V KAŽDOM Z NÁS JE KUS EXPRESIVIZNU DANNYHO BOMBICA

V KAŽDOM Z NÁS JE KUS EXPRESIVIZNU DANNYHO BOMBICA: Je to tak, ruku na srdce. Netvárme sa vo vlastnom záujme, že to tak nie je. Ak som niečo nemal nikdy rád, je to predovšetkým a na prvom mieste pokrytectvo, prázdne moralizovanie a povýšenecké škandalizovanie. Veď aký je ideologický rozdiel medzi Dannym a trebárs Schutzom alebo Monikou Tódovou? Žiadny, iba znamienko je opačné. Danny je na strane koalície a tí dvaja na strane opozície. Akurát Danny sa netvári, že to tak nie je. Navyše má niečo dôležité, čo mu mnohí môžu tíško závidieť. Nie je totiž na ničom a na nikom finančne závislý.

V KAŽDOM Z NÁS JE KUS EXPRESIVIZNU DANNYHO BOMBICA

Budúci týždeň strávim po dlhšom čase takmer celý v Bratislave. Nerád, ale bohužiaľ aj to občas treba, lebo jednak tu u nás na dedine nesídli (našťastie) náš národný parlament, kam sa zberám tiež, a jednak prevažná časť nekonvenčných mediálnych mienkotvorcov a mojich kolegov komentátorov pôsobí v Bratislave. Takže ak sa s niektorými chceš stretnúť a od srdca si podebatovať, nemôžeš čakať, že sa oni dotrepú za tebou do hôr, ale Ty musíš pekne sám dolu za nimi. A tak sa ktorýsi deň, a možno aj dva, stretnem konečne aj ja s Dannym. Sme v každodennom kontakte už vyše roka a musím povedať, že Danny je voči mne korektný a prejavuje mi ako k starému komentátorovi, vlastne vekovo aj služobne dnes už najstaršiemu, prirodzenú úctu.

Nie že by som si na to potrpel, ale prospieva to veci, ak je rešpekt v komunikácii napriek priepastnému vekovému rozdielu obojstranný. V tomto prípade to tak je. Dannyho štýl komentovania sa líši od môjho, ale to je vlastne len tým, že ja sa v mojich verejných vyjadreniach opatrnícky krotím a hamujem, zatiaľ čo on dáva tým svojim voľný priechod čo do obsahu aj formy. Ak by niekto videl, čo sa odohráva v mojej hlave, aké výrazy preskakujú mojimi mozgovými závitmi z neurónu na neurón cez všelijaké synapsie keď pozerám televízne noviny Markízy, počúvam v rozhlase Annu Vargovú alebo pozerám večery s Havranom, zhrozil by sa ako viem bohapusto kliať a aký drsný dokážem pod povrchom byť, možno ešte „horší“ ako Bombic.

Mimochodom, keď už hovorím o Dannym, nie je napokon vlastne fajn, že sme my komentátori každý iný a máme svoj vlastný jedinečný a osobitý štýl? Ak by umelá inteligencia prerozprávala slovo za slovom trebárs takého Jána Baránka s jeho komentovanými jazdami autom, alebo Štubniakove šťavnaté a ničím nezviazané nedeľné „rozjímania“ s národom, či Tóthove brilantné sarkazmy alebo Danišove múdre postrehy a konštatácie, plné poučných point, okamžite by som autora spoznal. Presne tak je to aj v prípade Dannyho.

Danny sa neserie ako väčšina z nás, on totiž nemá v sebe to zbytočné opatrníctvo, ktoré napríklad mňa vždy brzdilo v mojich televíznych a novinových komentároch. Ono je to trochu aj tým, že som sa ako tlmočník neraz ocitol v situácii rokovaní na vysokej úrovni, alebo ako účastník na medzinárodných konferenciách, kde som jednoducho nemohol povedať všetko tak, ako som si to myslel. Pri pohľade dozadu si uvedomujem, že som mal byť od začiatku ďaleko tvrdší a ráznejší a nedávať si servítku pred ústa keď som reagoval na takých ľudí ako je Demeš, Bútora a Mesežnikov, alebo aj kadekto zo zahraničia, najmä z toho anglosaského. Problémom po istý čas bolo, že som všeličo považoval iba za akési informačné nedorozumenie (hluboké nedorozumnění) a trvalo mi trochu dlhšie kým som pochopil, že vôbec nešlo o „nedorozumenie“ ale o cieľavedomú sorošovkú politiku postupnej metodickej likvidácie zdravého slovenského rozumu a devastovanie akéhokoľvek národne orientovaného logického uvažovania a argumentovania. Jednoducho zámerná a mimoriadne špinavá protislovenská politika v pseudointelektuálnom balení z nechceného importu.

Danny, ktorý je podstatne mladší a tým aj priamejší, má správne narastený slovenský zobák a nebojí sa používať ho bez zábran.

Aj tam, ba práve tam, kde väčšine z nás bránia všelijaké konvenčné škrupule a zbytočné ohľady v celej tejto 35-ročnej nemilosrdnej vojne s tým, čo sa sem priplazilo od kazisveta Soroša prostredníctvom jeho armády užitočných idiotov, aby nám to tu totálne otrávilo život a zdevastovalo naše prirodzene vlastenecké zmýšľanie a konanie. Ako vravím, v každom z nás je aj kus Dannyho – komplet aj s jeho nekonvenčným expresivizmom – len sa z nejakého alibistického dôvodu sami pred sebou tvárime, že sme iní ako on, hoci to v nás vrie presne rovnako, ako v spontánnom Bombicovi

Uvidím, ako budúci týždeň dopadne naše prvé osobné stretnutie, ale aj keď sme samozrejme v niečom odlišní, najmä pokiaľ ide o temperament, predsa toho máme veľa spoločného. A to je práve to, čo je na celej veci zaujímavé. Presne tak, ako zaujímavá a užitočná je biodiverzita v prírode, rovnako je zaujímavá a užitočná aj rôznorodosť vo vyjadrovaní postrehov, názorov a myšlienok.

Michal Zoldy TG

---

---