V Kyjeve začali pre občanov stavať stovky suchých záchodov-latrín.

Katastrofálna situácia s prívodom vody a elektriny i so splaškami prinútila ukr. vládu a vedenie Kyjeva začať pre občanov stavať stovky suchých záchodov-latrín. Majú byť rozmiestnené po centre Kyjeva. Okrem toho sa sústreďujú najmä v obytných štvrtiach. Prečo ? Aby sa Kyjevčania a obyvatelia iných sídlisk na Ukrajine mali kam ísť vycikať a vykakať. Kvôli zastaveniu dodávky vody a elektriny a nefunkčnej kanalizácii nebudú môcť použiť vlastné splachovacie WC.

V obchodoch idú na odbyt aj vedrá, do ktorých Ukrajinci budú v noci kadiť a ráno budú obsah vedier vynášať do verejných latrín.

Ešteže ide zima a mráz ktorý výkaly spevní a zabráni aby ukrajinské sídliská boli zamorené smradom, muchami a infekciami. – Nuž takto si Ukrajinci „prekakali“ svoje túžby po vstupe ich nezávislého štátu do rodiny civilizovaných národov Európy. Túžba po vstupe do EU skončila za dverami latríny.

Včera obyvatelia Kyjeva už po štvrtý raz za posledných 30 dní zablokovali niektoré dôležité dopravné tepny mesta na protest proti výpadkom elektriny a vody. Najhoršia situácia s elektrinou je vo štvrtiach Vinogradar a Podolskij. Pokiaľ ide o vodu, dlhodobo ju nemajú v štvrtiach ako Dniprovskij, Darnickij, Ševčenkovskij, Holosivskij a i.

Ďalším „civilizovaným“ nápadom, ktorý sa zrodil vo Verchovnej rade na súčasnej Ukrajine je zakázať deťom a mládeži do 15 rokov cestovať z Ukrajiny do zahraničia. Prečo ? Pretože sa ukrajinské stredné školy vyprázdňujú a iba za obdobie august 2025 – august 2026 odišlo či skôr emigrovalo do cudziny vyše 400 000 mladých Ukrajincov od 15 do 22 rokov. Zelenského obzvlášť desí nielen počet týchto mladých emigrantov. Podobne ho desí najmä ich intelektová a vzdelanostná štruktúra.

Do cudziny totiž neodchádzajú deti, čo majú problém ukončiť základné vzdelanie. Naopak, skôr odchádzajú stredoškoláci a vysokoškoláci, deti s talentom na informatiku, matematiku, technické a prírodné vedy.

Mládež Ukrajiny chápe, že milovať svoju vlasť a kričať jej na slávu sa najlepšie a NAJBEZPEČNEJŠIE dá vtedy. Je to vtedy, keď je Ukrajinec tisícky kilometrov od Kyjeva, – keď žije v Londýne, Paríži, Berlíne, Varšave či aspoň v Prahe resp. v Bratislave.

Informácie o tom, že Kyjev v reakcii na kritické výpadky elektriny, vody a kúrenia pripravuje krízové plány zahŕňajúce stavbu uličných záchodov a suchých latrín, sú pravdivé a reálne sa o nich v ukrajinských a zahraničných médiách diskutuje. Dôvodom sú obavy zo zamrznutia potrubí, nefunkčnosti čerpadiel a potenciálneho kolapsu kanalizácie (sewage crisis) po masívnych útokoch na energetickú infraštruktúru.

Tu sú tri zmienky z nezávislých zahraničných zdrojov (publikované v anglickom jazyku):

