Europoslanec Uhrík o globalizácii: Európsku politiku riadi Amerika. Je čas odpútať sa!
EU/USA: O nedotknuteľných hodnotách konzervatívcov
V júnovom rozhovore Milan Uhrík do hĺbky o nástrahách globalizmu, liberalizmu a progresivizmu; o ponuke národnej a kresťanskej alternatíve; o ideologickej agende poškodzujúcej Európu; o tom, čo charakterizuje konzervatívcov; o nadmernom americkom vplyve na európsku politiku; o paradoxe ako všetky vlády finančne dotovali Globsec; o infiltrácii mimovládnych organizácií a ich aktivistov do štátnej správy a nebezpečenstve nastupujúceho totalitného zmýšľania…
■ „Odmietame globalizmus a prijímame doktrínu vlastenectva,“ povedal pred rokmi prezident Donald Trump. V podobnom duchu ste otvorene vystúpili na bratislavskej medzinárodnej konferencii, kde ste prijali aj Deklaráciu proti globalizmu, spochybňujúcu jediný správny názor politického a mediálneho mainstreamu. Aké smerovanie spoločnosti ponúkajú konzervatívne sily?
Ako konzervatívne a vlastenecké sily zo siedmich krajín, ktoré sa konferencie zúčastnili, ponúkame jasnú víziu rýdzej lásky k svojim národom a občanom.
Vyznávame lásku k vlasti, tradície, kresťanské hodnoty, ochranu rodiny a hraníc, vzájomne prospešnú spoluprácu medzi krajinami, slobodu slova a suverenitu v rozhodovaní.
Odmietame radikálne zmeny spoločenských pomerov, ktoré preferujú totalitne ladení globalisti a progresívci s ich dúhovou, pro-migračnou a „zelenou“ agendou.
Vidíme, že ich agenda poškodzuje Európu a pripravuje ju o zbytky vlastnej identity. My sme s našimi hodnotami, mestami, obcami a koreňmi prepojení, zároveň pozeráme do budúcnosti, a preto nás – ako konzervatívcov – charakterizuje pragmatizmus a schopnosť akceptovať isté posuny, ale určité hodnoty považujeme za nedotknuteľné. Chceme ochrániť rozmanitosť a unikátnosť, ktorá je príznačná pre každý národ. To je naša misia.
■ Myslíte si, že sa dá vykoreniť ideológia globalizácie, keď jej agenti a aktivisti s kolaborujúcimi politikmi a štátnikmi pod hlavičkou „globálnej dimenzie vo výchove a vzdelávaní“ prenikli už aj k dušiam najmenších a indoktrinujú naše deti v škole cieľavedomou deštrukciou tradičných hodnôt ako je identita, rodina, národ, vlastenectvo?
Ako sa pomaly a plazivo dostali do inštitúcií, ktoré ovplyvňujú tieto trendy, tak veľmi rýchlo môžu odtiaľ zmiznúť a viac neškodiť, keď sa ku kormidlu dostanú vlastenecké sily. Isteže, globalizmus ovplyvňuje štáty a spoločnosť ako takú. Dnes je už veľmi jednoduché ísť a navštíviť vzdialené kontinenty. Ale
nemali by sme dovoliť, aby sa sem bezhlavo rútilo všetko, čo nám chce niekto zvonku vnútiť.
Naše budúce generácie treba ochrániť a vytvoriť prostredie, v ktorom budú kvitnúť.
■ Aký máte postoj a protiopatrenia k ďalšej salámovej metóde Bruselu, ktorý ideologicky pod feministickou hlavičkou 75%-nej zamestnanosti žien tlačí na ukradnutie detstva deťom a rodičom výzvou na povinné vzdelávanie už od troch rokov?
Nepozdáva sa mi myšlienka povinnosti. Každý rodič vie najlepšie ako svoje dieťa vychováva, ako sa dieťa správa a na čo má. Preto by bolo zrejme správnejšie, aby toto rozhodnutie bolo hlavne na rodičovi, ktorý najlepšie zhodnotí, či je už ten správny čas poslať malého synčeka alebo dcéru do najbližšej škôlky a mať tak viac času pre pracovné príležitosti. Život nemá byť len o škole a práci. Každý človek vie najlepšie, čo ho robí šťastným. Či kariéra, či rodina… Každý nech má možnosť rozhodovať o svojom živote a šťastí sám.
