Konvertoval Taraba na opozičnú vieru?

Konvertoval Taraba na opozičnú vieru? Tarabovi to momentálne nevychádza podľa jeho predstáv. Dve „atómofky“, ktoré mal nachystané k nátlaku na Fica a spol. mu vyfučali skôr než ich stihol použiť. Ukázalo sa, že Ficova koalícia /ba dokonca aj údajne „pokakaný“ Gašpar/ vedia žiť aj bez novoupraveného zákona o kajúcnikoch a vedia žiť aj bez úpravu voľby zo zahraničia.

Tarabovi zostáva iba posledná zbraň.

Zbraň, ktorá je ako samovražedná vesta s výbušninou,-lebo možno odpáli nielen cieľ útoku ale aj jeho samotného. Čo je to ? Je to spoločné hlasovanie Tarabu, Slyška a Malatinca s opozíciou pri odvolávaní Martiny Šimkovičovej z postu ministerky kultúry a podpredsedníčky vlády. Opozícia podala návrh na odvolanie Šimkovičovej chytrácky, – hneď ako zistila, že jej notorický oponent Malatinec opustil vládnu koalíciu. Dalo by sa povedať , že opozícia ušila toto odvolávanie na mieru pána Malatinca a jeho márnomyseľnosti.

To je vcelku dobrý opozičný kalkul. Menej jasné je ale to, či sa za odvolanie Šimkovičovej postaví aj Taraba samotný. Nie je totiž tak dávno, keď sa v časoch vzbury Huliakovcov vyhrážal SNS-ke, že ak mu Danko dá v mene mierového pokonania SNS s Huliakom „dovidenia“, vráti sa do NRSR -ale nie sám. SPOLU S MARTINOU ŠIMKOVIČOVOU , ktorá vtedy podľa jeho slov tvorila s ním jeden ideový celok. Taraba vtedy mal ešte dobré vzťahy s Kuffovcami, veď kedysi boli v jednej kresťanskonárodniarskej ministraničke. A ako spojenca menoval vtedy Taraba aj MUDr.Kotlára.

Mal to teda -aspoň podľa jeho názoru, dobre rozohrané.

Nečudo, že sa mu atak Huliaka na jeho post podarilo odraziť. SNS obetovala kvôli Tarabovi radšej Huliaka a jeho dvoch súputníkov. A následne, lebo stratila poslancov, musela obetovať v prospech Huliaka /nepriamo v prospech Smeru/ Dankovu srdcovú záležitosť – ministerstvo cestovného ruchu a športu.

Nech je akokoľvek, v týchto nie až tak dávnych časoch boli ešte Taraba a Šimkovičová spolubojovníci. Archívne zábery zo zasadnutia vlády a z rokovaní NRSR o odvolávaniach Šimkovičovej z funkcie ministerky ukazujú, že to boli aj vzájomne sa podporujúci priatelia.

Dnes je všetko inak. Šimkovičovej vzťahy k Tarabovi ochladli. V osudovom konflikte medzi ním a Dankom pani Šimkovičová zaujala pozoruhodne neutrálny, neangažovaný postoj. V poslednom čase, najmä po uvoľnení svojho vedúceho úradu Machalu je z nej disciplinovaná predstaviteľka SNS vo vláde. Z pohľadu Tarabu to môže byť vnímané ako určitá a asi nie malá zrada. V politickej, možno aj v citovej rovine.

Do akej miery sa Taraba cíti dotknutý touto Šimkovičovej „zradou“ a do akej miery sa jej za to bude chcieť pomstiť, ukáže hlasovanie o jej odvolaný. Pre úplnosť, ak by Malatinec a Taraba hlasovali za odvolanie Šimkovičovej, tretí do partie, Slyško, sa určite pridá. Čo iné by tento chudáčik osamelý mohol aj urobiť …?

