Agresívny Naď sa vyhráža krátkym procesom

Zdielajte....

Agresívny Naď sa vyhráža krátkym procesom. Najagresívnejšia časť mimoparlamentnej opozície ukázala, čo od nej môžeme očakávať, ak by sa nedajboh dostala moci. Šéf mimoparlamentnej strany Demokrati – čo je mimochodom absurdne označenie strany, ktorú vedie Jaroslav Naď, sa dali počuť, že ak by sa dostali k moci všetky protiopozičné, resp. komunitné či alternatívne média by šmahom ruky zakázali. Konkrétne „zruší ich zákonom“. Zdá sa, že ,,program“ Hlboká orba v tejto krajne odpudivej figúrke vyorala aj posledné kúsky príčetnosti.

Samozrejme, podobné hanebnosti sa dajú priamo detegovať z jeho diktátorskej DNA, ale predsa len tak hrubé a masívne porušovanie slobody slova, aké sa tu dialo za hrôzovlády, ktorá tu bola v rokoch 2020-2023 sme dúfali, že už máme definitívne za sebou. Na jednej strane je dobre, že najodpudivejšia časť opozície ide z bubnom na zajace, na strane druhej sa treba dôkladne pripraviť na to, že štandard slobody slova ak by sa táto partička dostala k moci bude hlboko pod úrovňou Erdoganovho Turecka, či toľko zaznávaného Putinovho Ruska. Takže dobre vedieť a ešte lepšie dobre sa na ten Armagedon pripraviť. Korporátne média sa tento týždeň pokúsili vyfabrikovať .úplne umelú kauzu. Presnejšie povedané, kauza to nie je umelá, ale akcenty, ktoré kladú tieto média, sú úplne scestné.

Extrémne vážnou skutočnosťou, ktorú kauza Szijjátto odhalila, je šialená skutočnosť, že ministra zahraničných vecí členského štátu EÚ niekto dlhodobo odpočúva. Úplnou taľafatkou je skutočnosť, že pred voľbami v roku 2020 maďarský minister zahraničia sprostredkoval nášmu vtedajšiemu premiérovi Pellegrinimu stretnutie, či prijatie u ruského premiéra Mišustina . Báchorky o tom, že to bolo ovplyvňovanie volieb z ruskej strany si vyžaduje značnú mieru kognitívnej nedostatočnosti. O niečo väčšiu relevanciu by mohli mať jeho telefonáty s ruským ministrom zahraničia Lavrovom, ale to len v prípade, ak by sa dokázalo, že mu vyzrádza tajné, či utajované skutočnosti týkajúce sa strategických krokov EÚ proti Ruskej federácii.

Ak by však niečo také odpočúvané telefonáty obsahovali, niet pochýb, že by už dávno boli zverejnené.

Problém je teda v niečom inom, ukazuje sa, že spravodajské služby, pravdepodobne Spojených štátov, masívne odpočúvajú spojeneckých lídrov, resp. lídrov EÚ a aj keď sa z času na čas prevalí takáto krajne škandalózna skutočnosť, napríklad, keď sa zistilo, že americké spravodajské služby odpočúvajú nemeckú kancelárku Mekrelovú, nakoniec sa nič nedeje. Európska únia a jej lídri strácajú akúkoľvek vážnosť a zároveň sa ukazuje, že absolútne neprijateľné hry spravodajských služieb, ktoré okrem iného masívne ovplyvňujú voľby, alebo sa o to aspoň usilovne snažia, sú v zásade v poriadku. Žijeme v absolútne chorom svete a zvykáme si to nevidieť.