Preprava plynu cez oceán produkuje až stonásobok emisií oproti uhliu
Preprava plynu cez oceán produkuje až stonásobok emisií oproti uhliu
👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈
Preprava zemného plynu cez oceán až do Česka vyprodukuje viac ako stonásobok emisií oproti súčasnej preprave uhlia. Naopak pri uhlí vzniká výrazne viac emisií pri spaľovaní. Vyplýva to z analýzy portálu dátovej žurnalistiky Európa v dátach, podľa ktorej je tak z dlhodobého hľadiska najvhodnejšia kombinácia jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov.
Česko čerpá plyn zo zámoria od predminulej jesene, odkedy má energetická skupina ČEZ prenajatú kapacitu v termináli na skvapalnený zemný plyn (LNG) v holandskom Eemshavene. Podľa portálu sa preprava plynu z USA cez Holandsko, Nemecko až do Česka uskutočňuje na zhruba 10-tisíc kilometroch. Oproti tomu české uhlie do elektrárne putuje rádovo jednotky až stovky kilometrov. Počas cesty sa tak podľa analýzy vyprodukuje približne 132 gramov oxidu uhličitého na prepravený kilogram plynu. Oproti tomu pri preprave uhlia na oveľa kratšie vzdialenosti sú vyprodukované emisie až stonásobne nižšie.
Zatiaľ čo pri porovnaní emisií z dopravy vychádza lepšie tuzemské uhlie ako americký plyn, pri emisiách zo spaľovania je to podľa analýzy naopak. „Na kilogram spáleného uhlia pripadá 2,28 kg oxidu uhličitého, na kilogram plynu je to 1,9 kg oxidu uhličitého, čo predstavuje zhruba dvadsaťpercentný rozdiel. V oboch prípadoch tak z kila paliva vzniká viac ako kilo emisií, a to najmä kvôli tomu, že v prípade oxidu uhličitého sa na každý atóm uhlíka naviažu dva atómy kyslíka, ktorý navyše uhlík hmotnosťou prevyšuje,“ vysvetlil Milan Mařík z Európy v dátach. Upozornil na to, že práve pri spaľovaní vzniká rádovo viac skleníkových plynov ako pri transporte.
Konečné porovnanie negatívnych dôsledkov uhlia a plynu je však podľa Maříka komplikované, pretože uhlíkovú stopu zemného plynu ešte zvyšujú úniky metánu do ovzdušia pri jeho ťažbe a preprave. Tie však presne doteraz vyčíslené nie sú.
Podľa portálu Európa v dátach je tak otázkou, aká je efektivita investícií do plynovej infraštruktúry, keď si Európa vytkla cieľ byť do roku 2050 uhlíkovo neutrálna. „Finančné prostriedky by mohli byť rovno alokované na obnoviteľné zdroje, prípadne kombináciu obnoviteľných zdrojov a jadra, ktoré majú uhlíkovú stopu výrazne menšiu. Napríklad prostriedky z európskych fondov alebo získané z predaja emisných kvót by mali byť využité práve na zelenú modernizáciu v členských krajinách EÚ,“ povedala šéfredaktorka portálu CSRD.cz Kateřina Novotná.
Podľa energetikov však bude plyn v nasledujúcich rokoch ešte hrať dôležitú úlohu, pretože posilnenie podielu jadra a obnoviteľných zdrojov bude trvať.
Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc. Náš obsah nezamykáme. Boj s liberálnou chobotnicou o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. Každý finančný príspevok sa ráta a pomáha nám pokračovať v našej práci. Ďakujeme
