AKO NESTRATIŤ OPTIMIZMUS A AKČNOSŤ

AKO NESTRATIŤ OPTIMIZMUS A AKČNOSŤ. Robert Fico, suverénne najcitovanejšie a najfrekventovanejšie meno pomaly nielen na Slovensku, ale už aj vo vzdialenejších zahraničných katastroch európskeho a svetového významu, sa predvčerom na adresu opozície a jej snahy o jeho odvolanie vyjadril, že dobre, že bude bordel. Tomu sa hovorí upútavka ako hrom. To treba sledovať live.

AKO NESTRATIŤ OPTIMIZMUS A AKČNOSŤ

Požičal si na to citát slávneho víťazného maršala. Mám dojem, že sa na to dokonca náš mimoriadne rezistentný premiér doslova teší. Niečo má za lubom, ako ho ja ako komentátor poznám, a dokonca som si v súkromí medzi tromi blízkymi priateľmi a jedným komentátorským kolegom zatipoval, čo to asi môže byť. Pretože sa môžem mýliť, tak to tu nenapíšem ale faktom je, že sa aj ja na to odvolávanie už teraz mimoriadne teším a zrejme nie som sám. Bude v parlamente lietať politické perie? Asi bude. Bude tam škrípanie zubov? Bude! Čieže perie to asi bude? Vyzerá to tak, že nie koaličné, ale opozičné.

Po tohtotýždňovom incidente v prezidentskom paláci tu ešte viac zhustla už beztak hustá politická atmosféra, oproti ktorej je aj atmosféra na planéte Venuša vzduchoprázdnom. Napätie v spoločnosti sa dá krájať. Napriek tomu, či možno práve preto, sa medzi nami nájdu sem tam aj jedinci, ktorí už akoby pre vek, starosti či chorobu pociťovali únavu z politiky a zmocňuje sa ich v tom lepšom prípade apatia a letargia, v tom horšom skepsa a beznádej. Nájdu sa samozrejme aj ľudia s vrodeným pesimizmom, ktorí kade chodia, tade trúsia demotivujúce poznámky, že aj tak už nič nestojí za to lebo dobre už bolo a aj tak nás má Amerika všetkých v hrsti….. Za každým rohom vidia pohromu a už si pomaly hľadajú aj katalógy lacnejších pohrebných služieb.

Nie vážení, všetci sme na tom rovnako a teraz rozhodne nie je čas na lamentovanie a bedákanie, ale na bojovú pripravenosť, čulosť a akčnosť. Lebo ešte len teraz to príde a kto neverí, nech si pustí na YouTube burcujúceho kolegu Baránka alebo prečíta články ďalšieho skvelého kolegu Ivana Brožíka a trebárs aj majstra slova Petra Tótha, prípadne aj niečo odo mňa, a razom sme všetci pekne čulí, prebudení a čiperní, pripravení biť sa ďalej za naše Slovensko. Ak by to nestačilo, nech si váhavci naladia Londýn a nezmara Dannyho Kollára, ktorý nikdy nevyplakáva, hoci práve on by mal na to všetky dôvody, a nebudú potrebovať ani silnú kávu na prebudenie a za štamperlík ostrého na posilnenie ducha a optimistickej guráže.

Medzitým sa aj ja udržiavam v stave potrebnej akčnosti a tiež niekde čerpám elán do ďalšej práce. Možno vás prekvapí, že to nevyhnutne nemusí byť len čítaním a počúvaním lídra koalície Roberta Fica a mojich kolegov komentátorov. To samozrejme tiež, ale ja si dobíjam svoje baterky, predstavte si, aj sledovaním výplkov opozície a hysterického vrieskania jej lídrov. Večer som si vypočul na YouTube rozhovor Barbary Tachecí s Arpádom Soltészom a Vagovičov rozhovor s historikom Kamencom a verte, nič mi nedodalo väčšieho bojové ducha a viac guráže ako tie dva rozhovory. Možno je to tak trochu paradox, ale práve takéto bohapusté tliachanie a nekonečné nadávanie na Roberta Fica ma udržiava čulého ako ryba a odhodlaného písať ďalej.

Ak neveríte, len si pekne priznajte, ako nás do nohy unisono vystrelilo ako struna to nepodanie ruky prezidentovi Pellegrinimu zo strany študenta Simona, ovešaného ako vianočný stromček ukrajinskou bikolórou. Človek nemusí mať veľký doktorát z psychológie na prestížnej univerzite, aby vedel, že negatívny podnet je často oveľa užitočnejší a účinnejší, ako pozitívne kázanie a siahodlhé motivačné traktáty. Trúfam si povedať, že ten študent, hoci to myslel inak, nás zaktivizoval a nabudil lepšie, ako keby sme sa na námestí stretli v stotisícovom dave na podporu vlády. Netvrdím, že mu za to treba ďakovať. To určite nie, taký magor nie som, ale povedzte sami, neurobil on vlastne medvediu službu práve tým, ktorých to malo podporiť v boji proti Ficovi, ale nám vlastne dodal neuveriteľnú energiu a obrovské armamentárium pádnych dôvodov a argumentov pre to, aby sme stáli na správnej strane?

Michal Zoldy TG