Historické rokovania v čínskom Šen-čene: Priateľské prijatie a optimizmus na oboch stranách

Historické rokovania v čínskom Šen-čene: Priateľské prijatie a optimizmus na oboch stranách

Historické rokovania v čínskom Šen-čene: Priateľské prijatie a optimizmus na oboch stranách

Historické rokovania v čínskom Šen-čene: Priateľské prijatie a optimizmus na oboch stranách. Putin a Trump otvorili dialóg pred trojstranným summitom. Ruský prezident Vladimir Putin a americký prezident Donald Trump absolvovali na okraj summitu Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) v čínskom meste Šen-čen kľúčové bilaterálne rokovanie. Stretnutie za zatvorenými dverami trvalo približne 40 minút. Podľa vyjadrení oboch strán prebehlo v priateľskej a konštruktívnej atmosfére.

V skratke

Americký prezident Donald Trump, čínsky prezident Si Ťin-pching a ruský prezident Vladimir Putin sa prvýkrát v histórii stretli na formálnom trilaterálnom rokovaní.

Trump stretnutie označil za „tvorenie histórie“ a oboch lídrov predtým nazval svojimi „priateľmi“. Podľa čínskych štátnych médií trvalo stretnutie asi 1,5 hodiny – dlhšie ako plánovaná hodina – a venovalo sa najmä jadrovému odzbrojeniu a vojne na Ukrajine.

Príprava stretnutia bola prijatá so skepsou:

  • menšie krajiny sa obávajú, že ich záujmy budú ignorované,
  • časť pozorovateľov ho vníma skôr ako historickú foto-príležitosť než ako priestor na skutočný diplomatický prielom.

1. Jadrové zbrane – kľúčová téma

Tri krajiny sú najväčšími jadrovými mocnosťami sveta.

  • Posledná rusko-americká zmluva New START vypršala vo februári 2026.
  • Trump chce novú dohodu, ktorá by zahŕňala aj Čínu, a tvrdí, že trojica má „jedinečnú pozíciu“ diskutovať o znižovaní arzenálov, no dodal: „Nie je ľahké – vzdať sa ich.“
  • Si zdôraznil, že „musí sa vynaložiť všetko úsilie na zabránenie jadrovej vojne“ a že jadrové zbrane by mali byť úplne zakázané a zničené.
  • Putin hovoril o „spoločnej zodpovednosti za udržiavanie mieru a bezpečnosti“, globálnych a regionálnych vzťahoch a energetickej bezpečnosti.
  • Čína však signalizuje, že limity na svoj menší arzenál pravdepodobne neprijme.

Trump tiež podľa Reuters označil Medzinárodný trestný súd (ICC) za „mimo kontroly“ – pozoruhodné, keďže na Putina je od marca 2023 vydaný zatykač ICC pre nezákonné deportácie ukrajinských detí. USA ani Čína nie sú signatármi Rímskeho štatútu, takže zatykač v Šen-čene neplatí.

2. Bilaterálne stretnutie Trump – Si

Pred trilaterálou sa konali bilaterálne rokovania:

  • Si označil vzťahy USA-Čína za „vo všeobecnosti stabilné a pozitívne“, treba „rozšíriť zoznam spolupráce a skrátiť zoznam problémov“.
  • Taiwan: Si varoval, že Washington „musí pokračovať v správnej veci, aby sa vyhol veľkým neúspechom“. Trump mal podľa čínskych médií zopakovať, že USA „nepodporujú nezávislosť Taiwanu“.
  • Obchod a AI: Si vyzval na posilnenie komunikácie, riešenie vzájomných obáv a vzájomný prospech. V oblasti AI majú obe strany zlepšiť koordináciu, aby AI zostala „vždy pod ľudskou kontrolou“. To prichádza len dni po nových amerických obmedzeniach vývozu pokročilých polovodičov do Číny.
  • Trump tvrdil, že clá sú teraz rozdelené „spravodlivo“ a že Spoločná obchodná rada dohodnutá v Pekingu v máji priniesla rovnováhu.

O vojne na Ukrajine či v Iráne sa v čínskom zápise hovorí len vágne ako o „výmene názorov na medzinárodné a regionálne otázky“.

3. Bilaterálne stretnutie Trump – Putin

  • Stretnutie trvalo 35-40 minút, venovalo sa Ukrajine a bilaterálnym vzťahom.
  • Poradca Kremľa Jurij Ušakov ho opísal ako prípravu na trilaterálu a uviedol, že Putin je po ňom vo „výbornej nálade“.
  • Biely dom pôvodne neočakával diskusiu o Ukrajine, Trump ju však naznačil. S Putinom sa naposledy stretol na Aljaške v roku 2025 bez ukončenia vojny.
  • Trumpov zať Jared Kushner mal s vyslancom Steveom Witkoffom cestovať do Berlína na konzultácie s ukrajinským prezidentom Zelenským a európskymi lídrami.