■ Ak by sme sa opreli o negatívne dopady globalizmu podľa prieskumu Pew Research Center ľudia majú pocit tlaku zabúdať na trvalé následky globalizácie, ktorá paradoxne nerobí život lacnejším, ale vyvoláva rast životných nákladov, drastické kultúrne zmeny, úpadok priemyslu, dominantný vplyv nadnárodných korporácií, zadlžovanie štátov a slabý vplyv ochrany ľudí aj ekonomiky vládami. Prečo potom ľudia volia subjekty, ktorých politici idú po srsti globalizácii, ničia ich životnú úroveň a zapredávajú záujmy národa aj štátu?
Tieto subjekty obvykle majú bohaté finančné prostriedky a podporu aj zo zahraničných kruhov, ktorým samozrejme vyhovuje (finančne, geopoliticky, ale aj inak), ak by Slovensko vyzeralo podľa ich chuti. Keďže túto podporu majú, tak obvykle „vyskakujú“ zo všetkých novín a obrazoviek, sú v každej diskusnej relácii a mainstreamové médiá im vytvárajú všeobecne pozitívny imidž.
Častokrát takmer aureolu svätosti ako je to v prípade súčasnej prezidentky a jej „vlády odborníkov“. Preto je občas náročné týmto „obľúbencom“ mainstreamu konkurovať, ale nie je to dôvod na lenivosť.
O to úprimnejšie a aktívnejšie musia k politike pristupovať tí, ktorí chcú slovenských občanov a slovenské záujmy chrániť.
Mať jasný a čitateľný program, podložený jeho realizáciou na každej úrovni. A prichádzať bližšie k ľuďom, aby vedeli, že takých zástupcov môžu mať.
■ S globalizáciou a hegemóniou Spojených štátov súvisí živenie vojny na Ukrajine, lebo to vyhovuje aj americkému vojensko-priemyselnému komplexu. Ako hodnotíte európsku krátkozrakosť Únie, ktorá sa rozhodla zapojiť do vojny výrobou a exportom zbraní a munície v sume pol miliardy eur?
Európsku politiku riadi Amerika. Únia sa zapojila do vojny už na mnohých úrovniach a vždy to končí katastrofou alebo negatívnym efektom na Európu samotnú. Niekedy sa zdá, že bruselskí byrokrati by spravili všetko, čo vidia na amerických očiach.
A na ľuďoch? Na tých im už tak nezáleží. Ako si inak vysvetliť nezodpovednú menovú politiku, ktorá nafúkla infláciu? Ako si inak vysvetliť nelogické sankcie, ktoré poškodzujú najviac nás?
Nestalo sa nič, čo Brusel sľuboval. Vojna sa neskončila, ani ruská ekonomika nepadla na kolená.
Napriek tomu európske štáty, vrátane vlád Matoviča, Hegera a prezidentkinho Ódora, posielajú zbrane a peniaze daňových poplatníkov do Kyjeva. Komisia chce peniaze na stavbu ciest používať na výrobu munície. Ale
v Európe rastú hlasy o nadmernom americkom vplyve na európske inštitúcie.
A bolo by myslím na náš prospech, keby sa skončí tento stav európskej podriadenosti. Aby sme mohli robiť rozhodnutia, ktoré budú mať pre nás pozitívny vplyv. Pozitívny vplyv by malo v prvom rade volanie po mieri, snaha o diplomatické urovnanie, dodržiavanie dohôd a pokoj zbraní.
■ Na presadzovanie globálnej a euroatlantickej agendy slúži aj pompézne podujatie mimovládnej organizácie Globsec. Prečo podľa vás všetky vlády na Slovensku štedro dotovali zo štátnych zdrojov tento think tank, ktorého závery často smerujú proti národno-štátnym záujmom Slovenska?
To je skôr otázka, ktorá by mala smerovať na dotyčných premiérov a ministrov, ktorí vždy verbálne i z peňazí Sloveniek a Slovákov podporovali túto organizáciu.
Zdôrazňujem, že na Globsec dávali peniaze aj politici, ktorí sú dnes v opozícii a zrazu Globsec kritizujú.
Nie som si istý, či to myslia úprimne. Ak ide o mňa, odmietam podporovať zo slovenských peňazí organizáciu, ktorá kopíruje rétoriku Bieleho domu, atlantických štruktúr a veľkých korporácií, pričom ich záujmy sa určite so slovenskými záujmami nezhodujú.
