Kto s nimi neskáče, je Moskaľ!

Kto s nimi neskáče, je Moskaľ! Nedokážem pochopiť ľudí, ktorí napriek všetkému, čo sa už prevalilo o pomeroch na Ukrajine, dokážu popierať zjavné do očí bijúce príznaky mafiánsko-fašistického režimu (všadeprítomná korupcia a klientelizmus, autoritárstvo a kult vodcu, zneužívanie polície a justície na likvidáciu alebo zastrašovanie politických oponentov a kritikov, ktorí sú označovaní za nepriateľov štátu, vlastizradcov a zahraničných agentov a sú zostavované ich “likvidačné” zoznamy, ako je to napr. na internetovej stránke Mirotvorec, krajný nacionalizmus, šovinizmus, hľadanie vonkajšieho a vnútorného nepriateľa).

Niekto sa zaujímal, ako môžem vedieť, čo si myslia Ukrajinci.

Viem si to predstaviť, lebo nie sú zas o toľko iní ako my. Tú snahu v prvm rade ochrániť seba a svoju rodinu pred problémami s mocou, radšej sa vyhnúť konfliktu s jej držiteľmi (dáš pokoj – máš pokoj), tú máme spoločnú. 91% opýtaných Ukrajincov vraj rezolútne odmieta rokovania medzi USA a Ruskom o ukončení vojny bez účasti Ukrajiny, čiže vyslovuje sa za pokračovanie v nej do toho posledného Ukrajinca, ale len ak tými poslednými nebudú oni a ich rodinní príslušníci.

Čuža chata nesvoja, kým mu nehorí nad hlavou, nie je to jeho starosť. Okrem toho rozoznávame, aspoň poniektorí, ktorí si už pamätáme pár starších typov pračiek mozgov, príznaky snahy a manipuláciu s naším obrazom sveta. A zo skúsenosti vieme, že väčšina ľudí si nedá tú námahu, aby sa neprispôsobila tým oným… všeobecne prijatým “naratívom”. Konformita je pohodlná. Kto neskáče, je Moskaľ!

Takže, áno, verím, že je ešte veľa ľudí na Ukrajine chorým extrémistickým nacionalizmom pekne prepláchnutými mozgami

okrem tých, čo podporujú tamojší režim, lebo z neho nejako sami profitujú a na druhej strane aj veľa takých, ktorí ešte podliehajú oficiálnej propagande a zo všetkých síl sa pokúšajú vyhnúť bolesti pri kognitívnej disonancii. Ani tie najočividnejšie fakty a najsilnejšie argumenty ich nepresvedčia, a v sebaobrane pred hrozbou mentálneho šoku zaútočia nenávistne na toho klamára, zapredanca, manipulátora, ktorý sa im pokúša poškrtať ten ich sfalšovaný obraz sveta.

Ani ten masový protest z môjho predošlého blogu nebol ešte prejavom prebudenia sa národa z hypnotického spánku,

Teda, aspoň toho jeho torza, čo na tej Ukrajine z neho ešte ostalo. To by vyšiel do ulíc (ani my tu, kde ešte nelietajú drony a rakety, nevychádzame) a žiadal okamžité skončenie vojny. A kecy o tom, ako treba kategoricky odmietnuť akékoľvek územné alebo politické ústupky na úkor akejsi abstraktnej suverenity Ukrajiny nech si tí guruovia, čo od začiaku riadia stratégiu vojny s Ruskom, niekam láskavo strčia. Pred tým tajným podzemným väzením, v ktorom Azovci zadržiavali dezertérov a “busifikovaných” chlapov sa ľudia ešte nebúrili proti vojne – len vyjadrovali neochotu sa jej osobne zúčastňovať. A tiež platiť skorumpovaným vojenským a policajným zločinenckým gangom výkupné za odklad istej smrti svojich príbuzných na fronte.

Pomaly predsa len napriek všetkým snahám ukrajinských mocenských orgánov a médií prenikajú na povrch z tej informačnej stoky plnej klamstiev informácie o tom, ako sa veci skutočne majú. Už sa nedá utajiť, že takých tajných miest, ako bolo tá v Borščahivke je na Ukrajine plno a že tam ukrajinskí lovci ľudí zaobchádzajú so svojimi obeťami ako s väzňami v gestapáckych mučiarňach.

