Systematické manipulácie v prospech západných geopolitických záujmov

Systematické manipulácie v prospech západných geopolitických záujmov. O ukrajinských biolaboratóriách pravdu z AI len tak ľahko nedostanete. Odvoláva sa na renomované a všeobecne rešpektované zdroje, na údajne nezávislých investigatívnych novinárov, expertov a organizácie, napríklad aj na OSN (ktorá svoju “nezávislosť” už x-krát dokázala dvojitými kilometrami), a tvrdí, že tie biolaboratóriá na Ukrajine nezištne a obetavo financovali Američania len kvôli tomu, aby chránili Ukrajincov a obyvateľov ďalších tridsiatich krajín, v ktorých ich prevádzkovali, pred smrteľnými nákazami. Vraj tam skúmali také patogény, ktoré sa v USA nevyskytujú, ale sú bežné práve v tých končinách, kde umiestnili ich výskum.

Trump nariadil ukončenie financovania rizikového výskumu

typu gain-of-function (zvyšovanie funkčnosti vírusov) a Úrad riaditeľa amerických národných spravodajských služieb (ODNI) potom zverejnil odtajnené dokumenty, podľa ktorých USA dlhodobo finančne podporovali viac ako 120 biologických laboratórií na územiach cudzích štátov (na Ukrajine napr. v Kyjeve, Chersone a Zakarpatskej oblasti).

Varoval, že tento výskum je nedostatočne transparentný a nie je pod dostatočným dohľadom. Ukrajina aj americké ministerstvo obrany opakovane tvrdili, že USA štedro nefinancovali nijaké tajné laboratóriá určené na vojenské účely a na vývoj biologických zbraní, išlo im len o ochranu verejného zdravia pred infekčnými chorobami, o bezpečnú diagnostiku patogénov a odstraňovanie neblahého sovietskeho dedičstva. OSN, ako inak, ruské podozrenia, že nejde o tieto bohumilé ciele, odmietla. Riaditeľka amerických národných spravodajských služieb (ODNI) Tulsi Gabbardová v júni 2026 potvrdila dlhodobé financovanie viac ako 120 laboratórií vrátane Ukrajiny. Už skutočnosť, že USA tento výskum plošne pozastavili a začali prešetrovať, dokazuje, že americké agentúry bez dostatočnej kontroly v zahraničí financovali nebezpečné experimenty s manipuláciou vírusov s cieľom zvýšiť ich nákazlivosť či smrtnosť.

Podozrenia, že výskum mal armádne zameranie,

vyvolala účasť vojenských zložiek na financovaní týchto “akože” civilných zdravotníckych zariadení. Nezabudlo sa ani na výrok Victorie Nulandovej z roku 2022, vtedajšej námestníčky ministra zahraničných vecí USA, ktorá pred Senátom USA potvrdila, že Ukrajina má „zariadenia na biologický výskum“ a USA vyjadrujú obavy, aby sa tieto materiály nedostali do rúk ruských síl.

Podľa všetkého sa obávala, že tieto patogény by mohli byť použité ako biologické zbrane. Vládne previerky v rokoch 2025 – 2026 začali odkrývať toky peňazí a zoznamy skúmaných vzoriek, čo podľa nich svedčí o predchádzajúcom úmyselnom zatajovaní faktov pred verejnosťou. Nuž, možno by bolo porozmýšľať, či spájanie koronavírusu (SARS-CoV-2) s ukrajinskými laboratóriami je naozaj iba nepravdivá konšpiračná teória a súčasť ruskej dezinformačnej kampane.

Aj nad špionážnym kameňom v Moskve sa všetci seriózni novinári a odporcovia Kremľa pohŕdavo uškŕňali, až kým sa z ruskej propagandostickej konšpirácie určenej tupým masám nestala jedna z najväčších odhalených špionážnych afér 21. storočia. FSB v januári 2006 verejne obvinila britskú tajnú službu (MI6), že v moskovskom parku umiestnila špionážnu schránku zamaskovanú v umelom dutom kameni. Ruský občan (agent naverbovaný Britmi) prešiel okolo kameňa a pomocou vreckového počítača doň bezdrôtovo nahral dáta.

Neskôr tadiaľ prešiel britský diplomat (dôstojník MI6) a dáta z kameňa stiahol.

