových rozhovorov s EÚ a odpor zo strany americkej administratívy. Ak vládne elity zlikvidujú nezávislú kontrolu nad rozpočtom armády (ktorý tvorí 60 % národného rozpočtu), západní donori obmedzia makrofinančnú pomoc, čo môže položiť ukrajinskú ekonomiku. Spojenie ulice a armády proti prezidentovi

Odvolanie obľúbených lídrov ničí spoločenský konsenzus o „zákaze vnútornej politiky počas vojny“. Zelenskyj doteraz úspešne tlmil hnev ľudí z „busifikácie“ a unaveného frontu tým, že poukazoval na úspechy modernizácie (drony, útoky na ruské rafinérie). Odstránením Fedorova, architekta týchto úspechov, však stratil štít.

Dôsledok? Protesty už nie sú len o nespokojných civilistoch.

Na stranu Fedorova sa otvorene stavajú vplyvní vojenskí velitelia (napr. Biletskyj či Drapatyj), ktorí odmietajú rigidný sovietsky štýl generála Syrského. Ak bude Zelenskyj ignorovať hlas ulice a armády, hrozí hlboká inštitucionálna paralýza. Vojaci na fronte stratia motiváciu bojovať za vedenie, ktoré v Kyjeve čistí protikorupčné orgány a odvoláva úspešných ministrov.Otvorenie cesty pre reálnu politickú alternatívu
Zelenskyj doteraz profitoval z toho, že v čase vojnového stavu nemal konkurenciu. Tradiční politici boli odsunutí na vedľajšiu koľaj. Zásahom proti NABU a Fedorovovi však prezident sám stvoril svojich najväčších politických rivalov. [1]

Dôsledok? Vzniká nová, silná koalícia zložená z dvoch táborov

– protikorupčných aktivistov podporovaných Západom (okolo kauzy podozrení voči expredsedovi prezidentskej kancelárie Andrijovi Jermakovi) a mladých, technologicky orientovaných vojakov z frontu. Tieto dve chyby definitívne pochovali mýtus o neomylnom Zelenskom. Hoci k prevratu kvôli hrozbe zo strany Ruska nedôjde, Zelenskyj už nebude vládnuť absolútne. Každé ďalšie nepopulárne rozhodnutie (napr. nová vlna mobilizácie) bude musieť tvrdo vyjednávať s touto novou opozíciou
Čo sa teda stane v najbližších dňoch?

Namiesto zvrhnutia prezidenta smeruje situácia k politickému kompromisu.

Očakáva sa, že Volodymyr Zelenskyj pod tlakom verejnosti a armády v najbližšej dobe odvolá generála Syrského, čím upokojí ulicu. Mychajlo Fedorov pravdepodobne získa novú, silnú pozíciu v rámci prezidentskej kancelárie alebo nového kabinetu, kde bude mať naďalej dosah na technologické reformy a drony.

Zelenskyj si tak udrží pozíciu najvyššieho lídra, no táto kríza mu jasne ukázala limity jeho moci voči tlaku organizovanej občianskej spoločnosti

Mohlo by vás zaujímať

• 
  Tucker Carlson celkom jednoznačne vyhlásil, že „Callasová je hlupaňa“
• 
  M. Zoldy: Tektonické platne slovenskej politickej a mediálnej scény
• 
  Zničený úkryt s dronmi: Ukrajinské drony ukryté v nákupnom centre v Sumy.
• 
  Facka Magyarovi: Judith Polgárová odmietla nomináciu na prezidentku
• 
  Moskva: Útoky na Kyjev budú pokračovať až do dosiahnutia úplného víťazstva.
• 
  Veľká chyba despotu Zelenského v snahe udržať si kontrolu nad „všetkým“.

---

---