Kyjev je znepokojený vyhliadkou na „dohodu“ po telefonáte Trumpa a Putina

Stručný súhrn:

Kyjev je znepokojený vyhliadkou na „dohodu“ po telefonáte Trumpa a Putina. Kyjev a jeho európski spojenci vyjadrili znepokojenie nad nedávnymi vyjadreniami amerického prezidenta Donalda Trumpa ohľadom mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom, pričom upozornili, že akékoľvek dohody musia zahŕňať aj ich stranu. Trumpova administratíva naznačila, že pre Ukrajinu je nereálne očakávať návrat na hranice z roku 2014 alebo vstup do NATO, čo vyvolalo obavy v Kyjeve, že by mohli byť vynechaní z kritických rokovaní.

Kľúčové body

• Kyjev a európski spojenci požadujú účasť na mierových rokovaniach po telefonáte medzi Trumpom a Putinom.
• Trumpov postoj spochybňuje ukrajinské ambície získať celé územie a vstúpiť do NATO.
• Ukrajinský prezident Zelenskyj varoval pred bilaterálnymi rokovaniami bez Ukrajiny.
• Európski predstavitelia zaujali tvrdý postoj voči Trumpovým ústupkom voči Rusku.
• Kaja Kallasová vyjadrila odmietavý postoj k akémukoľvek rýchlemu riešeniu bez účasti Ukrajiny a Európy.
• Americká administratíva potvrdila, že Ukrajina nemôže očakávať odchod na hranice z roku 2014.
• Kremeľ uviedol, že Trumpov postoj môže naznačovať ochotu na dialóg.

Kyjev je znepokojený vyhliadkou na „dohodu“ po telefonáte Trumpa a Putina

KYJEV/BRUSEL 13. februára (TASR) – Kyjev a jeho európski spojenci vo štvrtok požadovali, aby boli zahrnutí do akýchkoľvek mierových rokovaní, po tom, čo americký prezident Donald Trump telefonicky hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a povedal, že Ukrajina nemôže získať späť celé svoje územie ani vstúpiť do NATO.
Ruské finančné trhy prudko vzrástli a cena ukrajinského dlhu vzrástla pri vyhliadke prvých mierových rokovaní od prvých mesiacov najsmrteľnejšej vojny v Európe od druhej svetovej vojny, ktorá čoskoro vstúpi do štvrtého roku.

Ale Trumpova jednostranná predohra voči Putinovi, sprevádzaná zjavnými ústupkami voči hlavným požiadavkám Ukrajiny, vyvolala znepokojenie v Kyjeve aj u európskych spojencoch v NATO, ktorí povedali, že sa obávajú, že by sa Biely dom mohol dohodnúť bez nich. „My, ako suverénna krajina, jednoducho nebudeme môcť prijať žiadne dohody bez nás,“ povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Povedal, že cieľom Putina je dosiahnuť bilaterálne rokovania so Spojenými štátmi a je dôležité to nedovoliť.

Európski predstavitelia zaujali na verejnosti výnimočne pevný postoj k Trumpovej mierovej predohre a vyhlásili, že akúkoľvek dohodu by nebolo možné implementovať, pokiaľ by sa do jej rokovaní nezapojili oni a Ukrajinci. „Akékoľvek rýchle riešenie je špinavá dohoda,“ povedala šéfka európskej zahraničnej politiky Kaja Kallasová. Taktiež dôrazne odsúdila vopred ponúkané zjavné ústupky. „Prečo im (Rusku) dávame všetko, čo chcú, ešte pred začatím rokovaní?“ povedal Kallas. „Je to upokojenie. Nikdy to nefungovalo.“

Trumpova administratíva však po prvý raz otvorene povedala, že pre Ukrajinu je nereálne očakávať, že sa vráti na svoje hranice z roku 2014 alebo sa pripojí k aliancii NATO ako súčasť akejkoľvek dohody, a že žiadne americké jednotky sa nepridajú k žiadnej bezpečnostnej sile na Ukrajine, ktorá by mohla zaručiť prímerie. Americký minister obrany Pete Hegseth vo štvrtok povedal, že svet mal šťastie, že Trump, „najlepší vyjednávač na planéte, spojil dve strany, aby našli vyjednaný mier“.

Kremeľ zase uviedol, že Trumpov postoj ho „zaujal“. „Existuje politická vôľa, ktorá bola zdôraznená počas včerajšieho rozhovoru, viesť dialóg pri hľadaní urovnania,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Zdroj: Reuters