Eduard Chmelár: Čaputová celkom zlyhala -nesplnila nijaký sľub a pre opätovnú kandidatúru stratila podporu nielen väčšiny občanov, ale aj sponzorov (VIDEO SK, 5 min)

Zdielajte

SLOVENSKO: Publicista, politický analytik a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár vo svojom článku a videu reaguje na rozhodnutie prezidentky SR Zuzany Čaputovej neuchádzať sa viac o funkciu hlavy štátu.

Prezidentka Zuzana Čaputová nebude opätovne kandidovať v budúcoročných voľbách na post hlavy štátu. Informovala o tom v utorok v Prezidentskom paláci.

„Neberte, prosím, moje rozhodnutie nekandidovať ako dôkaz toho, že so slušnosťou sa nedá uspieť. Dajú sa s ňou vyhrať voľby, vykonávať mandát a ostať pritom najdôveryhodnejším politikom,“ povedala Čaputová.

Vysvetlila, že síl na ďalší mandát by nebolo dosť. Svoje rozhodnutie podľa vlastných slov poctivo zvažovala a dôvody preň sú silné. Svojím rozhodnutím nekandidovať sa nevzdáva ideálov ani dôvery v hodnoty, ktorým podriaďovala svoj doterajší profesijný aj osobný život.

„Demokracii a spravodlivosti na Slovensku som sa snažila pomáhať pred prezidentským mandátom, počas neho a budem aj po ňom,“ poznamenala hlava štátu.

Tvrdí, že to, čo pred štyrmi rokmi sľúbila, to pred dokončením svojho mandátu splní. Bude sa snažiť byť pilierom pokoja, slušnosti, vecnosti a ústavnosti. Osud Slovenska podľa Čaputovej nezávisí od jedného človeka. Múdri a empatickí ľudia s energiou kandidovali v komunálnych voľbách, kandidujú v parlamentných voľbách a nie je dôvod, aby tak nebolo aj v tých prezidentských.

„Slušnú a hodnotovú politiku porazí len to, keď jej prestaneme veriť. Ja v ňu stále verím. Moje rozhodnutie je rozhodnutím osobným, keďže dostatok síl je to, čo významne určuje kvalitu verejnej služby,“ poukázala.

Prezidentka bude svoju prácu naďalej robiť s ľudskosťou a empatiou, pretože je to práca pre ľudí. Počas uplynulých štyroch rokov sa podľa Čaputovej podarilo veľa dobrého.

Väčšina politických strán sa podľa vyjadrenia pre TASR kandidátom na prezidenta zatiaľ nezaoberá. Aktuálnou prioritou sú pre ne septembrové predčasné parlamentné voľby. Niektoré strany čakali aj na rozhodnutie súčasnej hlavy štátu. Podporu Čaputovej deklarovala napríklad SaS, ktorá si však vie ako jej dôstojného nástupcu predstaviť exministra zahraničných vecí Ivana Korčoka.

Mandát prezidentky uplynie v roku 2024. Hlavu štátu volia občania Slovenskej republiky v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Kandidátov na prezidenta môže navrhnúť najmenej 15 poslancov Národnej rady SR alebo občania na základe petície najmenej s 15.000 podpismi oprávnených voličov.

Viac vo videu:

Chmelár: Nejasajme predčasne

Publicista, politický analytik a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár vo svojom článku a videu reaguje na rozhodnutie prezidentky SR Zuzany Čaputovej:

Áno, áno, viem, že mnohí z vás čakajú na môj status o prezidentke, ale rozhodol som sa, že chvíľu počkám – kým jej prívrženci prestanú nariekať a kým jej odporcovia prestanú strieľať šampanské – skrátka, kým sa všetci upokojíme a budeme opäť schopní racionálne uvažovať a povedať si niečo podstatné o jej dnešnom oznámení neuchádzať sa opätovne o post hlavy štátu. To dôležité poviem vo videu, ktoré zverejním zajtra ráno, zatiaľ len niekoľko poznámok:

1) Zuzana Čaputová neumiera. Kvíliť, že bez nej nám zhasla nádej (ako to robia redaktori Denníka N, ale aj iní fanatickí ctitelia tejto dámy) alebo dávať jej anjelské krídla a svätožiaru (ako to urobila jedna sarkastická stránka, ktorá náhle stratila zmysel pre humor) sú prejavy, ktoré sú vlastné skôr psychotickej diktatúre ako demokracii. Naposledy sa takto bedákalo pred 70 rokmi za Stalinom a je mrazivé, že boľševickí novinári to robili navlas rovnakým slovníkom ako tí dnešní. Ibaže vtedy bol pre nich Stalin „nádej sveta“ a dnes Čaputová iba „nádej Slovenska“. Kto však nepochopí, že demokraciu, slušnosť, právny štát, čokoľvek nezachráni jeden človek, ten nemení spoločnosť, ale iba buduje totalitný kult osobnosti.

