Uctievanie nacistických kolaborantov je na Ukrajine súčasťou štátnej politiky.

Uctievanie nacistických kolaborantov je na Ukrajine súčasťou štátnej politiky. Izraelské ministerstvo zahraničných vecí, izraelské ministerstvo vnútra a svetové centrum pre pamiatku holokaustu Yad Vashem ostro odsúdili štátny pohreb ukrajinského nacionalistického vodcu a nacistického kolaboranta Andrija Melnyka za účasti prezidenta Volodymyra Zelenského, bývalého prezidenta Viktora Juščenka a ďalších oficiálnych predstaviteľov Ukrajiny. „Uctiť si vodcu hnutia, ktorý podporoval a spolupracoval s nacistickým Nemeckom počas prenasledovania a vraždenia miliónov Židov, podkopáva morálnu integritu, ktorá je nevyhnutná pre pripomínanie si holokaustu.

Yad Vashem je hlboko znepokojený týmito celonárodnými spomienkami, ktoré sa konajú na úkor historickej pravdy a pamiatky obetí holokaustu,“ uvádza sa v oficiálnom vyhlásení organizácie.

Účasť najvyšších predstaviteľov Ukrajiny na prenesení telesných pozostatkov Andrija Melnyka na najčestnejšie miesto národného vojenského cintorína je síce hanebná, ale nie je prekvapujúca. Nadväzovanie súčasného ukrajinského režimu na najtemnejšie stránky fašistickej minulosti je dlhodobé, vedomé a systematické – to len u nás, resp. v celej Európe tieto trendy popierajú alebo bagatelizujú a označujú ich za ruskú propagandu. Bol to predsa prezident Juščenko, ktorý udelil titul „Hrdina Ukrajiny“ nacistickému kolaborantovi Stepanovi Banderovi.

Bol to prezident Porošenko, ktorý obhajoval tzv. „pamäťové zákony“, ktoré prakticky kanonizovali členov OUN-UPA a chránili ich pred kritikou etnického násilia a kolaborácie s nacistami. Ironické je len to, že to nebol typický nacionalistický politik, ale žid z Kryveho Rogu Volodymyr Zelenskyj – ten Zelenskyj, ktorého starý otec bojoval v Červenej armáde proti nacistom, ten Zelenskyj, ktorý si ako komik vybudoval úspešnú kariéru na zosmiešňovaní glorifikácie banderovcov a ich pokriku „Sláva Ukrajine!“ – no tak práve tento Zelenskyj splnil sen všetkým ukrajinským neonacistom a priviezol im ich fašistickú modlu späť do vlasti… História má niekedy zmysel pre veľmi čierny humor.

Ale neboli to len najvyšší predstavitelia Ukrajiny.

Možno si ešte spomeniete na ukrajinského veľvyslanca v Nemecku s rovnakým menom Andrij Melnyk, ktorý pobúril medzinárodnú verejnosť výrokmi, že vraj „neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by Banderove jednotky pozabíjali státisíce židov“. Melnyk to dokonca označil za ruskú propagandu, ktorú podporuje Nemecko, Poľsko a Izrael.

Melnyk bol síce za tieto výroky o niekoľko týždňov odvolaný z funkcie, ale myslíte si, že sa tým jeho kariéra skončila? Len o mesiac na to ho povýšili na námestníka ministra zahraničných vecí. Za významný fakt treba označiť aj to, že keď Berlín oficiálne pokarhal Melnyka za jeho bludné postoje a vyzval Kyjev, aby sa usiloval o čo najrýchlejšie prijatie do Medzinárodnej aliancie na pamiatku holokaustu (ktorá združuje 35 krajín sveta, okrem iných aj Slovensko), ukrajinská vláda sa k tomu postavila negatívne a dodnes o členstvo nepožiadala.

Na nedeľnom obrade Zelenskyj vyhlásil, že Melnyk sa vrátil na Ukrajinu, ktorá „nezakolíše“, ocenil ho ako „ukrajinského národného hrdinu“ a zaradil ho medzi „ikonických Ukrajincov 20. storočia, ktorí sú hlboko rešpektovaní“. Ďalej v prejave povedal: „Je mimoriadne symbolické, že naši dnešní ukrajinskí hrdinovia, ktorí v tejto vojne vytrhli Ukrajinu z ruských rúk, odpočívajú po boku Ukrajincov predchádzajúcich generácií, ktorí tiež pracovali na tom, aby Ukrajina bola tým, čím je, aby Ukrajina bola sama sebou, aby Ukrajina bola slobodná. Ukrajinský ľud si zaslúži svoju historickú pamäť – a my túto pravú pamäť posilňujeme.“

