Hodnotová kríza domotanej mladšej časti populácie & Progresívne vyšinuté média

Hodnotová kríza domotanej mladšej časti populácie & Progresívne vyšinuté média. O oslavách sv.Cyrila a Metod by som už nepísal, veď sa toho o nich napísalo už toľko čudných vecí, že by od toho aj prasa zdulo. No antikampaň progresívcov voči našej ústavne podloženej ikone – cyrilometodskej tradícii stále zúri. Určite nezoslabne ani po oslavách na Devíne, -skôr naopak. Opoziční novinári a politici, tzv. „blchári“ budú na obsahu, na priebehu, na účinkujúcich…hľadať aj tie najmenšie nedostatky, -„blchy“, len aby oslavy a ich organizátorov ďalej diskreditovali. -No keď vy páni progresívci do nás takto -hnojom ! – tak my do vás hromom ! Keď vy kampaňujete, budeme aj my.

Hodnotová kríza domotanej mladšej časti populácie & Progresívne vyšinuté média

Veľká časť Slovákov, najmä v mladšom veku prechádza dnes krízou hodnôt. Nebudem o tom teoretizovať, ani využívať či zneužívať akademické vzdelanie. Pokúsim sa byť skratkovitý, tak ako je to dnes – v čase pandémie ADHD- najmä v médiách a sociálnych sieťach v móde.

Včera sa v médiách mihla informácia, príznačná pre pseudo-pokrokársku chásku. Ktorýsi samozvaný intelektuál vyhlásil, že oslavy CaM sú takým bohapustým míňaním peňazí, že sa za tie tisíce eur dal zorganizovať azda aj jeden koncert akéhosi, iste veľkého umelca, hudobníka Stinga. -No predstavte si – CaM si my krpčiari tak nadhodnocujeme, ako keby to bol sám veľký preveľký Sting !

-Nič proti Pohode, nič proti Dúhovému prajdu, nič proti Stingovi, – no v preambule našej ústavy máme doposiaľ stále odvolávku na cyrilometodské tradície, nie odvolávku na Stinga či na hnutie LGBTI+. Takže tá konfrontácia hodnôt medzi CaM a Stingom je trochu absurdná. A už len porovnávanie Stinga s CaM je prejavom dosť silno posunutého rebríčka hodnôt.

Hodnotová kríza u veľkej časti našej mladšej generácie sa dá sledovať dosť dlhodobo. Stačí si pozrieť niektorú z vedomostných súťaží, ktoré vysielajú televízie, či niektorý z kvízov, ktoré sú v printových alebo elektronických novinách a ste svedkami takých poznatkovo-hodnotových absurdít, že vám vlasy dupkom stávajú. Súťažiaci Slováci v strednom a mladšom veku /niektorí iba pár rokov po maturite/ s úsmevom influencera robiaceho reklamu na novú zubnú pastu vám oznámia, že cez Brezno tečie Váh, že vysokohorským sedlom oddeľujúcim východnú a západnú časť Nízkych Tatier je Strečno, že Zakliatu pannu vo Váhu a Divného Janka napísal spisovateľ Karika, že tango vymyslel Lasica a pod.

Spýtajte sa však týchto coolových mladých ľudí na sabbatical,-hneď vám vysypú, že je to dlhodobé neplatené voľno, ktoré firmy dávajú ako prevenciu pred vyhorením a ako benefit svojim zamestnancom. Spýtajte sa mladých ľudí či by chceli na opekanom mäse krustu a oni že hej,- no ak by ste sa im ponúkli na tom istom meste CHRASTU, mysleli by si, že ste úchyl…Pritom „krusta“ je doslova chrasta, a v prenesenom slova zmysle je to chrumkavá kôrka…

Hodnotová kríza domotanej mladšej časti populácie začína pri navštevovaní čoraz hlúpejšej liberálno-progresívnej školy, pokračuje konzumom progresívne vyšinutých médií a končí absurdným nadhodnocovaním Stinga nad sv.Cyrila a sv.Metoda.