2) Zuzana Čaputová vo všetkých svojich hlavných cieľoch zlyhala. Nezjednotila Slovensko, ale polarizovala ho, neposilnila slušnosť v spoločnosti, ale len svoj vlastný kult. Mnohí ju bránia, že ona za to nemohla. Hlava štátu, ktorá sa nezastane ľudí šikanovaných Matovičovým autoritatívnym režimom, ktorá zmarí referendum požadované výraznou časťou spoločnosti, ktorá presadí vojenskú zmluvu s USA a na jej základe príchod cudzích vojakov na naše územie proti vôli väčšiny národa, ktorá sa jednoznačne postaví na jednu stranu politického spektra – taká hlava štátu sa nemôže tváriť, že k súčasnému marazmu ničím neprispela. Rovnako v oblasti slušnosti neurobila vôbec nič, slušnosť používala len ako pokryteckú taktiku na zlepšenie vlastného imidžu, ale inak sa obklopovala hulvátmi, nikdy ich nenapomenula, nikdy sa neohradila voči ich vulgárnym prejavom a útokom voči oponentom a kritizovala v tomto smere len opozíciu, čiže nedokázala alebo nebola ochotná zmeniť ani tých, na ktorých mala vplyv. Napokon nemala ani len toľko sebareflexie, aby priznala zlyhanie v mnohých politických rozhodnutiach, takže bola schopná iba falošne kritizovať parlament za „nezrelosť“ (lebo nevyslovil dôveru jej prezidentskej vláde), ale sama nepriznala nezrelosť alebo neschopnosť vyriešiť vládnu krízu oveľa skôr.

3) Neustále ľutovanie prezidentky, že musela čeliť mnohým útokom, považujem za pokrytecké. Politika je tvrdé remeslo. Vecná kritika do nej patrí, je to dokonca demokratická disciplína. Neschopnosť rozlišovať medzi kritikou a útokmi považujem za prejav autoritatívneho myslenia. Je to podobne absurdné, akoby sa hokejista sťažoval, že ho oplieskali o mantinel – ak je precitlivený, mal sa dať na balet. Okrem toho je to maximálne falošné. Ktorý z politikov nie je terčom útokov? Fico? Pellegrini? Danko? Dokonca ani ja, ktorý nie som aktívny politik, nemám stranícke krytie a nie som volený verejný činiteľ, nie som chránený pred množstvom podpásových útokov. Ale naša spoločnosť z nejakého zvláštneho dôvodu reaguje len na útoky voči prezidentke – to je však pozostatok monarchistického myslenia, ktorý nemá v demokratickej republike čo robiť.

4) Námietky provládnych politikov a novinárov, že teraz by sa už na Zuzanu Čaputovú nemalo „útočiť“ (rozumej kritizovať ju) považujem za nemiestne až nehorázne. Táto pani sa nevzdala funkcie, bude ju vykonávať ešte rok štedro platená z našich daní. Máme právo a v demokracii aj povinnosť vyžadovať od nej kvalitný politický výkon. Ak chce oddychovať, mala sa vzdať mandátu hneď. Keďže tak neurobila, je výsostným právom opozície a povinnosťou kritických médií kontrolovať uplatňovanie jej moci. Zvlášť si dajme pozor na to, aby v nadchádzajúcom období (teraz už neviazaná ničím) nevstupovala do predvolebnej kampane proti opozícii a aby neohrozila parlamentnú demokraciu svojvoľným výberom budúceho premiéra. Tá ešte môže narobiť škôd až až.

5) Rozhodnutie Zuzany Čaputovej nemuselo byť slobodné a nemuselo sa zrodiť v Prezidentskom paláci. Čím viac sa blížilo oznámenie prezidentky, tým viac nás médiá kŕmili propagandou, že Zuzana Čaputová je najdôveryhodnejšou političkou na Slovensku. Náročky však nespomenuli dve dôležité skutočnosti: po prvé, že v poslednom období jej popularita klesala najrýchlejšie zo všetkých slovenských politikov, a po druhé, že počet tých, ktorí sú pevne rozhodnutí voliť ju, tvorí len polovicu čísla, ktoré sa verejne udáva. To znamená, že jej opätovné zvolenie je viac než ohrozené, a preto potrebujú nájsť nového jednorazového Kandidáta.

6) Skúsenosť s Andrejom Kiskom a Zuzanou Čaputovou by nás mala viesť k odmietnutiu marketingových kandidátov, ktorí sú vybraní na jedno použitie a reprezentujú skôr zahraničné záujmy. Preto nejasajme predčasne. Naším nepriateľom nie je táto osoba, ale nedemokratický systém, ktorý predstavovala a ktorý sa vonkoncom nevzdáva. Slovensko potrebuje konečne prezidenta, ktorý bude hlavou štátu všetkých občanov a bude schopný nasmerovať našu vlasť za horizont budúcich volieb a bežných politických šarvátok. Na to potrebujete nielen osobné vlastnosti, ale aj znalosti, hĺbku intelektu a konkrétny cieľ. Buďme preto pri výbere budúcej hlavy štátu náročnejší a nedajme sa opiť rožkom, očariť vzhľadom a pomýliť módnym strihom.

7) Na záver chcem povedať mnohým z vás, ktorí nemali a nemajú Zuzanu Čaputovú radi, že nie ste neslušní. Drvivá väčšina z vás ju kritizovala vecne, kultivovane a som vám za to vďačný. Nie ste zodpovední za to, že ona a jej okolie nie sú schopní uniesť racionálnu kritiku a že sa pokúša oponentov zastrašovať a kriminalizovať. Je to v poriadku. Vaše kritické poznámky sú väčším prejavom demokracie ako to, čo dnes predstavuje Prezidentský palác.

„Funkcia hlavy štátu by nemala byť politickou kratochvíľou, do ktorej si ambiciózni ľudia odskočia, aby vyskúšali niečo nové, ale životným poslaním štátnika, ktoré zaväzuje,“ uviedol Chmelár v komentári k svojmu videoblogu.

Viac vo videu: