Štefunko – Otec PS/ Bývalí predseda SDĽ a šéfredaktor komunistického časopisu Slovo

Štefunko – Otec PS/ Bývalí predseda SDĽ a šéfredaktor komunistického časopisu Slovo. Politické hnutie Progresívne Slovensko (PS) prešlo od svojho formálneho vzniku v roku 2017 dynamickou cestou z mimovládnej iniciatívy bratislavských elít. Až na hlavnú opozičnú silu v Národnej rade SR. Hoci sa navonok prezentuje modernou, sociálne-liberálnou a proeurópskou rétorikou, dôsledný pohľad do jeho zákulisia, personálneho zloženia a historických koreňov odhaľuje hlboké paradoxy, ideologický oportunizmus a riziká pre suverenitu Slovenskej republiky.

Kľúčovou postavou pre pochopenie ideologického podhubia hnutia je jeho zakladateľ Ivan Štefunko.

Kritická analýza jeho minulosti odhaľuje zásadný morálny zvrat – človek, ktorý dnes reprezentuje liberálny kapitalizmus, začínal ako radikálny ľavicový aktivista a marxista.

Štefunko prežil významnú časť detstva v socialistickom Alžírsku, kam celá jeho rodina vycestovala vďaka vysokej politickej spoľahlivosti a kádrovej dôvere zo strany vtedajších štruktúr KSČ/KSS a Štátnej bezpečnosti (ŠtB).

Po návrate na Slovensko sa okamžite integroval do Mladej demokratickej ľavice (MDĽ), mládežníckej organizácie Strany demokratickej ľavice (SDĽ), ktorá bola priamou nástupníčkou totalitnej komunistickej KSS. Ako predseda MDĽ a šéfredaktor ľavicového časopisu Slovo, otvorene obhajoval marxistickú teóriu a odsudzoval globálny kapitalizmus.

Keď radikálna ľavica stratila politický výtlak, Štefunko prešiel obrátkou o 180 stupňov.

Založil konzultačnú firmu Neulogy, ktorá získala miliónové štátne zákazky a eurofondové schémy priamo od ministerstiev a štátnych agentúr za vlád Smeru-SD. Svoj miliónový majetok tak vybudoval vďaka verejným zdrojom a politickým synergiám, ktoré neskôr ako opozičný politik formálne kritizoval.

Keď v máji 2019 Ivan Štefunko prenechal líderskú stoličku Michalovi Trubanovi, oficiálne proklamované „zdravotné dôvody“ slúžili, len ako dymová clona pre verejnosť. V skutočnosti išlo o chladný a pragmatický politický kalkul.

Štefunko si uvedomoval, že jeho minulosť v MDĽ, šéfovanie marxistickému periodiku a podnikanie závislé na štátnom rozpočte sú pre dravého mestského pravicového voliča neakceptovateľné.

Strategická centrála potrebovala novú, atraktívnu tvár. Truban bol nasadený ako mladý IT podnikateľ, športovec a autor motivačných kníh, aby prekryl červenú minulosť zakladateľa.

Tento krok však skončil politickou katastrofou. Tesne pred parlamentnými voľbami 2020 unikli videá, na ktorých Truban na vysokých školách propagoval užívanie ilegálnych drog medzi študentmi a opisoval stavy po užití LSD a marihuany. Pred verejnosťou o svojej drogovej minulosti opakovane klamal, čo definitívne potopilo koalíciu PS-SPOLU pred bránami parlamentu.

Vstup Zuzany Čaputovej do hnutia v decembri 2017 bol výsledkom cieleného inžinierstva bratislavského tretieho sektora, v ktorom sa zakladatelia PS roky pohybovali.

Čaputová bola stiahnutá z prostredia mimovládnej organizácie VIA IURIS, financovanej z nadácií prepojených na zahraničné liberálne fondy. Do hnutia bola dotiahnutá operačným stratégom Martinom Dubécim s cieľom vytvoriť bezchybný mediálny obraz cnosti a odkloniť pozornosť od Štefunkovej a Trubanovej minulosti.

