Ako zabezpečiť, aby RTVS bola skutočne verejnoprávna?

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

👉Sledujte nás tiež na X. com 👈

Ak hovoríme o verejnoprávnosti médií, je jasné, že musíme očakávať tri základné
predpoklady: objektívnosť, vyváženosť a nestrannosť. Je jasné, že ničím takým súčasná
RTVS nedisponuje. A je nutné s tým niečo urobiť. Opozícia však tento legitímny záujem
koalície hystericky vydáva za koniec slobody slova, poštátnenie verejnoprávneho média, či
dokonca za diktátorský akt zlovoľnej vlády, ktorá kade chodí, pošliapava demokratické
princípy. Aká je však realita? A kto dáva takéto odsudky?

Diskusiu o verejnoprávnych médiách nemôžme viesť bez toho, aby sme si nepovedali, aký
bol ich vývoja za ostatných dvadsaťpäť rokov. Bol to práve vtedajší aj súčasný poslanec KDH
František Mikloško, ktorý v roku 1998 hovoril, že nie dni a týždne, ale hodiny a minúty bude
trvať, kým vykopú z STV nepohodlných novinárov. Ako to dopadlo, všetci dobre vieme –
povestným koncentrákom na dvadsiatom ôsmom poschodí. To bolo demokratické? Vtedy
však nikto neprotestoval proti hrubému pošliapavaniu slobody slova. No a potom v roku 2010
prišiel minister kultúry za stranu SaS Daniel Krajcer, aby takpovediac na hulváta zdecimoval
STV. Brutálne účelovo, doslova hrubou bagandžou, proti argumentom odbornej verejnosti
a s jediným cieľom – odstrániť nepohodlného riaditeľa STV Štefana Nižňanského doslova
rozmetal Radu STV a Rozhlasovú radu a urobil novú Radu RTVS. Zobral jej pomaly
deväťdesiat percent kompetencií, navolil si tam svojich ľudí a hrubo politicky ovládol tento
údajne verejnoprávny paškvil.

No a potom už sme len mohli sledovať, ako sa táto karikatúra
verejnoprávnosti správala. Stali sa naozaj absurdné veci. Šéfom spravodajstva sa stal Eduard
Žitňanský, manžel vtedajšej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej a svokor vtedajšej
koaličnej poslankyne Jany Žitňanskej. To bolo v poriadku? Alebo keď sa moderátorom
hlavnej diskusnej relácie STV O 5 minút 12 stal asistent poslanca za SDKÚ? Viete si
predstaviť, že by sa niečo také stalo dnes?

Prípadne, že hovorkyňa predsedu parlamentu za
KDH Pavla Hrušovského je dnes šéfkou spravodajstva? Viete si predstaviť, že by hovorkyňa
Andreja Danka zastávala takýto post? Čo by asi robili „nezávisle“ médiá? Ale takéto excesy
zjavne našim obozretným strážcom slobody slova nikdy neprekážali.
Môžeme sa pristaviť aj pri diskusných reláciách. Nájde sa niekto, kto by vedel identifikovať
v relácii Večera s Havranom názorového oponenta? Ak áno, napíšte to. Ja sa na nič také
nepamätám. Nehovoriac o tom, že občan Havran sa ako publicista na stránkach denníka

SME.sk vyjadruje k súčasným koaličným politikom krajne dehonestujúco. Pritom je však
stále tvárou verejnoprávneho média. Je toto v poriadku? Je v poriadku, že vo verejnoprávnej
RTVS boli ľudia ako Zuzana Kovačič Hanzelová či Michal Katuška, ktorí hneď po tom, ako
skončili vo verejnoprávnej inštitúcii, zakotvili v krajne jednostrannom a externe
antikoaličnom, vtedy antiopozičnom denníku SME.sk? Je v poriadku, ak tvár RTVS Veronika
Cirfrová Ostrihoňová ide z verejnoprávnej RTVS takmer na čelo kandidátky Progresívneho
Slovenska?

A toto je len malý výpočet fatálnych zlyhaní RTVS. Každý človek s elementárnou mierou
súdnosti musí vidieť, že vláda je plne oprávnená zasiahnuť s cieľom vrátiť tomuto médiu opäť
verejnoprávny charakter. Čaká nás ťažký boj, ale verím, že ho úspešne dobojujeme do
konca….

Roman Michelko