Nezávislosť od Moskvy na papieri, závislosť EÚ v praxi & Analýza

Zdielajte....

Nezávislosť od Moskvy na papieri, závislosť EÚ v praxi. Americký prezident Donald Trump v nedeľu vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby Kyjev prestal útočiť na ruské naftové zariadenia, keďže to podľa neho spôsobuje nedostatok nafty (zdroj agentúry AFP a AP)

„Existuje množstvo iných cieľov. Neútočte na naftu, lebo to škodí. Poškodzuje to celý svet. Nechceme, aby útočil na naftu… On útočí na naftové rafinérie,“ povedal Trump.

Trump vyzval Zelenského, aby zastavil útoky na ruské ropné rafinérie

Tak teda teraz neviem – chceli sme sa odstrihnúť od ruských energií alebo nechceli?

Veď si všetci pamätáme na Ursulu von der Leyenovú – predsedníčku Európskej komisie:

„Musíme sa stať nezávislými od ruskej ropy, uhlia a plynu. Jednoducho sa nemôžeme spoliehať na dodávateľa, ktorý nás výslovne ohrozuje.“ Dátum: 8. marca 2022

alebo

na Charlesa Michela – vtedajšieho predsedu Európskej rady:

„Vo Versailles sme sa dohodli, že čo najskôr postupne ukončíme svoju závislosť od dovozu ruského plynu, ropy a uhlia.“ Dátum: 24. marca 2022

alebo

na Sannu Marinovú – vtedajšiu predsedníčku vlády Fínska:

„Musíme sa čo najskôr zbaviť ruských fosílnych palív. Nákupom ropy, plynu a ďalších fosílnych palív podporujeme a v skutočnosti financujeme ruskú vojnu.“ Dátum: 11. marca 2022

alebo

na Robertu Metsolovú – predsedníčku Európskeho parlamentu:

„Sme odhodlaní úplne sa odkloniť od ruskej ropy a plynu a obrátiť sa na spoľahlivých a bezpečných partnerov.“ Dátum: 17. septembra 2025 či na

Kaju Kallasovú – vysokú a zároveň komickú predstaviteľku EÚ pre zahraničné veci:

„Všetci by sme mali vypočuť výzvu, aby sme prestali kupovať ruskú ropu a plyn.“ Dátum: 20. októbra 2025

No a po nich to pochopiteľne papagájovali naše nesvojprávne, ale zato poslušné, a na vlastné štátne záujmy nehľadiace čivavy, napr.:

Zuzana Čaputová – vtedajšia prezidentka SR:

„Postupné znižovanie závislosti od ruského plynu je v záujme Slovenska.“ Dátum: 18. marca 2022

Veronika Remišová – vtedajšia podpredsedníčka vlády SR:

„Slovensko je dnes nebezpečne závislé na nákupe energetických surovín od ruských štátnych firiem.“ Dátum: 23. februára 2022

Ivan Korčok – bývalý minister zahraničných vecí:

„Je v záujme Slovenskej republiky, ak budeme súčasťou spoločného úsilia Európskej únie zbaviť sa závislosti od ruského plynu.“ Dátum: 29. januára 2025

Richard Sulík – vtedajší minister hospodárstva:

„Slovensko od júna zníži závislosť od ruského plynu o 65 percent.“ Dátum: 27. mája 2022

Karel Hirman – ďalší vtedajší minister hospodárstva

„Každý kubický meter plynu, ktorý kupujeme, Putin posledné roky používa na zbrojenie.“ Dátum: marec 2022

A samozrejme nemôže chýbať ani malý premotivovaný progresivista Tomáš Valášek:

„Výnimka pri odstrihnutí sa od dodávok plynu a ropy z Ruska by bola pre Slovensko priznaním zlyhania.“ Dátum: 10. mája 2022

Takzvané odstrihnutie sa od ruského plynu a ropy (často len také naoko narafičené, spočívajúce v tom, že ruské energie sa naďalej nakupujú len pod krytím neruského dodávateľa – samozrejme za omnoho vyššie ceny) spolu s bezbrehou a vyčerpávajúcou finančnou podporou nezmyselnej Vojny do posledného Ukrajinca má samozrejme svoje európske následky.

V Nemecku, ale aj inde obmedzujú kľúčové, dlhoročné tradičné firmy výrobu alebo rovno krachujú:

Volkswagen

Dohoda z decembra 2024 počítala so zrušením viac než 35 000 pracovných miest v Nemecku a znížením výrobnej kapacity nemeckých závodov približne o 734 000 áut ročne. Výroba v Drážďanoch sa skončila; vo Wolfsburgu sa počet montážnych liniek znižuje zo štyroch na dve. V roku 2026 sa objavil ešte rozsiahlejší plán, potenciálne až 60 000 miest globálne a možné utlmenie viacerých nemeckých závodov.

Thyssenkrupp Steel Europe

Najväčšia nemecká oceliareň plánuje zrušiť alebo vyčleniť približne 11 000 pracovných miest, teda asi 40 % pracovnej sily. Kapacita sa má znížiť z 11,5 milióna ton na približne 8,7–9 miliónov ton ocele ročne a závod Kreuztal-Eichen má skončiť.