Keď dobre rátam, opozičných 71 plus Tarabova 3 sú spolu iba 74. To pri plnom počte koaličných poslancov na odvolanie Šimkovičovej stačiť nebude. Ba nebude stačiť ani to, keď sa k odvolaniu pridá aj nepredvídateľný Ferenčák. Stále je to iba max. 75, teda nie dosť na Šimkovičovej odvolanie.

Ak by Taraba svoju bývalú priateľku podrazil a hlasoval s opozíciou – čo by tým získal ?

Nazdám sa, že veľa. Deklaroval by tým to, čo sa poriadne nahlas šušká v parlamentných kuloároch, – že Tarabove trio definitívne prešlo na opozičné pozície a uchádza sa v povolebnom období v tom lepšom prípade o podiel na vládnej moci so Šimečkovcami, v tom horšom prípade /ak by Taraba a spol. neboli poslancami/ by dostal aspoň nejaký lukratívny manažérsky post. Veď aj v opozícii si Tarabove manažérske spôsobilosti vážia. Respektíve vážili…

Tarabovo konvertovanie na opozičnú konfesiu by však malo svoje úskalia. Niektoré tak závažné, že by na to očistný proces hlasovania v súlade s opozíciou asi nestačil. Napríklad silno medializovaný prípad vyplatenia až neuveriteľne vysokých odmien pre „Tarabových ľudí“ na MŽP. A možno aj ďalšie medializácie iných Tarabových hriechov, ktoré by ešte v dohľadnom čase mohli Kuffa a spol, na Tarabovom bývalom rezorte odhaliť.

Podľa môjho názoru je však v Tarabovej ceste do opozičného náručia jedna ešte väčšia – ideologická- prekážka. Čo ? Predstavte si, že ani nie tak Tarabovo národné a kresťanské cítenie, ako skôr jeho EKOLOGICKÉ konanie. Taraba sa v SR etabloval ako rekonštruktér plavebných trás na Dunaji a opravár hydroelektrárne Gabčíkovo. Etabloval sa ako zástanca nových priehrad a najmä ako budovateľ prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec. Tu všade by si niektorí extrémne zelení vplyvní predstavitelia PS /Hojsík, Wiezik, Stohlová a spol/ museli poriadne zahryznúť do jazyka, aby nepovedali, čo si o novopečenpm opozičníkovi Tarabovi myslia.

Taraba by v opozičnom košiari našiel skôr šancu pod krídlami SaS /ako pravicový ekonóm/ príp. v hnutí KDH /ako praktizujúci kresťan/.

Problém s drakonickými odmenami pre býv. pracovníkov MŽP by ale aj tu trčal ako klinec v pneumatike a hrozil by nebezpečným defektom v ktorejkoľvek chvíli.

Suma sumarum, Tarabove šance úspešného konvertovania na opozičnú vieru nevidím momentálne veľmi ružovo. Ale môžem sa mýliť. Saltá mortále, tak typické pre provinčnú slovenskú politickú komunitu môžu aj v kauze Taraba poriadne prekvapiť.

Na záver ešte o jednom Tarabovom probléme. Je to negatívna odpoveď Zoroslava Kollára na ešte Tarabovom ani verejne nevyslovenú ponuku ku spolupráci. Kollár Tarabu momentálne odmieta ,lebo v ňom vidí nemalé reputačné riziko. Lebo v Tarabových údajných „kšeftoch“ v rezorte životného prostredia vidí ohrozenie svojho obrazu ako Zorra Pomstiteľa krívd, Zorra ľudového hrdinu bez bázne a hany.

Tarabu jeho činy a jeho zámery MOMENTÁLNE zahnali do úzkych. Taraba je však chytrý chlapák. Nepochybujem, že sa zo šlamastiky, v ktorej je, pokúsi nejako /možno i elegantne: napríklad skokom ku Borisovi Kollárovi, Sulíkovi a Cigánikovej/ vybŕdnuť. – Či sa mu to podarí, uvidíme.