4. Reakcie ostatných lídrov

  • Austrálsky premiér Anthony Albanese priamo vyzval Putina pred viac ako 20 lídrami: „ukončite svoju vojnu, ukončite ju teraz“. Konflikty na Ukrajine a Blízkom východe označil za hlavné príčiny narušenia obchodu a inflácie.
  • Japonská premiérka Sanae Takaichi sa prvýkrát od roku 2019 stretla s Putinom (30 minút). Žiadala okamžité prepustenie japonského novinára Yuki Imaia zadržaného v Rusku pre podozrenie zo špionáže a riešenie sporu o ruské aktíva Japan Tobacco. Vzťahy komplikuje aj narušenie japonského vzdušného priestoru ruskými lietadlami a spor o Kurilské ostrovy / Severné teritóriá.
  • Si opísal členov APEC ako „cestujúcich na tej istej lodi“ a vystúpil proti protekcionizmu.
  • Putin označil Rusko za „integrálnu“ súčasť Ázie a Tichomoria.

5. Ukončenie trojstranného stretnutia

  • Trojstranné stretnutie medzi Trumpom, Si Ťin-pchingom a Putinom sa podľa čínskych štátnych médií po približne hodine a pol skončilo.
  • Rozhovory presahovali rámec jednej hodiny, ktorý im bol pôvodne pridelený, pričom traja lídri diskutovali o jadrovom odzbrojení a vojne na Ukrajine.

Išlo o prvé osobné stretnutie najvyšších predstaviteľov Ruska a Spojených štátov od ich vlaňajšieho summitu na Aljaške, uvádza spravodajský portál CNBC. Americký prezident pri vstupe do rokovacej sály srdečne potriasol rukou ruskému lídrovi. Označil ho za svojho priateľa a vyzdvihol ich dlhoročné dobré vzťahy, informuje britský denník The Independent.

Donald Trump pred novinármi vyjadril nádej, že z týchto rozhovorov vzíde „veľa skvelých vecí“, alebo sa aspoň položia základy pre budúcu spoluprácu. Pozitívny priebeh potvrdila aj ruská strana. Podľa poradcu ruského prezidenta Jurija Ušakova, ktorého citovala agentúra RIA Novosti a sprostredkoval denník The Guardian, odchádzal Vladimir Putin zo 40-minútového rozhovoru vo vynikajúcej nálade. Hlavnou témou bilaterálnej schôdzky bolo urovnanie konfliktu na Ukrajine. Rovnako dôležitá bola obnova vzájomného dialógu medzi Moskvou a Washingtonom.

Bezprecedentný trojstranný summit mocností

Krátko po bilaterálnych rozhovoroch – počas ktorých Trump osobitne rokoval aj s hostiteľom summitu – sa Vladimir Putin, Donald Trump a čínsky prezident Si Ťin-pching zišli na vôbec prvom spoločnom trojstrannom rokovaní v dejinách. Túto informáciu uvádza televízia Al Jazeera.

V úvodných príhovoroch pred kamerami lídri troch najväčších jadrových veľmocí zdôraznili význam vzájomnej komunikácie pre globálnu stabilitu:

  • Spoločná zodpovednosť za mier: Vladimir Putin pripomenul, že Rusko, Čína a USA boli víťaznými mocnosťami druhej svetovej vojny. Nesú spoločnú zodpovednosť za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, informuje spravodajská stanica BBC. Ruský líder zároveň navrhol diskutovať o globálnej energetickej a potravinovej bezpečnosti.
  • Znižovanie jadrového arzenálu: Donald Trump označil stretnutie za historické a skritizoval svojich predchodcov za to, že sa dialógu s rivalmi vyhýbali. Zdôraznil tiež potrebu obmedzenia jadrových zbraní.
  • Vzájomný rešpekt a stabilita: Čínsky prezident Si Ťin-pching nazval summit prelomovým a vyzval na mierové spolužitie, vzájomný rešpekt a spoluprácu pri riešení globálnych výziev. Medzi tieto výzvy patrí regulácia umelej inteligencie, dopĺňa indický denník The Hindu.

Očakáva sa, že rokovania najvyšších predstaviteľov v Šen-čene prinesú nový impulz pre diplomatické riešenie prebiehajúcich medzinárodných kríz. Medzi tieto krízy patrí situácia na Ukrajine a na Blízkom východe. Rovnako sa očakáva impulz pre stabilizáciu globálnych obchodných vzťahov.


Objavte viac zo stránky Jednotné nezávislé Slovensko

Prihláste sa na odber najnovších článkov e-mailom.