Parlament bez nielen Matovičových pouličných nevzdelancov

Zdielajte....

Parlament bez Matovičových pouličných nevzdelancov. Dnes možno utópia, ale do budúcnosti takmer nevyhnutnosť. Naša Ústava hovorí – „Tretí oddiel – POLITICKÉ PRÁVA – Čl. 30 – (4) – Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.“ Toto by však nemalo platiť pre možnosť byť volený a zvolený do Parlamentu SR.

Vysvetlím.

Nie je možné, aby sa nám do Parlamentu SR, do nášho najvyššieho ústavodarného, zákonodarného štátneho inštitútu, za každým dostávali ľudia, takpovediac z ulice.

Najväčším zlým príkladom v tomto, je práve Matovič, ktorý si dnešné ustanovenie Ústavy SR, v tomto smere, vysvetľuje tak po svojom, politicky mentálne na najnižšej úrovni.

Matovič je vraj veľký demokrat a pritom aj liberál, kresťan, konzervatívec, socialista, komunista…, lebo na svojej kandidačnej listine do jednotlivých PV nanominuje ľudí, ako sa mu zachce a to aj takých, ktorých absolútne nepozná, resp. len z počutia, ale pre jeho prasprostú politickú propagandu, že on dáva možnosť byť zvolený do Parlamentu SR naozaj každému, teda aj ľuďom, ktorých stretol niekde na rohu ulice, poniektorí aj bez stredoškolského vzdelania, lebo jemu sa páčil.

A to je vraj v poriadku, že takýmto „demokratickým“ spôsobom zostavuje svoju „politickú elitu“, ktorá má potom riadiť štát? Že jeden človek, bez akýchkoľvek skutočných kritérií, len na základe momentálneho pocitu či potreby upútať pozornosť, vyberá tých, ktorí majú rozhodovať o osudoch miliónov?

To už nie je len o „demokratickej“ transparentnosti, to je priamo výsmech všetkým princípom reprezentatívnej demokracie, kde by mali byť volení zástupcovia aspoň minimálne kvalifikovaní a preverení. Ale Matovičovi to evidentne nevadí, jemu stačí, že sa o ňom hovorí, že on je ten, kto búra konvencie a dáva šancu „obyčajným ľuďom“. Zabúda však, že „obyčajný človek“ s dobrou vôľou, ale bez potrebných znalostí a skúseností, môže narobiť viac škody ako úžitku.

A tak sa z jeho kandidátky stáva akýsi babylon názorov a presvedčení, kde sa jeden deň hlási k jednej ideológii a na druhý deň k tej presne opačnej, len aby si udržal svoj mediálny priestor a pocit dôležitosti. A my, občania, máme potom znova a znova niesť následky tohoto cirkusu a tváriť sa, že je to normálne.

A potom ten náš Parlament vyzerá ako vyzerá.

Potom ten náš Parlament prijíma zákony, aké prijíma.
A potom takto vyzerá celá naša republika.

Ale vo väčšej, či menšej miere, sa to týka každého politického subjektu, ktorý funguje na našej politickej scéne a pravidelne sa zúčastňuje a uchádza sa o priazeň voličov v každých PV.

No a tu prichádzam k hlavnej myšlienke tohto dnešného článku.

Teraz, na prvý pohľad, na prvé prečítanie si, tohto môjho návrhu na diskusiu, sa to bude zdať poniektorým ako úplne uletené, v praxi neaplikovateľné…, ale budúcnosť, už blízka, nám ukáže, že až tak pritiahnuté za vlasy to nebude.

Nuž tak teda, čo ponúkam do verejnej diskusie, hlavne dnešným a budúcim politikom, resp. „politikom“, ktorí budú zvolení do nasledujúcich Parlamentov SR, aby sa touto témou začali zaoberať naozaj vážne.

A nebolo by od veci, keby si takúto myšlienku, takúto svoju úlohu do budúcnosti osvojili tie politické subjekty, ktoré naozaj myslia, konajú demokratický a ktoré to zo SR a Slovákmi myslia do budúcnosti naozaj dobre.

Ja navrhujem, aby do Parlamentu SR boli volení a mohli byť zvolení, len tí z nás, ktorí budú mať na to potrebné vzdelanie.

Navrhujem, aby sa na našich niektorých vysokých školách zriadili fakulty výučby politiky resp. aby sme si založili jednu štátnu VŠ, dajme tomu pod názvom Vysoká škola politických vied.

Táto škola by pripravovala do našej praxe naozaj profesionálnych politikov.

Táto škola by ich neučila na báze nejakej ideológie. Nie, táto škola by musela byť zo zákona striktne apolitická, odtrhnutá od všetkých ideológii.

To neznamená, že by neboli predmety o všetkých doteraz existujúcich ideológiách, ktoré sme tu mali v celej našej histórií, či už vo svete, v Európe, na Slovensku.

Zároveň by študenti, ktorí by toto štúdium študovali, mali povinné predmety z objektívnej histórie sveta, Európy, Slovenska.

Mali by povinné predmety z ekonomiky – všetkých doteraz známych ekonomických modelov riadenia a fungovania štátov, bez prikrášľovania, bez hanobenia – prvotnopospolné, monarchistické, buržoázne, kapitalistické, socialistické…

Mali by povinné predmety z diplomacie. Z politickej etiky…

Jednoducho absolventi týchto fakúlt, prípadne tejto štátnej VŠ, by po absolvovaní boli pripravení na to, aby potom mohli kandidovať za poslancov do slovenského Parlamentu, za ten ktorý politický subjekt a až následne tam, by sa ideologicky vyprofilovali.