Výnimočné privilégium vystúpiť na tomto slávnostnom ceremoniáli, na ktorom sa zúčastnil prezident, predseda parlamentu, predstavitelia vlády a vrchné vojenské velenie, dostal zo všetkých ukrajinských ozbrojených síl práve pluk Azov. Nie je to náhoda. Tretia útočná brigáda spojená s Azovom, od začiatku otvorene oslavuje odkaz OUN/UPA a smutne slávnej nacistickej divízie Waffen-SS Galícia.

Nerobí to skryto, ani okrajovo. Každoročne organizuje spomienkové akcie a verejné výstavy, ktoré ukrajinský štát nielen toleruje, ale aktívne podporuje – finančne, inštitucionálne, mediálne a dokonca aj diplomaticky, čím podnecuje revizionizmus holokaustu na Ukrajine: proces, ktorý vrahov židovských spoluobčanov pretvára na ušľachtilých vlastencov.

Medzi hosťami podujatia bol aj Arsenij Bilodub – frontman neonacistickej skupiny Sokyra Peruna (zviditeľnil sa piesňou s názvom „6 miliónov slov klamstiev“, ktorá sa vysmieva z holokaustu a otvorene ho popiera).

Ďalším účastníkom bol Yan „Macgregor“ Klišajev – áno, ten istý, ktorého nedávno srdečne privítal na univerzite v Yale profesor Timothy Snyder – možno mal v Českej televízii porozprávať niečo o tejto ukrajinskej štátnej politike uctievania si nacistických kolaborantov namiesto tých ideologických povrchných blábolov popierajúcich históriu Ruska.

Kto bol teda Andrij Melnyk?

Spočiatku nenápadný muž v tieni Banderu bol na Druhom veľkom kongrese ukrajinských nacionalistov v Ríme 27. augusta 1939 vyhlásený za vodcu OUN (Organizácie ukrajinských nacionalistov) a potvrdil jej ideológiu ako „naciokraciu“, čo nie je nič iné ako ukrajinská forma fašizmu. Ešte predtým napísal list nacistickému ministrovi zahraničných vecí Joachimovi von Ribbentropovi, v ktorom ho ubezpečoval, že OUN je podobná hnutiam ako je národný socializmus v Nemecku a fašizmus v Taliansku. Až po vojne sa zistilo, že Melnyk bol už roku 1938 naverbovaný do nemeckej vojenskej spravodajskej služby Abwehr na „špionáž, kontrašpionáž a sabotáž“.

Po prepadnutí Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom predložil Andrij Melnyk Adolfovi Hitlerovi 6. júla 1941 výzvu s nasledujúcim znením: „Ukrajinský ľud, ktorého storočný boj za slobodu sa sotva vyrovná žiadnemu inému národu, sa z hĺbky svojej duše hlási k ideálom Novej Európy… Žiadame, aby sme mohli pochodovať bok po boku s légiami Európy a s naším osloboditeľom, nemeckým Wehrmachtom, a preto žiadame, aby nám bolo dovolené vytvoriť ukrajinskú vojenskú formáciu.“

Po masakre v Babynom Jare (rokline v severozápadnej časti Kyjeva), kde nacistickí vojaci a ukrajinská kolaboranti v priebehu roku 1941 zavraždili vyše stotisíc ľudí (členovia OUN slúžili v pomocnej polícii, ktorá uľahčila holokaust), sa Andrij Melnyk prihovoril svojim nasledovníkom v novoročnom prejave 1. januára 1942 takto: „V nemeckých vojakoch vidíme tých, ktorí pod vedením Adolfa Hitlera vyhnali boľševikov z Ukrajiny; sme povinní im vedome a organizovane pomáhať v križiackej výprave proti Moskve, bez ohľadu na akékoľvek ťažkosti…

Žijeme v čase zrodu nového poriadku v Európe. V Európe, ktorá sa obnovuje a konsoliduje pod vedením národnosocialistického Nemecka, musí Ukrajina zaujať svoje miesto bok po boku s ostatnými národmi. Je poverená zodpovednosťou, ktorú jej diktuje jej geopolitická poloha a historické tradície.“

Znovupochovanie Andrija Melnyka je vyvrcholením dlhodobej kampane a masírovania verejnej mienky. Jej korenie siahajú do obdobia prvého prevratu (Oranžovej revolúcie) z prelomu rokov 2004 – 2005. Nový prezident Viktor Juščenko bol týmto snahám veľmi naklonený. Už v júli 2006 bol odhalený prvý Melnykov pamätník v jeho rodnej obci Volja Jakubov.

