Obvinený policajt nepatrí do služby.

Zdielajte....

Čurillovci vyhrávajú spory, no zákon je jasný: obvinený policajt nepatrí do služby. Obvinení policajti na čele s Jánom Čurillom nemôžu zostať vo výkone služby napriek tomu, že ako chránení oznamovatelia vyhrávajú súdne spory s ministerstvom vnútra. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru pri splnení zákonných podmienok vyžaduje dočasné postavenie obvineného policajta mimo služby. Ústavný súd SR aj Najvyšší správny súd SR potvrdili, že ide o objektívnu povinnosť ministra. Ponechanie obvineného policajta v službe ohrozuje dôveru občanov v políciu, nestrannosť vyšetrovania, dôkazy a svedkov, ako aj priebeh objasňovania jeho vlastného konania.

Podľa zákona musí byť policajt dočasne pozbavený výkonu služby, ak je dôvodne podozrivý z trestného činu a jeho zotrvanie v službe by ohrozilo dôležitý záujem štátnej služby.
Čurillovci čelia obvineniam zo zneužívania právomoci verejného činiteľa, pričom najnovšie obvinenie súvisí s akciou Kajúcnik.
Súdne spory vyhrávajú vďaka statusu chránených oznamovateľov, ktorý im bol udelený za pochybných okolností.
Pri personálnych úkonoch voči chráneným oznamovateľom potrebuje minister vnútra podľa súdnych rozhodnutí súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov.
Ústavný súd SR potvrdil povinnosť ministra konať a zdôraznil, že zákon o ochrane oznamovateľov nebol prijatý na ochranu trestne stíhaných osôb.
Najvyšší správny súd SR označil samotné obvinenie policajta z trestného činu za dostatočný dôvod na jeho postavenie mimo služby.
Obvinený policajt v službe ohrozuje dobré meno Policajného zboru, nestrannosť vyšetrovania, dôkazy a svedkov a môže zasahovať do vyšetrovania vlastnej trestnej činnosti.
Prípad Juraja Svítoka ilustruje, že hoci súdy potvrdili potrebu súhlasu úradu, minister si ho v praxi nevyžiadal. Návrat obvinených policajtov sa nerealizuje.
Štát podľa článku nedokáže zabezpečiť vyšetrovateľov a prokurátorov na aspoň priemernej úrovni. To vedie k rušeniu obvinení a vracaniu vecí súdmi.

Právny paradox ochrany: Keď status oznamovateľa naráža na záujmy štátu

Návrat obvinených policajtov do aktívnej štátnej služby vyvoláva vážne otázky o ochrane dôležitých záujmov štátu a dôvery verejnosti v bezpečnostné zložky. Hoci takzvaní „čurillovci“ vyhrávajú súdne spory na základe svojho statusu chránených oznamovateľov, legislatíva v prípade trestne stíhaných príslušníkov Policajného zboru predpokladá jednoznačné riešenie. Ich postavenie mimo služby je z legitímnych a racionálnych dôvodov.

Status verzus obvinenie

Skupina bývalých vyšetrovateľov získala status chránených oznamovateľov na jeseň roku 2023. Táto právna ochrana, poskytovaná pod patronátom Úradu na ochranu oznamovateľov, mala slúžiť ako preventívny štít pred organizačnými zásahmi zamestnávateľa. Správne súdy následne v konaniach opakovane konštatovali, že rezort vnútra pri ich postavení mimo služby obišiel zákonný postup. Nevyžiadal si úrad o predchádzajúci súhlas.

Právna rovina problému	Praktický dôsledok v bezpečnostných zložkách
Status chráneného oznamovateľa	Blokuje jednostranné personálne rozkazy bez súhlasu úradu.
Trestné stíhanie za zneužitie právomocí	Podkopáva dôveru v nestranný výkon štátnej služby.
Inštitút postavenia mimo služby	Chráni záujmy štátu pred pôsobením obvinených osôb v zbore.

Dôležité záujmy štátu na prvom mieste

Uplatňovanie ochrany oznamovateľov však v tomto špecifickom kontexte naráža na iný, nemenej dôležitý právny princíp. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru explicitne pamätá na situácie, kedy je policajt dôvodne obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu. V takom prípade zákonodarca stanovil mechanizmus dočasného pozbavenia výkonu služby.

Dôvody pre toto opatrenie sú čisto racionálne a preventívne:

Ochrana integrity vyšetrovania: Obvinený policajt by nemal mať prístup k živým spisom, databázam a interným systémom.
Zachovanie dôvery verejnosti: Pôsobenie osôb s vážnymi obvineniami v policajnej uniforme priamo oslabuje autoritu štátu.
Zamedzenie konfliktu záujmov: Systém nemôže tolerovať stav, kedy orgány presadzujúce právo reprezentujú ľudia čeliaci stíhaniu za zneužívanie týchto právomocí.

Návrat policajtov s takýmto procesným statusom do aktívneho výkonu je preto z pohľadu fungovania štátnych inštitúcií vnímaný ako neudržateľný. Súčasný stav ukazuje legislatívny rozpor. Formálno-právna ochrana oznamovateľov paralyzuje bežné ochranné mechanizmy štátu, ktorých cieľom je očista a kredibilita policajného zboru.