Či by chceli byť v ďalšej politickej kariére konzervatívci, kresťanskí ladení, liberálne ladení, socialistickí resp. sociálne ladení…, ale aj ladení národne, kozmopolitne…

Ale mali by sme istotu, že v Parlamente máme ľudí, ktorí niečo v tých hlavách majú! Ktorí majú široký prehľad o všetkom, o čom by politik prehľad mal mať!

A mali by sme istotu, že by náš štát, našu milovanú republiku viedli naozaj profesionálne, rozumne a naozaj k lepším a krajším zajtrajškom…

Ešte stále utópia?

Nuž položme si otázku – Ako to, že zamestnávateľ má právo požadovať od záujemcov o prácu, také či onaké vzdelanie?

Že neprijme len tak niekoho z ulice?
Ako to, že lekárom sa môže stať len ten, čo vyštuduje príslušnú VŠ?
Ako to, že učiteľom sa môže stať len ten, čo vyštuduje príslušnú VŠ?
A tak ďalej a tak ďalej.

Zároveň si niekto položí otázku, kde vezmeme toľko politicky vzdelaných Slovákov a načo nám ich budú také hordy, keď každý politický subjekt si môže dať na svoju kandidačnú listinu až 150 kandidátov?

Správna otázka. Ale aj na ňu je dnes relatívne jednoduchá odpoveď.

Nuž, ak budeme mať na trhu dobrých a kvalitných profesionálnych študentov v počte dajme tomu 1000, tak jednotlivé politické subjekty ich musia zaujať na toľko svojimi politickými programami, aby ich čo najviac presvedčili, aby išli na ich kandidačnú listinu.

Napríklad PS presvedčí 80. z nich, tak budú mať kandidačnú listinu len z 80. kandidátmi. Keď SMER-SSD osloví tiež rovnaký počet profesionálnych vyštudovaných politikov, tak tiež bude mať kandidátku len v počte 80 kandidátov.

A takto by si politické subjekty prerozdelili týchto 1000 profesionálnych politikov a mali by sme istotu, že náš Parlament bude zložený z tých z nás, ktorí sa tej politike nerozumejú, a nie tak, ako v poväčšine dnešní poslanci v našom Parlamente, ako hus do piva.

Mali by sme istotu, že sú to politickí vzdelaní ľudia, ktorí čosi vedia, nielen o našej histórií, ale aj o histórií Európy, sveta, o ekonomických modeloch štátov…ktorí sa vedia politicky správať korektne, vedia byť diplomati, vedia diskutovať kultivovane…

A zároveň máme istotu, že sa do Parlamentu, z tých dajme tomu 1000 profesionálnych politikov, dostane naozaj tých najlepších 150.

Zároveň ponechávam možnosť, že lídrom kandidátky, resp súčasťou kandidačnej listiny, by mohol byť len predseda politického subjektu, bez takéhoto politického vzdelania. (Jeho politicky profesionálny poslanci by ho v Parlamente isto usmernili, ak by…)

Zároveň platí, že títo profesionálny politici, by mohli mať svojich poslaneckých asistentov, už bez podmienky mať toto politické vzdelanie.

I keď čas by ukázal aj to, že títo profesionálni politici volení do Parlamentu SR, by si pravdepodobne za svojich asistentov vyberali, buď už ukončených absolventov týchto politických katedier a VŠ, alebo by im robili asistentov, ešte len študenti týchto politických škôl.

Zatiaľ na začiatok, len toľko a skúsme sa zamyslieť, dnes ešte nad touto utópiou. Ale v budúcnosti možno bežnou praxou.

P.S.:

Nikomu by tým nebolo zobrané právo byť volený a zvolený do Parlamentu SR, ale musel by sa rozhodnúť, či chce byť profesionálnym politikom a potom by musel ísť študovať politiku…Takže voľnosť pre každého občana SR plne zachovaná.

Ani dnes nikomu nediktujeme, že ty budeš lekár, ty budeš učiteľ…áno môže ním byť, ale musí splniť vzdelanostné predpoklady…

V žiadnom prípade nedehonestujem, ale ako sa zvykne hovoriť – smetiarom môže byť naozaj každý.

Pozor(!) – úprimne si vážim všetkých, ktorí aj túto veľmi potrebnú prácu vykonávajú…

A ešte malá nie bezvýznamná poznámka, tieto politické katedry a politická VŠ, by nemohla každoročne chrliť absolventov v počte, ako by sa im zažiadalo, ale len toľko, koľko by naša spoločnosť vyžadovala.

A preto, aj dostať sa na toto štúdium, by si vyžadovalo prísne prijímacie pohovory a veľmi veľké sito s veľkými okami počas štúdia, aby na konci štúdia tieto politické školy „vypustili“ do nášho politické priestoru Parlamentu SR, naozaj len tých najzdatnejších!

A čo s tými absolventmi, ktorí by sa nedostali do Parlamentu SR, ani by neboli asistentmi poslancov?

Nuž pevne verím, že samospráva, teda komunál, by si ich rád zobral do svojich radov, či už ako županov, primátorov, starostov, poslancov VÚC, mestských, miestnych a to či už ako kandidujúcich v polohe nezávislých, alebo za konkrétne politické subjekty…