FSB monitorovala podozrivé správanie britských diplomatov, ktorí sa pohybovali opakovane okolo rovnakého miesta a tak objavila onen špionážny kameň. Ruská štátna televízia v roku 2006 zverejnila zábery diplomatov prechádzajúcich okolo kameňa z priemyselných kamier, pričom jeden z nich do nefunkčného zariadenia kopol a ďalší ho neskôr z parku odniesol. Pod ťarchou dôkazov Briti nakoniec (v roku 2012) pravdivosť incidentu z roku 2006 oficiálne priznali.

Po tejto afére v Rusku sprísnili zákony o financovaní tamojších mimovládok, keďže jeden z obvinených britských diplomatov mal na starosti práve prerozdeľovanie grantov pre obhajcov ľudských práv! Ponaučenie aj pre každú slovenskú vládu, ktorá by chcela zachrániť zvyšky našej suverenity – ak už nie je dávno po funuse.

Ukazuje sa, že ani tie ukrajinské biolabáky nebudú iba výmyslom ruskej preopagandy, hoci “renomovaní medzinárodní investigatívni novinári” (napríklad Christo Grozev z platformy Bellingcat) tieto konšpirácie ostro odmietajú. Laboratóriá na Ukrajine sú podľa ich nezávislej analýzy úplne legálne a USA nezištne financovali výskum prospešný pre ľudstvo.

Projekt Bellingcat, spustený 14. júla 2014, vznikol ako nezávislá platforma pre investigatívnu žurnalistiku,

ktorá sa špecializuje na analýzu verejne dostupných zdrojov. Peniaze mal získať prostredníctvom crowdfundingovej kampane (= príspevkov od veľkého množstva ľudí, najčastejšie cez internet). Názov pochádza z Ezopovej bájky o myšiach, ktoré sa rozhodli dať mačke na krk zvonec („to bell the cat“), aby vedeli o jej príchode, no nenašla sa žiadna, ktorá by to reálne urobila. Bellingcat sa takto považuje za niekoho, kto túto odvážnu úlohu reálne vykonáva. Platformu založil britský “investigatívny novinár” Brit Eliot Higgins.

Zakladateľ Belleingcatu bol pôvodne bloger a vystupoval pod pseudonymom Brown Moses. Vo svojom blogu sa zaoberal zbraňami používanými v sýrskej občianskej vojne na základe videí z YouTube. Nemá žiaden vysokoškolský diplom, hoci dnes prednáša aj na univerzitách, poskytuje školenia pre mimovládne organizácie a políciu a v roku 2021 sa stal aj spisovateľom, keď vydal autobiografiu “Bellingcat: Pravda v dobe postprávdy”. Higgins nemá ani žiadne formálne vzdelanie v oblasti žurnalistiky, medzinárodných vzťahov či technológií.

Pôvodne sa živil ako pracovník v administratíve,

napr. v oblasti správy financií pre organizácie pomáhajúce azylantom alebo ako administrátor v spoločnosti na výrobu spodnej bielizne. Počas rodičovskej dovolenky začal písať spomenutý blog o občianskej vojne v Sýrii. Vraj sa stal počas sledovaní videí na YT odborníkom na zbrane a muníciu a dokázal identifikovať sudy s chemickými látkami. Zistenia od tohto experta-samouka prebrali svetové médiá ako The New York Times.

Do Bellingcatu mal zapojiť komunitu dobrovoľníkov a z amatérskeho koníčka vyvinúť rešpektovanú metódu moderného vyšetrovania. Dnes Higgins žije a pôsobí v Holandsku, kde Bellingcat oficiálne sídli.

Kariéru si investigatívec z Bellingcatu Christo Grozev začal budovať už počas štúdia, keď v roku 1990 pomáhal zakladať prvú komerčnú rozhlasovú stanicu v Bulharsku. V roku 1995 ho najala americká spoločnosť Metromedia, ktorá s očividne nevinnými zámermi budovala a riadila sieť rozhlasových staníc v Rusku, pobaltských štátoch a na Balkáne. Z Grozeva sa stal úspešný investor, ktorému sa podarilo získať aktíva v mediálnych projektoch v Európe a v Rusku.

Od roku 2015 sa pripojil k sieti Bellingcat ako investigatívec zameraný na Rusko a bezpečnostné hrozby.

Vďaka inovatívnemu využívaniu verejných dát (OSINT), analýze letových poriadkov, telefónnych výpisov a nákupu dát z ruského čierneho trhu priniesol prelomové odhalenia.

