Eduard Chmelár: MAROŠ ŽILINKA JE ČLOVEK NA SVOJOM MIESTE. A NEMAL BY TO MIESTO MENIŤ.

Dnešná tlačová konferencia generálneho prokurátora Maroša Žilinku bola veľmi zvláštna. Nie, že by som s ním v zásadných veciach nesúhlasil. Pán Žilinka doslova demaskoval nekompetentné, nedôstojné a čiastočne aj protiprávne správanie a konanie prezidentky Čaputovej, o ktorom sme viackrát písali aj na tejto stránke. Stotožňujem sa aj s jeho obhajobou paragrafu 363 ako poistky spravodlivého procesu, ktorý neraz využili aj politici súčasnej vládnej garnitúry a teraz ho demagogicky spochybňujú. Chápem tiež to, prečo ho urazili bezočivé slová Juraja Šeligu o ňom ako o „obyčajnom úradníkovi“. Generálny prokurátor je šiestym najvyšším ústavným činiteľom Slovenskej republiky a takýmto spôsobom dehonestovať jeho postavenie znamená dehonestovať štát ako taký.

Čo ma však nesmierne vyrušuje, je jeho dlhodobo politizujúci slovník. To, že sa stotožňujem s jeho názormi, neznamená, že si želám, aby takto vystupoval generálny prokurátor. Jeho úloha v ústavnom systéme je úplne iná. Sudcovia a prokurátori sú zvláštni ľudia. Sú zvyknutí na to, že im nikto neodporuje, a preto vstupujú do verejného priestoru autoritatívne, neraz aj so zvýšeným hlasom. Ale súdna moc by sa s tou politickou nemala miešať.

Dnešné „záhadné“ vyhlásenie Maroša Žilinku, že prijal zásadné vnútorné rozhodnutie, o ktorom už informoval najbližšiu rodinu a o ktorom bude v príhodnom čase informovať aj verejnosť, prinesie množstvo špekulácií, lebo sotva sa dá čítať inak ako tak, že sa rozhodol kandidovať za prezidenta republiky. Ak je to tak, domnievam sa, že je to chyba. Maroš Žilinka vôbec nemá istú podporu opozície. Tam vzíde kandidát pravdepodobne z dvojice Peter Pellegrini – Robert Fico. Možnosť, že porazí v druhom kole Ivana Korčoka, je oveľa menšia ako v prípade uvedených dvoch lídrov. Navyše, v súčasnosti, keď vstupujú do kampane ďalší silní hráči (Ján Kubiš), jeho šance výrazne klesajú. Naozaj nerozumiem, prečo sa tlačí do tejto pozície.

Maroša Žilinku považujem za človeka na svojom mieste, ktorý principiálne dbá na dodržiavanie zákonnosti v tomto štáte a nedá sa ničím ovplyvniť. Potrebujeme ho tam, kde je. Funkcia prezidenta je o niečom celkom inom. Chápem, že nevyjasnená úloha hlavy štátu u nás spôsobuje, že aj verejnosť má silné tendencie navrhovať do tohto úradu každú výraznejšiu osobnosť alebo aj takú, ktorá zasvietila na slovenskom nebi v nejakej epizóde ako kométa a na chvíľu tak na seba upozornila. Ale takto by to byť nemalo. Maroš Žilinka nie je to, čomu sa hovorí „prezidentský materiál“. Obávam sa, že ak sa rozhodne kandidovať, jeho očakávania ho sklamú a stratí kredit aj ako generálny prokurátor.