Ford Germany

V Kolíne plánuje Ford zrušiť približne 2 900 miest. Závod na elektromobily prešiel pre slabý odbyt aj na skrátený režim. Výroba automobilov v závode Saarlouis sa má skončiť, čím zaniknú ďalšie tisíce pracovných miest.

Bosch

Najväčší svetový dodávateľ automobilových súčiastok oznámil zrušenie až 5 550 miest. Veľká časť škrtov sa týka Nemecka – softvéru, automatizovaného riadenia, riadenia vozidiel a závodov Hildesheim či Schwäbisch Gmünd.

ZF Friedrichshafen

Jeden z najväčších automobilových dodávateľov plánuje do roku 2028 zrušiť v Nemecku približne 11 000 až 14 000 miest, teda až štvrtinu nemeckej pracovnej sily. Utlmuje najmä časti výroby spojenej so spaľovacími motormi a prevodovkami.

Continental – ContiTech

Oznámil zatvorenie štyroch nemeckých závodov a zmenšenie ďalších dvoch. Dotknuté sú Bad Blankenburg, Stolzenau, Moers, Frohburg, Geithain, Hannover a Hamburg.

Schaeffler

Automobilový a priemyselný dodávateľ oznámil zrušenie približne 4 700 miest v Európe, z toho väčšiny v Nemecku, a zatvorenie dvoch nemeckých prevádzok.

Audi

Automobilka sa dohodla na zrušení až 7 500 pracovných miest v Nemecku do roku 2029, najmä vo vývoji a administratíve. To nadväzuje na predchádzajúce rušenie výrobných miest.

Porsche

Ohlásilo zrušenie približne 1 900 stálych miest v Zuffenhausene a Weissachu. Okrem toho nepredĺžilo zmluvy približne 2 000 pracovníkom na dobu určitú.

Miele

Výrobca domácich spotrebičov spustil program týkajúci sa až 2 700 pracovných miest. V Nemecku sa má zrušiť približne 1 300 miest.

Meyer Burger – nemecké dcérske spoločnosti

Nemecké podniky výrobcu solárnych článkov a modulov v roku 2025 podali návrh na insolvenciu. Výroba sa zastavila a o prácu prišli stovky ľudí; celkovo išlo o viac než 600 až 900 pracovníkov podľa zahrnutých spoločností.

Galeria Karstadt Kaufhof

Posledný veľký nemecký reťazec klasických obchodných domov v januári 2024 opäť podal návrh na insolvenciu. Z pôvodných 92 obchodných domov sa zachovalo niečo vyše 70 a časť pracovných miest zanikla.

FTI Group

Mníchovská skupina, tretia najväčšia cestovná kancelária v Európe, podala v júni 2024 návrh na insolvenciu. Skupina zamestnávala približne 11 000 ľudí a zájazdy boli rušené.

Galeria/KaDeWe Group

Prevádzkovateľ luxusných obchodných domov KaDeWe v Berlíne, Alsterhaus v Hamburgu a Oberpollinger v Mníchove podal začiatkom roka 2024 návrh na insolvenciu. Neskôr ho prevzala thajská Central Group.

Varta

Nemecký výrobca batérií so 139 ročnou tradíciou sa v roku 2024 dostal do existenčných problémov a prešiel záchrannou reštrukturalizáciou podľa zákona StaRUG. Dlh sa mal znížiť približne z 485 na 200 miliónov eur, firma bola stiahnutá z burzy a pôvodní akcionári prišli o svoje investície. Dňa 24. júla 2026 podali Varta AG a tri spoločnosti skupiny spolu štyri insolvenčné návrhy na okresný súd v Stuttgarte. Tým zlyhala záchranná reštrukturalizácia z rokov 2024–2025, pri ktorej do firmy vstúpili Porsche a Michael Tojner.

A to som vymenoval len zopár najznámejších a najväčších firiem…

Ak k tomu prirátame nezmyselnú nemeckú finančnú podporu Vojny do posledného Ukrajinca, ktorá podľa najnovšieho oficiálneho súčtu nemeckej vlády od 24. februára 2022 predstavovala podporu v celkovej výške približne 100,9 miliardy eur (43,3 miliardy eur – bilaterálna civilná pomoc, 57,6 miliardy eur – vojenská pomoc), tak sa nemožno čudovať, že Nemecko ide dolu vodou podobne rýchlo ako nedávna záplava v Nepále.

A s Nemeckom celá Európa. Nemožno sa čudovať, že AfD v Nemecku prudko rastie.

Myslím, že pred ďalšími parlamentnými voľbami na Slovensku by sa mali relevantné strany vážne zamyslieť nad zaradením Slovexitu do svojich volebných programov.

