Amorálnosť a dno progresívnej gumenej "morálky"

Zdielajte....

Amorálnosť a dno progresívnej gumenej „morálky“. Keď sa roky píše o korupcii, rozkrádaní a oligarchoch na Ukrajine, tak zrazu počúvame, že to treba chápať, vraj zložitý prerod spoločnosti na modernú demokraciu sa ešte neskončil (ale už sú k nemu asi veľmi blízko, lebo ich stoj čo stoj chcú rýchlo v EÚ), potom je to vraj spôsobene vojnou, Putinom, psychológiu spoločnosti a že vlastne nič nie je čierno-biele

To je tá progresívna logika. Nič nevidieť, nič nepočuť, a ak niečo vidíš a počuješ, tak klameš, alebo si hlúpy. Lebo „hodnoty“. A tie hodnoty vraj stoja nad všetkým, aj nad faktami, aj nad realitou. A kvôli tým hodnotám sa toleruje korupcia, klamstvá a dvojaký meter. Proste, účel svätí prostriedky. A ten účel je predsa jasný – poraziť Rusko! Takže, čo na tom, že si tam oligarchovia na Ukrajine naďalej mastia vrecká, hlavne, že „bojujú za nás“. No, bojujú za nás, za naše hodnoty… alebo skôr za svoje kontá vo Švajčiarsku?

Človek má skoro pocit, že keď zmiznú miliardy, tak je to vlastne len kultúrne špecifikum najhorúcejšieho kandidáta na vstup do EÚ. (A ako vieme, EÚ, chráni svoje hodnoty) Inak nič, čo by progresívnych mysliteľov malo rozhádzať. Tí sa rozhorčene a neomylne postavia na obranu Zelenského a jeho junty vždy, keď sa ich niekto opováži kritizovať. Také majú noty.

Ale skúste napríklad povedať, že sankcie nefungujú úplne podľa želaní bruselských expertov. Že viac poškodzujú európsky priemysel, ceny energií a bežných ľudí než ruský štátny rozpočet. V tej sekunde sa z vás stáva hybridná hrozba, dezolát, agent Kremľa.

V skratke: obhajovať neobhájiteľné kradnutie = citlivý humanistický prístup k napadnutej krajine. Spochybniť efektivitu sankcií = extrémizmus a ohrozenie demokracie.