Profesionálnemu plochonohárovi evidentne padla tehla na hlavu.

Ak ste si mysleli, že už ste počuli všetko, čo sa dá povedať o plochonohároch, tak ste sa mýlili. Jednému z nich sa podarilo prekonať všetky hranice absurdity a vyhlásiť, že chce byť opäť ministrom.

A to nie hocijakým ministrom, ale ministrom v koalícii, ktorú tvoria tí, ktorí ho predtým vykopli z vlády. Ako sa mu to podarilo? Podľa jeho slov, vďaka mikročasticiam, ktoré mu pomohli pochopiť, že je jedinou alternatívou pre Slovensko. Ako inak si vysvetliť, že s takým nízkym výtlakom ako 2% sa cíti byť rovnocenným partnerom pre Matoviča, Hegera, Sulíka a Šimečku? Možno mu spadla tehla na hlavu, alebo si dal príliš veľa horkej čokolády. V každom prípade, jeho nápad je tak smiešny, že by sa z neho zasmial aj sám Chuck Norris.

V tomto príspevku sa pokúsime odpovedať na tieto otázky a ukázať vám, aký je tento plochonohár nebezpečný, nekompetentný a neúprimný. Nebojte sa, nebudeme sa zaoberať jeho minulosťou plnou korupcie, lží a podvodov. To by sme tu museli písať celú knihu. Zameriame sa len na jeho najnovšie výroky a plány, ktoré sú tak absurdné, že by sme sa z nich smiali, keby neboli tak tragické.

Predstavte si, že by ste mohli nahliadnuť do zákulisia vládnych rokovaní. Čo by ste videli? Možno niečo takéto:

• Naď, minister zahraničných vecí, ktorý by sa snažil presvedčiť svet, že je potomkom uhorských magnátov a že má právo na trón. Jeho hlavným zdrojom informácií by boli tajné správy z oplotenej ambasády, ktoré by si vypisoval na papier s erbom svojej rodiny. Keď by mu niekto položil nepríjemnú otázku, tak by sa tváril, že číta svoj šľachtický rodokmeň a ignoroval by ho.
• Matovič, minister financií, ktorý by sa trápil s tým, ako zaplatiť všetky svoje sľuby a ako sa vyhnúť zodpovednosti za svoje kauzy. Jeho riešením by bolo neustále meniť svoje stanovisko a obviňovať ostatných z toho, čo urobil on. Keď by sa mu niekto pokúsil pripomenúť jeho minulosť, tak by sa snažil uvoľniť z kazajky, do ktorej sa sám zapletol.
• Heger, premiér, ktorý by bol len bábkou v rukách Matoviča a Naďa. Jeho úlohou by bolo len schvaľovať ich návrhy a mlčať. Jeho jedinou zábavou by bolo občasné popíjanie vodky, ktorú by si nosili v termoske pod zámienkou, že je to ,to najlepšie čo si môže dať na obed. Keď by sa mu niekto spýtal na jeho názor, tak by len pokrčil plecami a povedal: „lebo fico“
• Sulík, minister hospodárstva, ktorý by sa staral len o svoje podnikateľské záujmy a svoje ego. Jeho cieľom by bolo privatizovať čo najviac štátnych podnikov, vypiť čo najviac barov za štátne, a zrušiť čo najviac sociálnych opatrení. Keď by sa mu niekto oponoval, tak by ho nazval komunistom alebo fašistom. Keď by sa mu niekto prihovoril, tak by mu dal bozk na mikrofón a povedal: „Ty si môj miláčik.“
• Šimečka by bol najpracovitejší z celej partie. Celé dopoludnie by písal články do svojho denníka, v ktorých by chválil vládu a kritizoval opozíciu. Popoludní by sa prezliekol do sukne a šiel na protest za práva žien. Šimečka, ako ministerka spravodlivosti, ktorá by bola najväčšou premenlivkou v celej vláde. Jej heslom by bolo: „Všetko je relatívne.“ Jedného dňa by bola liberálna aktivistka za práva menšín a ľudské práva, druhého dňa by bola konzervatívna obhajkyňa tradičných hodnôt a národných záujmov. Keď by sa jej niekto spýtal na jej identitu, tak by povedala: „Ja som to, čo chcete, aby som bola.“

Takto by to zhruba vyzeralo. Čo poviete? Je to kvalitná alternatíva? Ja si myslím, že nie. Ja si myslím, že je to hororový scenár, ktorý nesmieme dopustiť. Preto dúfam, že budete múdri a rozumní pri voľbe svojich zástupcov. A nezabudnite: Smiech je liek, ale nie na politiku.

JNS