14-ročný chlapec, ktorého podľa svojich tvrdení Azovci “zachránili” pred rozblázneným davom hádzajúcim kamene na ich objekt (Rusi ich zajali v Azovstale a potom v rámci výmeny zajatcov vrátili Ukrajine, a to i napriek tomu, že sa pôvodne dušovali, ako týchto pohrobkov nacistických kolaborantov za zločiny napáchané na Donbase na civilnom obyvateľstve pošlú na dlhé roky do väzenia), teraz prehovoril na kameru v Kyjevskej oblastnej detskej nemocnici, kde ho hospitalizovali po vyslobodení z azovskej mučiarne. Podľa oficiálnych záverov zo 4. novembra 2026 šírených ukrajinskými médiami chlapec sa o masových nepokojoch pred domom dozvedel z Telegramu a prišiel sa tam po škole pozrieť. Vyliezol na vysoký plot (alebo na strom), aby si dianie natáčal na mobilný telefón. Podľa polície chlapec tiež provokoval a hádzal kamene.

Napriek tomu, že na internete sa objavilo video,

kde vidno, ako niekto z areálu domu chalana zrazil z plota lopatou, následkom čoho pri páde utrpel zranenia, vyšetrovanie malo ukázať, že chlapec spadol z výšky na betónovú plochu dvora v dôsledku rozhojdania plotu rozvášneným davom protestujúcich. Vojaci ho v snahe chrániť ho pred dopadajúcimi kameňmi a dymovnicami zachránili. Odviedli ho do domu, poskytli mu prvú pomoc a zabalili ho do termodeky.

Šéf prezidentskej kancelárie Kyrylo Budanov (po)tvrdil, že v objekte bolo celkovo 14 ľudí – išlo o mobilizovaných vojakov, vojakov po svojvoľnom opustení útvaru a veteránov z Azovstalu, ktorým súkromný dom slúžil ako dočasné ubytovacie centrum Národnej gardy. Hŕstka internovaných v civile vo videu, ktoré natáčal uniformovaný chlap, popierala, že by ich niekto bil alebo inak s nimi zle zaobchádzal; ešteže nepotvrdili, že sa do tho suterénu, kde – mimochodom – v inom videu ukázali plachtu zašpinenú od krvi, po ktorej sa tam oficiálne neskôr nenašli žiadne stopy, dostali z vlastnej vôle.

Vo videu z Kyjevskej oblastnej nemocnice chlapec oslobodený z “ubytovacieho centra Národnej gardy” vyhlásil, že

v objekte ho napadli ľudia bez identifikačných znakov, ktorí mu nožmi rozrezali oblečenie a natáčali si ho. Podľa jeho slov ho odviedli na druhé poschodie domu, zhodili ho na zem, vypočúvali, bili a udierali ho po hlave a tele lopatou. Uviedol, že má dorezané prsty, bolia ho rebrá a sotva chodí.

Ukrajinské Ministerstvo vnútra a Národná garda túto verziu ostro odmietli. Vzhľadom na to, že verzia 14-ročného chlapca a verzia ozbrojených zložiek si odporujú, prípad prevzal Štátny úrad pre vyšetrovanie a začalo sa trestné stíhanie, ktoré má pomocou lekárskych expertíz a kamerových záznamov určiť, či zo strany vojenských príslušníkov v objekte naozaj došlo k mučeniu a nezákonnému zaobchádzaniu s maloletým.

Oddelenie služieb deťom obecného zastupiteľstva Borščahivka navštívilo trvalé bydlisko rodiny, posúdilo ich životné podmienky a vykonalo preventívnu diskusiu s rodičmi o potrebe zabezpečiť bezpečnosť dieťaťa a zabrániť tomu, aby sa dostalo do situácií, ktoré by mohli ohroziť jeho život a zdravie.

Teraz už len ostáva, aby sa do vyjasňovania okolností tohto prípadu a obhajoby hrdinských obrancov Ukrajiny pustili naši fúrikovci. Nemali tí Rusi tak trochu pravdu, že to na tej Ukrajine chce denacifikáciu? I keď neviem (a asi nevedia ani oni) ako si to predstavujú. Mám obavy, že nám tých ukrajinských nacionalistov ponechajú blízko našich hraníc a potom sa na nich vykašľú.