Autor: Pavol Fabian

Pod čiarou (redakcia)

Tuto správu potvrdzujú viaceré zahraničné médiá. Tu sú tri relevantné zmienky s odkazmi:

Reuters
Trump v nedeľu (13. septembra 2026) v Írsku vyzval Zelenského, aby prestal útočiť na ruskú dieselovú infraštruktúru, pretože to podľa neho spôsobuje nedostatok paliva a „ubližuje svetu“.
Odkaz
The Washington Post
Prezident Trump v nedeľu uviedol, že kontaktoval Zelenského s výzvou, aby prestal „zničovať dieselové“ ciele v Rusku, pretože útoky prispievajú ku globálnemu nedostatku.
Odkaz
PBS News (AP)
Trump v nedeľu vyzval Zelenského, aby zastavil útoky na ruské ropné rafinérie a infraštruktúru na výrobu a distribúciu diesela, pretože podľa neho spôsobujú globálny nedostatok (po tom, čo ceny diesela v USA dosiahli rekord).
Odkaz

Ďalšie zahraničné pokrytie nájdeš napr. v Politico, Al Jazeera, CNBC či UPI.

Ukrajinské útoky na ruské rafinérie majú výrazný, dopad na ceny ropy (crude oil). Hlavný efekt je na ceny diesela a rafinérskych produktov. Globálne ceny surovej ropy sú ale oveľa viac ovplyvnené vojnou v Iráne a narušeniami v Perzskom zálive.

1. Dopad na ceny surovej ropy (Brent / WTI)

Ukrajinské útoky znižujú ruskú rafinérsku kapacitu (v lete 2026 klesla spracovateľská kapacita o 0,9–1,5 mil. barelov denne, v niektorých mesiacoch až na najnižšiu úroveň za 20+ rokov). To znamená, že Rusko spracováva menej ropy a exportuje viac surovej ropy.
Tento nárast exportu surovej ropy pôsobí mierne proti rastu cien crude oil (viac ponuky na trhu).
Ceny Brentu však v auguste–septembri 2026 výrazne stúpli (z priemeru ~91 USD/barel v auguste na úrovne nad 105–113 USD/barel začiatkom septembra). Hlavný dôvod: vojna v Iráne, narušenia v Hormuzskom prielive a nižšie exporty z Perzského zálivu.
Analýzy (Oxford Energy, IEA, Bloomberg) ukazujú, že ukrajinské útoky majú na ceny crude oil len sekundárny a obmedzený vplyv. V niektorých obdobiach (napr. po čiastočnom otvorení Hormuzu) ceny crude dokonca klesali napriek pokračujúcim útokom.

2. Dopad na ceny diesela a rafinérskych produktov (silnejší efekt)

Rusko bolo pred útokmi druhým najväčším svetovým exportérom diesela (~800–1 000 tis. barelov denne, cca 10–12 % globálneho námorného obchodu).
Útoky + ruské exportné zákazy (diesel od júla 2026, predĺžené do konca septembra) znížili ruské exporty diesela o 80–90 % (na ~150 tis. barelov denne alebo menej).
Spolu s výpadkami z Perzského zálivu (exporty diesela z Ruska + Zálivu v auguste 2026 nižšie o 1,6 mil. barelov denne oproti februáru) to vytvorilo silný tlak na globálny trh s dieselom.
Výsledok:
- Ceny diesela v USA dosiahli historické maximá (> 6 USD/galón, rast o ~60–65 % od februára 2026).
- Refinérske marže (crack spreads) v Atlantickom bazéne dosiahli rekordné úrovne (dieselové marže v Európe > 60 USD/barel).
- Diesel rastie rýchlejšie ako surová ropa a benzín.

3. Kvantifikácia a kontext

Niektorí analytici (napr. GasBuddy) odhadujú, že ukrajinské útoky môžu vysvetľovať 60–65 % nedávneho rastu cien diesela v USA, zvyšok pripisujú Iránu a ďalším faktorom.
Väčšina expertov a médií (NYT, Reuters, IEA) však zdôrazňuje, že vojna v Iráne je dominantným faktorom pre celkový energetický šok (crude + produkty). Ukrajinské útoky situáciu výrazne zhoršujú, najmä v segmente diesela.
Trumpov argument (že útoky „spôsobujú nedostatok nafty“) je teda čiastočne správny pre diesel, ale zjednodušuje celkový obraz a podceňuje vplyv Blízkeho východu.

4. Čo by znamenal prípadný „energy truce“

Zastavenie útokov by postupne pomohlo obnoviť ruskú rafináciu (opravy však trvajú týždne až mesiace a mnoho zariadení bolo zasiahnutých opakovane).
Okamžitý efekt na ceny diesela by bol však obmedzený – poškodená kapacita sa neobnoví zo dňa na deň a globálne zásoby sú nízke.
Na ceny surovej ropy by to malo minimálny priamy vplyv.

Zhrnutie: Ukrajinské útoky na rafinérie silne tlačia nahor ceny diesela (a tým aj infláciu v doprave, poľnohospodárstve a logistike), ale na ceny surovej ropy majú skôr neutrálny až mierne znižujúci efekt (cez vyšší export crude). Dominantným ťahačom vysokých cien ropy v roku 2026 zostáva konflikt na Blízkom východe.