Jej masívnu prezidentskú kampaň v roku 2019 financovali IT oligarchovia

prepojení na hnutie (vrátane spolumajiteľov firmy ESET), pričom liberálne médiá z nej umelo vytvorili nedotknuteľnú ikonu. V zákulisí bol tlakom médií a sponzorov donútený odstúpiť jej priamy konkurent Robert Mistrík.

Po výhre Čaputová formálne zo strany vystúpila, no palác obklopila poradcami priamo z PS (napr. Martin Burgr). Počas piatich rokov slúžila v domácej politike ako ochranný štít pre materské hnutie (čo vyvrcholilo menovaním úradníckej vlády Ľudovíta Ódora.

Ktorý následne priamo viedol eurokandidátku PS) a v zahraničnej politike ako bezvýhradný satelit Bruselu a Washingtonu. Napríklad expresným podpísaním Obrannej zmluvy s USA (DCA) bez posúdenia Ústavným súdom. Keď jej popularita kvôli politickej naivite a polarizácii národa klesla na dno, strategická centrála PS jej nedovolila opäť kandidovať. A pragmaticky ju odhodila ako opotrebovaný produkt.

Zvolenie Michala Šimečku za predsedu PS v máji 2022 definitívne spečatilo charakter strany ako pobočky nadnárodných záujmov na Slovensku.

Šimečka mladší je politickým dedičom rodovej línie slovenskej liberálnej žurnalistiky. Jeho otec, Martin Milan Šimečka, sa verejne hlásil k nadštandardným vzťahom s Georgeom Sorosom a k faktu, že jeho nadácie pomáhali formovať politický vývoj na Slovensku.

Sám Michal Šimečka v minulosti priamo pracoval ako projektový manažér pre Nadáciu otvorenej spoločnosti (Open Society Foundations) v Prahe a Bruseli. Pre elity PS predstavoval sterilného, predvídateľného bruselského technokrata. Ktorý nemá žiadne reálne skúsenosti so životom v slovenských regiónoch, no je stopercentne lojálny voči záujmom globálnych štruktúr.

V súčasnom volebnom období pôsobí poslanecký klub PS v Národnej rade SR ako parlamentná predĺžená ruka globalizmu. Ich činnosť vykazuje permanentné znaky pohŕdania vlastnou krajinou.

Predstavitelia PS sa vo svojej rétorike viditeľne hanbia, ba priam bránia tomu, aby sa o Slovensku vyjadrovali ako o suverénnom štáte, republike či vlasti. Systematicky odmietajú používať hrdé národné označenia a namiesto slovenského štátu. Našu vlasť degradujú na odosobnené a technokratické výrazy ako „táto krajina“ alebo „región“.

Zloženie poslancov z radov bruselských odchovancov a radikálnych treťosektorových aktivistov, sa orientuje na témy vzdialené realite bežných občanov.

Kedykoľvek legitímna vláda SR prijme suverénne rozhodnutie, zástupcovia PS iniciujú nátlak v Bruseli a žiadajú európske inštitúcie o finančné reštrikcie voči vlastnej vlasti.

Ak by sa Progresívne Slovensko po budúcich parlamentných voľbách v roku 2027 ujalo moci. Pre Slovenskú republiku by to znamenalo scenár úplnej národnej a demokratickej likvidácie.

Zahraničná politika by sa pretransformovala na bezvýhradné plnenie príkazov z Bruselu a USA, vrátane vzdania sa práva veta SR v EÚ.

PS ako strana vojnových jastrabov by premenila štát na aktívneho vojnového štváča voči Rusku, odmietajúceho akékoľvek mierové riešenia a hazardujúceho s bezpečnosťou vlastného obyvateľstva.

