Falšovanie dokladov je trestný čin.

Zdielajte....

Falšovanie dokladov nie je „prepáčte, prehliadla som to”. Je to trestný čin. Je to umyselný podvod nie z nepozornosti ale chladnokrvne premyslený podvod.

Nie je to omyl, ktorý sa dá napraviť ospravedlnením a úprimným pohľadom. Je to rana do dôvery, do systému, do spravodlivosti. Je to plivnutie do tváre všetkým, ktorí hrajú podľa pravidiel, ktorí sa snažia poctivo a čestne dosiahnuť svoje ciele. A tí, ktorí to robia, vedia presne, čo robia. Vedia, že klamú, vedia, že podvádzajú a vedia, že sa snažia získať niečo, na čo nemajú nárok.

Pretože falšovanie dokladov nie je len priestupok, je to prejav charakteru. Je to dôkaz morálneho úpadku a absolútnej absencie rešpektu k zákonu a k ostatným ľuďom. A takéto správanie nemôže byť tolerované. Musí byť potrestané a musí byť jasné, že spoločnosť s tým nesúhlasí. Lebo ak sa to bude tolerovať, tak sa nám to vráti ako bumerang. A potom sa už nikto nebude riadiť pravidlami a všetko sa zrúti. /pozn. redakcie/

Marta Šimečková, matka opozičného lídra Michala Šimečku, sa cez svoje občianske združenie dostala k verejným peniazom a podľa zistení Denníka N predkladala štátnym inštitúciám sfalšované bankové výpisy.

Časť platieb skončila na súkromnom účte jej spolupracovníčky. Medzi „kamuflovanými” výdavkami figuruje aj nákup značkového nábytku. A reakcia? „Mrzí ma to, nevedela som o tom, hoci ako štatutárka som to mala kontrolovať.” Tak to nie. Toto nie je faux pas. Toto nie je administratívna chyba. Toto je systematické klamanie štátu a teda nás všetkých, ktorí dane platíme.

Falšovanie bankových výpisov je trestný čin podľa § 270 Trestného zákona.

Viacnásobné predkladanie tých istých faktúr či miezd do rôznych dotačných schém je dotačný podvod podľa § 225.

Presmerovanie verejných peňazí na súkromné účty je sprenevera, prípadne pranie špinavých peňazí. A je úplne jedno, či ide o 500 eur alebo 500-tisíc. Hranica nie je vo výške sumy. Hranica je v tom, že niekto vedome falšuje doklady, aby okradol štát.

Pán Šimečka roky moralizuje o korupcii, vládnucich oligarchoch, „rozkrádaní krajiny” a potrebe „obnoviť dôveru v inštitúcie”. Krásne reči. Lenže keď sa rovnaké praktiky objavia priamo v jeho rodine v združení, ktoré vedie jeho mama zrazu je ticho. Zrazu sa hovorí o „pochybení”, „prehliadnutí”, „nešťastnom účtovníctve”.

To sú dvojaké štandardy v učebnicovom prevedení. Keď to robia „tí druhí”, je to mafia. Keď to robia „naši”, je to nedopatrenie. Toto si nemôžeme dovoliť tolerovať v žiadnej politickej strane, v žiadnom občianskom združení a v žiadnej spoločnosti bez ohľadu na to, kto sedí v predsedníckom kresle.

Ak má slovo „transparentnosť” v slovenskej politike ešte nejakú váhu, tak Michal Šimečka má teraz tri povinnosti: verejne sa od konania svojej matky dištancovať bez kľučkovania, žiadať aby OZ vrátilo všetky neoprávnene získané dotácie do posledného centu, a iniciovať trestné oznámenie sám, dobrovoľne, hneď nie čakať, kým to spraví niekto iný.

Lebo ak nie tak všetky jeho budúce reči o „očiste”, „etike vo verejnom živote” a „boji proti zneužívaniu eurofondov” budú znieť presne tak, ako znejú teraz. Tak ako tie výpisy ! Falošne celá mediálna obhajoba Šimečkovej naberá absurdné rozmery, nevedela počitať, nezaujímala sa ale poberala statisicové dotácie!