1. Mezha.net (Ukrajinský technologický a spravodajský portál v angličtine):
   V článku „Kyiv Prepares Dugout Toilets Amid Heating and Water Supply Crisis“ priamo citujú šéfa Desnianskej okresnej správy v Kyjeve (Maksyma Bahmatova). Potvrdzuje, že mesto pripravuje plány na hĺbenie uličných latrín (suchých záchodov) najmä pre obytné štvrte (ako Troieščna) pre prípad kritického zamrznutia vodovodov a nefunkčnosti kanalizácie. Opisuje to slovami: „Vykope sa jama, zakryje sa, navrchu diera – to je všetko. Postavíme záchody ako na dedine.“ [1]
2. UA.News (Ukrajinská celoštátna tlačová agentúra, anglická mutácia):
   Článok „Street restrooms may be installed in Kyiv, says the head of the district administration“ informuje o rokovaniach kyjevskej mestskej štátnej administratívy. Uvádza, že kvôli pretrvávajúcim rizikám spojeným s dodávkami elektriny a vody hlavné mesto reálne zvažuje a plánuje rozmiestnenie verejných uličných toaliet. Cieľom je predísť sanitárnej katastrofe. [1]
3. Kyiv Independent (Popredné ukrajinské anglickojazyčné médium):
   Hoci sa téme venuje z globálnejšieho pohľadu infraštruktúry, v analytickom článku „Why Kyiv faces growing risk of sewage crisis this winter“ detailne vysvetľuje, prečo bez elektriny nedokážu fungovať obrovské čerpadlá pre odpadové vody. Experti v článku varujú pred rizikom, že v najhoršom scenári nebudú môcť obyvatelia bytoviek splachovať a splašky by mohli začať vyrážať na ulice.
   (Poznámka: Podobnú situáciu s prenosnými toaletami priamo pred vládnymi budovami kvôli výpadkom vody už skôr zdokumentoval denník Ukrainska Pravda).

Zaujíma vás, ako situáciu s vodou riešia bežní obyvatelia v kyjevských bytoch?

Bežní obyvatelia Kyjeva, najmä tí vo výškových bytovkách (takzvaných panelákoch), vyvinuli kvôli pretrvávajúcim útokom na energetiku mimoriadne vynaliezavé a systematické spôsoby. Vďaka tomu vedia, ako prežiť bez tečúcej vody.

Keď vypadne elektrina, mestské vodárne síce vodu do potrubí tlačiť môžu, no v samotných budovách prestanú fungovať elektrické posilňovacie čerpadlá (booster pumps). Výsledkom je, že zatiaľ čo nižšie poschodia ešte nejakú vodu majú. Naopak, vrchné poschodia zostávajú úplne na suchu.

Obyvatelia situáciu riešia nasledovne:

1. Rozdelenie vody na „technickú“ a „pitnú“

Ľudia striktne odlišujú vodu na pitie a varenie od vody na hygienu a splachovanie:

• Zásoby technickej vody: Bežnou súčasťou bytov sú 100-litrové až 200-litrové plastové nádrže umiestnené v kúpeľniach alebo na balkónoch. Niektorí domáci majstri ich napájajú priamo na splachovacie nádržky toaliet, aby systém fungoval aspoň samospádom. [1]
• Všadeprítomné fľaše: Menšie byty sú zapratané 5-litrovými plastovými fľašami naplnenými vodou – tie lemujú chodby, kuchyne aj balkóny ako okamžitá rezerva.

2. Mestské studne a verejné pumpy (Buvety)

Kyjev má historickú sieť verejných artézskych studní, takzvaných buvetov.

• Keď v bytoch vyschnú kohútiky, k týmto uličným pumpám smerujú stovky ľudí s plastovými kanistrami a fľašami na saniach či nákupných vozíkoch. Ich cieľom je odniesť si zásoby na vrchné poschodia.
• Mapy funkčných buvetov majú ľudia stiahnuté v mobiloch v offline režime.

3. Komunitné investície do batérií a meničov

Obyvatelia sa začali spájať na úrovni celých bytoviek (spoločenstiev vlastníkov):

• Program 70/30: V Kyjeve funguje mestský program, kde mesto preplatí 70 % a obyvatelia vyzbierajú 30 % nákladov na energetické úpravy.
• Za tieto peniaze bytovky nakupujú veľké priemyselné meniče napätia (invertory) a batériové úložiská priamo do suterénov. Tieto batérie potom dokážu udržať vnútroblokové vodné čerpadlá v prevádzke aj počas niekoľkohodinového blackoutu. [1]

4. Alternatívna hygiena a „suchý režim“

Ak voda chýba dlhšie a hrozí preťaženie kanalizácie, nastupujú núdzové hygienické postupy:

• Masívne sa využívajú vlhčené utierky, suché šampóny a dezinfekčné gély.
• Na toaletách sa v kritických dňoch namiesto splachovania používajú plastové vrecia s absorpčnými materiálmi (napr. podstielka pre mačky). Následne sa tieto vrecia vyhadzujú do komunálneho odpadu, aby sa predišlo upchatiu suchej kanalizácie v bytovke.