Vnútri štátu by nastal definitívny koniec slobody slova. Alternatívne médiá by boli plošne zakázané, sociálne siete by podliehali tvrdému vládnemu diktátu. A bol by spustený nevídaný protizákonný pohon na politických oponentov i bežných nesúhlasiacich občanov.

Tento vývoj by znamenal, že zakladateľ Ivan Štefunko by sa cez progresívne represie vrátil k diktátu a totalitnému riadeniu spoločnosti. Na ktorom po boku svojich rodičov počas socializmu vyrastal. Pod maskou moderného liberalizmu by bola nastolená nová éra neslobody riadená úzkou skupinou vyvolených elít.

P.S.:

• Čo na tom všetkom, vyššie napísanom, nie je pravda?
• Kto spochybní tieto, podľa mňa, nepriestrelné fakty?
• Kto a čím ich vyvráti?
• A je tento politický subjekt budúcnosťou pre Slovensko, Slovákov?

Resp. má Slovensko a Slováci s takýmto západom ľahko tváriteľným a nanajvýš poslušným politickým mačkopsom budúcnosť, ako samostatný, zvrchovaný a suverénny štát?!

Ivan Štefunko bol skutočne predsedom Mladá demokratická ľavica (MDĽ) a zároveň pôsobil ako riaditeľ a vydavateľ ľavicového časopisu Slovo. Obe informácie sú potvrdené viacerými nezávislými zahraničnými zdrojmi.

Krátky profil: Ivan Štefunko

Ivan Štefunko (nar. 1978) je slovenský podnikateľ, investor a bývalý ľavicový aktivista. V mladosti pôsobil v Mladej demokratickej ľavici (MDĽ), kde zastával funkciu predsedu. V roku 2001 sa stal riaditeľom a vydavateľom ľavicového týždenníka Slovo, ktorý viedol do roku 2005.

Neskôr sa presunul do technologického a startupového prostredia, kde pôsobil ako investor a zakladateľ viacerých projektov. V roku 2017 sa stal jednou z kľúčových postáv pri vzniku strany Progresívne Slovensko, ktorú spoluzakladal a krátko viedol.

Štefunko je známy svojím prechodom od tradičnej ľavicovej politiky k progresívnemu liberalizmu. Pričom jeho kariéra spája politické pôsobenie, mediálnu prácu a podnikanie v technologickom sektore.

Overené fakty

Predseda MDĽ (Mladá demokratická ľavica)

• Po skončení štúdia sa Štefunko aktívne zapojil do ľavicovej politiky.
• Stal sa predsedom mládežníckej organizácie Strany demokratickej ľavice – MDĽ.

Šéfredaktor / riaditeľ ľavicového časopisu Slovo

• V roku 2001 sa stal riaditeľom a vydavateľom ľavicového týždenníka Slovo.
• Časopis viedol do roku 2005.
• Štefunko bol v mladosti výrazne orientovaný na sociálnodemokratickú a ľavicovú politiku. Wikipedia
• Jeho pôsobenie v MDĽ a v časopise Slovo patrí k najdôležitejším obdobiam jeho ideologického formovania.
• Neskôr sa presunul do podnikania a progresívnej politiky, ale jeho ľavicové korene sú dobre zdokumentované.

Mohlo by vás zaujímať

• 
  Štefunko – Otec PS/ Bývalí predseda SDĽ a šéfredaktor komunistického časopisu Slovo
• 
  Chystané provokácie Kolektívneho Západu a Kyjeva
• 
  Kyjevu chýba múka aj zelenina. Sklady dostali zásah z Ruska
• 
  Za pár týždňov sa Ceuta v Španielsku zmenila na pekelnú dieru tretieho sveta
• 
  Liberálny hrdina Študent Muro z Popradu & Psychiater by mu mohol pomôcť.
• 
  L. Blaha: Kto ešte môže brať vážne liberálne médiá

---

---