„Občianska spravodajská služba,“Bellingcat sa aj jeho zásluhou celosvetovo preslávila odhaľovaním utajovaných operácií ruských a iných tajných služieb. Jej tím identifikoval trasy presunu zbraní a použili satelitné snímky a fotky vojakov na sociálnych sieťach, dokazujúce, že civilný Boeing 777 nad Ukrajinou (let MH17, 2014) zostrelil raketový systém Buk, ktorý pochádzal z ruskej 53. protivzdušnej raketovej brigády z Kurska.

Bellingcat tiež odhalila identitu dvoch agentov ruskej vojenskej rozviedky (GRU), ktorí mali otráviť novičkom v britskom Salisbury Sergeja Skripaľa (2018) a spolupracovala aj pri zisťovaní identity príslušníkov ruskej tajnej služby FSB zo špeciálneho chemického oddelenia, ktorí mali sledovať a neskôr otráviť lídra ruskej opozície Alexeja Navaľného (2020). Kto iný ako investigatívci z Bellingcatu mali odhaľovať a dokazovať ruské vojnové zločiny v Sýrii a na Ukrajine, kde boli vďaka nim zmapované masové hroby a útoky na civilnú infraštrukrúru?!

Iní investigatívni novinári zas obvinili Bellingcat z klamstiev a manipulácií.

Britský nezávislý novinár Kit Klarenberg tvrdí, že Bellingcat nie je nezávislá organizácia, ale priamo spolupracuje so západnými spravodajskými službami (ako CIA či MI6) a slúži záujmom NATO. Zverejnil v rokoch 2021 a 2022 uniknuté interné dokumenty britského ministerstva zahraničných vecí, podľa ktorých britská vláda financovala sieť nezávislých médií a mimovládnych organizácií s cieľom „oslabiť vplyv Ruska“. Figuroval medzi nimi aj Bellingcat, ktorý sa zúčastňoval na tajných stretnutiach a školeniach organizovaných britskými dodávateľmi pre obranu.

Nezávislý kanadsko-americký novinár Aaron Maté (držiteľ ceny I. F. Stonea za nezávislú žurnalistiku) vyšetroval chemický útok v sýrskej Dúme a konfrontoval analýzy Bellingcatu so svedectvami a internými správami inšpektorov Organizácie pre zákaz chemických zbraní, ktorí boli na mieste činu. Títo inšpektori tvrdili, že stopy po chemickom útoku boli zinscenované na zemi lokálnymi militantmi a nešlo o letecký útok Asadovho režimu. Bellingcat klamal, aby kryl politické rozhodnutie USA a Británie bombardovať Sýriu.

Ku kritikom Bellingcatu patria aj novinárky Eva Bartlett (Kanada) a Vanessa Beeley (Británia).

Na rozdiel od analytikov Bellingcatu, ktorí pracujú len od stola s počítačom, ony osobne cestovali do vojnových zón v Sýrii aj na Donbase. Eva Barlett na pôde OSN (2016) obvinila západné médiá a organizáciu Biele prilby z toho, že vo videách zo Sýrie používajú „recyklované deti“ a hercov.

Zaujímavé, že Higgins bez vzdelania a akejkoľvek novinárskej praxe v teréne je pokladaný za popredného investigatívneho novinára, kým Evu Barlett, ktorá síce absolvovala univerzitu (Univerzita Mount Allison, francúzština a hudba), ale vraj nemá odborné novinárske vzdelanie a nedodržiava novinárske štandardy (napríklad overovanie zdrojov z dvoch nezávislých strán), “rešpektované medzinárodné organizácie” považujú iba za blogerku, aktivistku a šíriteľku ruskej propagandy.

Eva začínala s blogovaním v roku 2007,

keď sa zapojila do činnosti pro-palestínskeho hnutia a na rozdiel od obézneho, v pohodlí usadeného Higginsa roky strávila priamo na mieste konfliktov v pásme Gazy, v Sýrii a na Donbase. Azda ešte niektorým ostali v pamäti Barlettovej rozhovory s civilistami v oslobodených oblastiach Sýrie, ktorí na kameru tvrdili, že organizácia Biele prilby (ktorú Bellingcat obhajoval) natáčala s ich deťmi falošné videá po útokoch výmenou za jedlo a lekársku pomoc. V roku 2022 po bojoch v Mariupole Eva Bartlett hovorila s miestnymi obyvateľmi, ktorí tvrdili, že ukrajinské sily využívali civilné objekty ako vojenské pozície, čo bolo taktiež v rozpore s analýzami Bellingcatu.