Keby to nadhodnocovanie končilo iba pri čudnom rebríčku osobných preferencií, nech to ešte čert ber ! No v podtóne takejto hierarchie je akési opovržlivé pokrokárske „fúúj“. Zaznávanie ba až nenávisť voči všetkému, čo je minulosť, historia, kolektívne spomienky, tradície, starodávne múdrosti a obyčaje. V mene „módy okamihu“ sa zavrhuje a z pamäti národa vytesnuje celá dlhá cesta, ktorou naši rodičia, prarodičia a praprarodičia museli prejsť, aby sa ich súčasný potomok mohol hrdiť najnovším modelom mobilu, bakalárskou prácou napísanou pomocou AI, lístkami na Stinga – a bohorovnou kritikou „plochozemskej“ oslavy Cyrila a Metoda.

Kritici nákladov na oslavy CaM maskujú svoje vyšinuté hodnotové smerovanie vraj iba úsilím o úsporu výdavkov štátu. Vraj tých 750 tis. eur/po odpočte DPH a i . spätných prijmov štátu 380-390 tis. eur / v čase konsolidácie je veľa.- Ó aká šetrnosť ! No pozbierať sa na rovnakú sumu pre Stinga, to nie je rozšafnosť, to je vraj dnešný kulturálny imperatív. Vraj keby ani na chlieb nebolo, na Stinga a na Pohodu byť musí. /Vyhováranie sa, že výdavok 750 tis. je v prípade štátu v konsolidácii hnusne veľa, no tá istá suma vyzbieraná zo vstupného a súkromných zdrojov je O.K.,-to je riadna ekonomická nevzdelanosť, riadna hlúposť. V konečnom dôsledku totiž verejné zdroje ochudobňuje nielen štátna ale aj súkromná spotreba/.

Tí, čo sú pripravení dať na Stinga /podľa nich po zásluhe/ viac ako na Cyrila a Metoda, tvrdia, že je to prejav ich kultúrnej pokrokovosti, že je to znak ich progresívnosti…

– CHYBA. V ich prípade nejde o demokratickú progresívnosť, ale o fanatickú, totalitárnu, intolerantnú pseudo-progresívnosť. Ak sa ľudstvo v čomsi pozitívne vyvíjalo, potom to bola cesta od fanatizmu a jedinej dovolenej pravdy ku TOLERANCII a ku demokratickej koexistencie viacerých „právd“ /názorov, spôsobov života, náboženských a politických vyznaní/. Byť progresívny znamená byť tolerantný. Tolerantný aj ku konzervatívnosti. Tolerantný aj k tej časti obyvateľstva štátu / -tiež platiacej dane !/, ktorá chce miesto Stinga minúť svoje peniaze na oslavy CaM . Formálne uznanie pre CaM spojené s nadávaním na „príliš vysoké náklady“ spojené s ich oslavou /dokonca vraj v roku keď nemajú okrúhle výročie/ je iba maskovaním vlastnej intolerantnosti. Je iba prejavom skrytej nenávisti voči tým, čo jedine správne hodnoty a modly progresivizmu nekriticky neprijímajú.

Priatelia, spomeňte si, kedy sa na Slovensku rozpútala kampaň proti vystúpeniam kadejakých Stingov, proti Pohodám a pod. ? Iste, niektorí ľudia sa kriticky vyjadrili voči prílišnej publicite politizujúcich dúhových prajdov. No ktoré konzervatívne médiá, ktorí pronárodní politici deň čo deň chrlili oheň a síru proti organizátorom „progresívnych hudobných podujatí a spolitizovaných protestov life-style minorít, proti grantom a verejným výdavkom, ktoré na ne plynú ?

Všetko je to len o spôsobilosti byť demokrat, – byť tolerantný. Aj voči „zastaralým“ politickým názorom a spôsobom žitia, aj voči uctievaniu tradícií a áno-aj voči nákladom, ktoré sa na oslavu tradícií vynakladajú.

-Skúsme byť všetci trochu viac tolerantní. Skúsme byť naozaj demokratickí, skúsme nájsť rozumný a citlivý prienik medzi skutočne progresívnymi hodnotami a hodnotami, ktoré odrážajú tradície nášho národa a teda zrkadlia aj tradície, z ktorých sa – ako na novom konári jedného a toho istého stromu života- rozvinuli aj kvety progresivizmu. Skutočného a teda pluralitného a tolerantného progresivizmu. Neodmietajúceho zdravú, životodarnú konzervatívnosť tradícií, z ktorých sa skutočný progres vyvinul.

---

---