Michal Zoldy: Sťažnosť vláde / časť 1-2. Čo bude so Slovenskom?

STAZNOST VLADE / cast 2. NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE (200)

Spiaci Smer, STVR v nedohladne, Zoroslav Kollar a jeho sluby, pasivita vlady

Aká je súčasnosť? Biedna….doslova a do písmena biedna. Dnes sa o „propagáciu“ Slovenska a dezinformovanie zahraničia o súčasnej vláde stará 19-ročný politický aktivista opozície na univerzite v Štrasburgu, Marek Janiga. To sme to dopracovali…..! STVR je aj temer rok po voľbách a zmene v jej vedení viac menej stále to isté „zviera“, ktoré hryzie vládu kde len môže a je na nerozoznanie od ostatných militantných korporátnych televízií. Po Slovensku sa ešte motá hŕstka statočných alternatívnych komentátorov, ktorí žijú bohvie z čoho, nik sa o nich nestará a ak by niektorý z nich vypadol pre smrť alebo chorobu, nikomu vo vláde by nechýbal. Smutné poznanie.

O nejakej konštruktívnej podpore zo strany vlády nemôže byť ani reči, lebo tá žije v presvedčení, že tlačovkami a krátkymi videjkami na osobných facebookových profiloch a YouTube to v boji s opozíciou, médiami, politickými mimovládkami a zahraničím ľavou zadnou ustojí lebo stačí, že má pravdu….. A tak sa potom stáva, že aj tá hŕstka statočných alternatívnych komentátorov, ktorí pomohli vláde vyhrať voľby, to všetko vidí a začína dávať najavo svoju nevôľu a oprávnené sklamanie s povolebným stavom vecí. Množstvo zásadných otáznikov bez odpovede.

ČO BUDE SO SLOVENSKOM?

V snahe urobiť niečo v prospech alternatívcov som začiatkom mesiaca navštívil Úrad vlády, aby som sa pokúsil senzibilizovať ju voči takzvanej novinárskej alternatíve. Lebo dokonca ani len na list premiérovi, predsedovi NR SR a ministrovi vnútra s informáciou o rozbiehajúcej sa petícii na podporu krokov vlády R. Fica smerom do zahraničia nik nezareagoval, ani len nepotvrdil príjem listu, o nejakom ocenení takejto provládnej aktivity smerom do zahraničia nehovoriac. Dodnes dokonca okresné a krajské organizácie Smeru a ich členovia o tej decembrovej petícii ani len netušia. Všetka česť alternatíve, ktorá o nej informovala, lebo ak by to nebola urobila, nik o nej nevie a vláda ani prstom nepohla na spropagovanie vlastnej obrany a obhajoby v zahraničí zo strany aktívnej skupiny obetavých voličov. Rozum nad tým zostáva stáť. Nečudo, že si človek za takých okolností pripadá ako idiot. Aký efekt bude mať moja návšteva Úradu vlády neviem, som skeptický lebo vidím, ako sa veci majú už 22 rokov. Človeku nezostáva nič iné ako krútiť hlavou a čakať na zázrak.

V piatok som napísal dlho odkladaný mail solventnému svetobežníkovi Zoroslavovi Kollárovi, v ktorom som ho vzal za slovo v súvislosti s jeho nedávnym vyjadrením, že by vedel podporiť vznik kvalitného média. Napísal som mu, že takí novinári a komentátori tu sú, stačí si ich všimnúť a niečo v prospech veci urobiť. Neviem, či mi odpovie. Mám rád mužov činu, lebo plamenných rečí ako Palacký vie mať hocikto, ale nakoniec rozhodujú činy. To je asi tak všetko, čo som mohol urobiť, okrem každodenného písania komentárov, ktorých už je za tieto roky temer 2 000. Zostáva ešte jeden krok, možno posledný, prebudiť aspoň trochu vládu a jej poslancov zo spokojných driemot, ale ten krok urobím viac menej iba preto, aby som mal pocit, že som naozaj spravil absolútne všetko, čo som podniknúť vedel a mohol. Zatiaľ sa z ľudí ako je Čurilla a spol stávajú oslavovaní hrdinovia opozície, sediaci za frenetického potlesku obecenstva v lóžach, vyhradených pre VIP. Dobre, že zatiaľ ešte verejne neoslavujú aj Cintulu, lebo ani to by už človeka neprekvapilo.

Michal Zoldy TG