Zacharovová: Európa by bola oveľa bezpečnejšia, keby nebolo NATO

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová na okraji PR víkendu o nových médiách uviedla , že Európa by bola oveľa bezpečnejšia, keby nebolo úlohy, ktorú zohráva Severoatlantická aliancia (NATO)

„Keby neexistovalo NATO, teda keby neexistovala žiadna úloha, ktorú NATO zohráva a zohráva, v Európe by pravdepodobne panovala oveľa väčšia bezpečnosť,“ poznamenala.

Takto diplomat reagoval na slová nemeckého kancelára Friedricha Merza , ktorý vyhlásil, že s Ruskom nie je potrebné diskutovať o otázkach bezpečnostnej architektúry. Uviedol to preto, lebo podľa neho existuje v podobe NATO.

Dodala tiež, že NATO podkopáva imunitu Európy a celého sveta ako boľavý zub, informuje agentúra TASS .

Ako už predtým informovala Svobodnaja Pressa, Armando Mema, člen strany Fínska aliancia za slobodu, uviedol, že Helsinki urobili rovnakú chybu ako Kyjev. Tvrdil tiež, že Fínsko sa od vstupu do NATO správa nezodpovedne.

Bezpečnostná situácia v Európe sa podľa vyjadrení hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej mohla vyvíjať stabilnejšie. Podľa nej by to bolo v prípade, keby Severoatlantická aliancia nezohrávala na kontinente svoju súčasnú úlohu.

Toto stanovisko odznelo v sobotu 14. novembra na okraji podujatia venovaného novým médiám. Práve tam ruská diplomatka reagovala na aktuálne diskusie o budúcom usporiadaní bezpečnostných vzťahov v Európe.

Kritika existujúcej bezpečnostnej architektúry

Podľa slov hovorkyne ruského rezortu diplomacie pôsobí aliancia v európskom priestore ako prvok, ktorý oslabuje prirodzenú stabilitu kontinentu. Zacharovová prirovnala NATO k „boľavému zubu“, ktorý podľa jej slov odčerpáva značné množstvo zdrojov a oslabuje „imunitný systém“ Európy.

Ruská strana dlhodobo zastáva názor, že rozširovanie a aktivity aliancie neprispievajú k posilneniu kolektívnej bezpečnosti. Navyše podľa nej tieto aktivity prehlbujú deliace čiary a vyvolávajú napätie. Z pohľadu Moskvy by prehodnotenie úlohy tohto bloku vytvorilo priestor pre vyváženejšie vzťahy na celom kontinente.

Reakcia na postoj Berlína a európskych lídrov

Vyjadrenia ruskej hovorkyne boli priamou odpoveďou na nedávne stanovisko nemeckého kancelára Friedricha Merza. Ten odmietol potrebu otvárať s Moskvou rokovania o novej európskej bezpečnostnej architektúre. Svoj postoj zdôvodnil tým, že súčasný systém postavený na základoch Severoatlantickej aliancie je už plne sformovaný a funkčný.

Tento postoj nemeckej vlády zapadá do širšej línie európskej diplomacie. Lídri európskych krajín na nedávnom samite v Dubline taktiež odmietli návrhy Moskvy na reorganizáciu bezpečnostného usporiadania Európy. Okrem toho potvrdili svoj záväzok voči existujúcim aliančným štruktúram.

Rozdielne pohľady na budúcnosť kontinentu

Aktuálna výmena názorov ilustruje pretrvávajúci rozpor medzi vnímaním bezpečnosti v Moskve a v hlavných mestách západnej a strednej Európy:

• Pohľad Ruskej federácie: Súčasný model postavený na dominancii NATO vníma ako exkluzívny a expanzívny. Okrem toho presadzuje vytvorenie novej architektúry, ktorá by zohľadňovala aj ruské bezpečnostné požiadavky.
• Pohľad európskych štátov: Severoatlantickú alianciu považujú za základný pilier svojej obrany a stability. O jej úlohe a fungovaní neplánujú s tretími stranami vyjednávať.

Podrobnejšie informácie o vyjadreniach ruskej diplomacie priniesol portál GOSRF, zatiaľ čo širší kontext medzinárodných reakcií zhrnula platforma Ground News.