Nedal by som im ani cent! Keď sa chcú hrať na renomovaných a svetových, nech si to platia zo svojho alebo nech sa idú živiť vlastnými rukami.
■ S globálnymi aktivitami a agendou súvisí aj mediálna propaganda, napríklad s cieleným vnucovaním obrazu vonkajšieho nepriateľa. Najnovšie vyšlo najavo, že už aj ministerstvá, najmä zahraničia a obrany, ale aj iné štátne orgány míňajú státisíce až milióny eur na propagandu údajne ‘svojich zámerov’ v médiách. Ako vnímate míňanie verejných zdrojov na takúto propagandu?
Téma úzko súvisí s témou mimovládnych organizácií. Tvária sa slovensky a predstierajú, že ich postoje odrážajú slovenský záujem. Ale keď sa pozriete kto v týchto rezortoch alebo médiách sedí, zistíte, že ide o ťažkých euroatlantických fanatikov, ktorí majú potrebu „skrášľovať“ imidž týchto organizácií na Slovensku.
Je to ako s tými slovenskými europoslancami, ktorí keď sa tam dostanú, tak už neobhajujú slovenské záujmy v Bruseli, ale bruselské záujmy na Slovensku.
Jednoznačne treba prikročiť ku kontrole toho ako sa verejné zdroje vynakladajú. Majú byť nasmerované spôsobom, ktorý bude mať pozitívny efekt pre Slovensko.
■ V Bruseli aj na Slovensku ste v názorovej opozícii. Konzervatívnou a opozičnou scénou otriasla kauza vycestovania mimovládok a štátnych úradníkov priamo do centrál EÚ a NATO, kde mali diskreditovať opozíciu a žiadať dokonca o intervenciu vo voľbách? Mala by sa táto kauza pripomínajúca ‘pozývací list’ Biľaka a spol. členom Varšavskej zmluvy po voľbách dôsledne vyšetriť a prípadne vyvodiť zodpovednosť?
Ide o priamu infiltráciu mimovládnych organizácií a ich aktivistov do štátnej správy
kde už robia „svoju politiku“ zacielenú proti názorovým oponentom a v prospech obľúbených subjektov.
Takéto osoby nemajú v štátnej správe čo hľadať, keďže nemajú na zreteli prospech štátu a národa, ale len prospech svojej úzkej, záujmovej, politickej skupinky. Kauza je očividným následkom toho, čo sa deje, keď takéto osoby pracujú v štáte alebo v jeho tesnej blízkosti. A je jedno, či sa tvária mimovládne, neziskovo a neviem ešte ako.
Ide o snahu za každú cenu zmeniť výsledok volieb spôsobom, ktorý bude vyhovovať práve stranám, ktoré sú na strane globalizmu a cudzích záujmov.
■ Vaša iniciatíva na ochranu volieb pred manipuláciou výsledkov bola v parlamente úspešná. Rešpektovanie vôle ľudu, demokracie a politickej kultúry však najnovšie spochybnila prezidentka nejasným postojom, či bude rešpektovať víťaza volieb poverením na zostavenie vlády. Prečo sa podľa Vás súčasné elity tak vzpierajú vôli národa rozhodnúť slobodne o ďalšom kurze Slovenska?
Sú to totiž oni, ktorí sú odtrhnutí od reality a žijú vo svojej „progresívnej bubline“. A kto do nej nezapadá, toho chcú za každú cenu zničiť, poškodiť a znížiť mu šance vládnuť.
Progresívci nikdy nemali s vôľou ľudu, demokraciou a politickou kultúrou nič spoločné.
Chcú priniesť migrantov na Slovensko, zaviesť 72 pohlaví, tlačili na povinné očkovanie, teraz ohrozujú a „ožobračujú“ Slovensko a posielajú všetko do Kyjeva. Majú totalitné zmýšľanie, ktoré nerešpektuje ľudí s iným názorom. Chcú mať „severokórejský“ model jednej strany, kde všetkých ostatných treba likvidovať a prerobiť tých, ktorých považujú za zmätených a oklamaných.
Ďakujeme za rozhovor Milanovi Uhríkovi, nezaradenému poslancovi Európskeho parlamentu
Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.