Barlett je “rešpektovanými západnými médiami” zavrhovaná ako ruská propagandistka, zatiaľčo Anne-Laure Bonell, francúzska dokumentaristka, režisérka a pedagogička, autorka filmov “Donbass” (2016) a “Donbass, osem rokov neskôr” (2022) označovaná “len” ako neobjektívna autorka, ktorá je zneužívaná ruskou propagandou, keďže zdieľa názor, aký má aj Barlett a kritizuje kroky Európskej únie a USA za finančnú a vojenskú podporu Ukrajiny.

Novinári nezávislí od sponzorov Bellingcatu tvrdia,

že táto skupina je „továreň na fejkové mýty“, ignoruje realitu na mieste a selektívne vyberá len tie digitálne stopy, ktoré očierňujú nepriateľov Západu, zatiaľčo reálne svedectvá ľudí z terénu označuje za ruskú propagandu a ignoruje všetky dôkazy a svedectvá, ktoré sa nehodia do ich vopred stanovenej teórie.

Okolo osoby zakladateľa Bellingcatu je tiež množstvo vážnych odhalení, ktoré spochybňujú jeho dôveryhodnosť a nezávislosť. Nezávislí novinári, zbrojní inšpektori OSN a akademici poukazujú na jeho amatérske začiatky a vytýkajú mu absolútny nedostatok odbornosti. Upozorňujú na to, že Higgins nemá žiadne vzdelanie v oblasti armády, geopolitiky, forenznej analýzy alebo zbraňových systémov, jeho jedinou kvalifikáciou bolo sledovanie videí z YouTube vo vlastnej obývačke.

Je čudné,

že svetové médiá a vlády začali nekriticky prijímať závery človeka, ktorý nepozná reálnu balistiku, chemické procesy ani vojenskú taktiku z terénu, a jeho analýzy stoja iba na vizuálnych odhadoch z internetu. Napríklad Theodore Postol, profesor vedy, technológie a národnej bezpečnosti na prestížnom Massachusettskom technologickom inštitúte a bývalý poradca náčelníka operačného štábu námorníctva USA vyvrátil Higginsove tvrdenia o chemickom útoku v sýrskej Ghúte (2013).

Samouk Higgins tvrdil, že trajektória rakety so sarinom jasne dokazuje vinu sýrskej armády, ale profesor Postol spolu s bývalým zbrojným inšpektorom OSN Richardom Lloydom vykonali matematickú a technickú analýzu Higginsových výpočtov a dokázali, že raketa mala oveľa kratší dolet, než tvrdil Higgins, a preto nemohla byť vystrelená z pozícií sýrskej armády. Postol verejne vyhlásil, že Higgins „úmyselne manipuloval fakty“ alebo preukázal totálnu technickú nevedomosť.

Higgins dlho prezentoval Bellingcat ako nezávislý spolok „občianskych detektívov“

, ktorý žije len z malých príspevkov od ľudí, avšak investigatívni novinári odhalili jeho priame finančné a personálne prepojenie na západné vládne štruktúry.

Higgins bol od roku 2016 menovaný za vysokého člena v Atlantic Council – vo vplyvnom americkom think-tanku, ktorý je priamo financovaný Pentagonom, zbrojárskymi korporáciami (ako Lockheed Martin či Northrop Grumman) a štátmi NATO).

“Detektívi” z Bellingcatu pri vyšetrovaniach, najmä v Rusku, nakupovali od korumpovateľných úradníkov a hackerov na čiernom trhu utajované databázy,

telefónne výpisy občanov, pasové údaje a letové záznamy, čím Higginsov tým porušil deklarované etické kódexy. Používanie nezákonne získaných osobných údajov pripomína skôr spravodajskú agentúru než transparentný novinársky projekt.

Bellingcat pod vedením Higginsa sa nezaujímal o hĺbkové vyšetrovanie vojnových zločinov USA v Iraku, nezákonných dronových útokov v Jemene či porušovania ľudských práv západnými spojencami, pri dokazovaní zločinov sa zameriava výhradne na geopolitických nepriateľov USA a Veľkej Británie (Rusko, Sýria, Irán), takže vyzerá ako predĺžená ruka západných tajných služieb.

Aj finančná situácia Eliota Higginsa sa od roku 2014 zásadne zmenila k neporovnateľne lepšiemu.

Z nezamestnaného administrátora na sociálnych dávkach (pred spustením Bellingcatu prišiel o prácu administrátora v charite pre utečencov, takže bol finančne závislý od príspevkov manželky a štátnych dávok) sa vyšvihol na riaditeľa medzinárodnej mimovládky (mokrý sen našich péesesákov). V júli 2014 vďaka kampani na platforme Kickstarter od bežných ľudí vyzbieral základný kapitál 50 000 libier na ročnú prevádzku webu. Po presune centrály Bellingcatu do Holandska v roku 2018 sa organizácia pretransformovala na oficiálnu nadáciu. Higgins ako kreatívny a výkonný riaditeľ poberá oficiálny ročný hrubý plat vo výške 90 000 EUR (vrátane dôchodkového sporenia a príspevku na dovolenku).