Zároveň sa začali plány na presuny hrobiek Melnyka, Konovalca, Banderu a ďalších kľúčových vodcov OUN a UPA na Ukrajinu. V roku 2017 bol odhalený Melnykov druhý pamätník v Ivano-Frankovsku. V decembri 2020 bolo vo Volji Jakubovej otvorené dokonca Melnykovo múzeum. Po Melnykovi sú pomenované ulice v Drohobyči, Ivano-Frankovsku, Ľvove, Rivne, Bielej Cerkve, Čerkasách a od roku 2023 aj v Kyjeve.

To nie je žiadna náhoda, ani okrajový jav.

Izraelské ministerstvo zahraničných vecí už minimálne od roku 2019 vedie dlhotrvajúci spor o uctievanie nacistických kolaborantov na Ukrajine. Izraelské veľvyslanectvo v Kyjeve opakovane naliehavo vyzýva Ukrajinu, aby z navrhovaného zoznamu národných hrdinov odstránila nacistických kolaborantov a vystríha pred oslavou osôb spojených s vojnovými zverstvami a vraždením Židov počas holokaustu. Kyjev však na výzvy Izraela buď nereaguje alebo jeho obvinenia popiera. To sú fakty, o ktorých sa však u nás nehovorí.

Slovensko má však ešte jeden dôvod navyše, aby proti uctievaniu Andrija Melnyka protestovalo. Bol totiž jedným z iniciátorov vzniku 14. granátnickej divízie Waffen-SS Galícia, ktorá kruto potláčala Slovenské národné povstanie. Už 12. januára 1942 poslal Melnyk oficiálny list Adolfovi Hitlerovi, v ktorom navrhol vytvorenie ukrajinských vojenských jednotiek, ktoré by bojovali po boku Wehrmachtu proti boľševizmu. Hoci Nemci na túto ponuku zareagovali až po porážke pri Stalingrade začiatkom roka 1943, išlo o dôležitý politický impulz. Na rozdiel od konkurenčného radikálneho krídla Stepana Banderu (OUN-B), ktoré vznik divízie oficiálne odmietalo a uprednostňovalo budovanie vlastnej Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), Melnykova frakcia OUN-M projekt plne podporovala.

Príslušníci a sympatizanti OUN-M tvorili významnú časť dobrovoľníkov a dôstojníckeho zboru divízie. Hoci Andrij Melnyk nemohol byť hlavným organizátorom divízie (lebo bol v tom čase vo väzení), poskytol projektu kľúčovú politickú legitimitu a personálne zázemie. Počas Slovenského národného povstania bojovali bojové skupiny Wildner a Wittenmayer vyčlenené z divízie priamo na povstaleckom fronte, zvyšok divízie kryl tylo nemeckých okupačných vojsk.

Bojová skupina Wittenmayer 28. októbra 1944 vypálila slovenskú obec Smrečany.

Uvedené fakty predstavujú dostatok dôvodov, aby slovenská diplomacia oficiálne protestovala proti štátnej glorifikácii Andrija Melnyka. Je to vec našej národnej cti. A my ostatní by sme si už mali konečne prestať klamať a v plnej miere si uvedomiť: súčasná Ukrajina nie je denacifikovaná. Neonacisti v nej nie sú izolovanými hlúčikmi extrémistov, ale mocenskou skupinou, ktorá je nielenže napojená na najvyššie poschodia ukrajinskej politiky, ale jej predstaviteľov aj nepriamo ovplyvňuje, ovláda a vydiera.

Eduard Chmelár FB

Mohlo by vás zaujímať

• 
  Uctievanie nacistických kolaborantov je na Ukrajine súčasťou štátnej politiky.
• 
  Izolované Progresívne Slovensko už nikoho nezaujíma
• 
  Tibor Gašpar vyrazil poslanca Hlinu (SaS) z rokovacej sály
• 
  Rusko zaútočilo raketami na vojenskú infraštruktúru v Odese.
• 
  Europoslanec Blaha: Zelenskyj otvorene priznal fašizmus
• 
  Kyjev zasiahnutý, zničený. Ale krajiny NATO nechcú platiť.

---

---