Okrem toho poberá honoráre za prednášky, za účasť na konferenciách a za autorské práva z jeho úspešnej bestselleru We Are Bellingcat (2021). V roku 2022 založil aj komerčnú produkčnú firmu Bellingcat Productions BV zameranú na predaj práv pre filmový a televízny priemysel a hoci sám nepoberá miliónové odmeny, objem financií, s ktorými disponuje, astronomicky narástol. Kým v roku 2014 bol ročný rozpočet organizácie iba spomínaných 50 000 libier, v roku 2022/2023 sa už pohyboval na úrovni okolo 2 miliónov libier a v roku 2025/2026 dosiahol viac ako 5,3 milióna eur.

Tieto miliónové príjmy tvoria z 50 % vládne a nadačné granty (vrátane amerického fondu NED či Open Society Foundations Georgea Sorosa)

a z 30 % komerčné poplatky za školenia OSINT metodiky ((Open Source Intelligence; metodika systematického zberu, verifikácie a analýzy verejne dostupných informácií na vytvorenie uceleného spravodajského výstupu) pre políciu, korporácie a novinárov.

Zásadnú časť rozpočtu Stichting Bellingcat , holandskej nadácie, pod ktorou projekt funguje, tvoria vládne a politické dotácie. Napr. Národná nadácia pre demokraciu (NED) je nezisková organizácia, ktorú priamo financuje Kongres USA z rozpočtu ministerstva zahraničných vecí. Vznikla v 80. rokoch s cieľom podporovať pro-americké politické zmeny v zahraničí, čím prevzala úlohu, ktorú predtým tajne robila CIA. Bellingcat v správach uvádza, že granty od NED pokrývajú ich programy na „školenie novinárov a výskumníkov v oblasti digitálneho overovania faktov“ .

Okrem toho Bellingcat uvádza „príjmy od vlád“, ktoré dosahujú v jednotlivých rokoch výšku stoviek tisíc eur.

Nechýba podpora od Ministerstva zahraničných vecí Holandska, z programov EU a finančnú prosperitu Bellingcatu ešte vylepšuje Holandská postcode lotéria, z ktorej tam ročne prúdia fixné dotácie (napríklad 580 000 EUR v jednom kalendárnom roku). Lotériu reguluje štát a jej výnosy sú prerozdeľované na základe politických priorít holandskej vlády.

Viac ako polovicu príjmov Bellingcatu (okolo 51 %) tvoria granty od medzinárodných neziskových organizácií, ale aj tu ide často iba „preliate“ vládne fondy. Na financovaní Higginsovej organizácie sa podieľa Open Society Foundations – Nadácia Georgea Sorosa, ktorá sleduje ciele USA v strednej a východnej Európe a súkromné európske fondy, ktoré často spolufinancujú projekty schválené vládnymi orgánmi EÚ.

Po ruskej invázii na Ukrajinu roku 2022 nastal prílev grantov od donorov a “filantropov” bojujúcich proti dezinformáciám. 

Bellingcatu nastali zlaté časy, lebo vzrástol dopyt po ich platených komerčných workshopov pre korporátny sektor, právnické firmy a finančných investigatívcov a súčasne zdraželi. Prechod na e-learningové platformy dodal firme tisíce účastníkov školení z celého sveta a minimalizoval náklady.

Príjmy organizácie vylepšilo aj inkasovanie peňazí za predaj autorských práv na dokumentárne filmy, podcasty a knižné publikácie založené na ich vyšetrovaniach. Založenie Bellingcat Fund, Inc. – americkej neziskovej štruktúry – umožnilo americkým miliardárom podporovať Higginsových “investigatívcov” legálne miliónovými darmi (s možnosťou odrátať si dar z daní).

Tento „globálny líder v investigatíve“ je určite vzorom aj takej pobočky svetovej agentúry AFP v našej nezávislej republike, portálov ako Demagog.sk alebo Manipulátoři.cz.

O kariére v podobnej organizácii isto iste snívajú naši „poprední investigatívci“ zo „serióznych“ slovenských denníčkov a aktivisti hrdinsky bojujúci proti ruským propagandistickým „naratívom“, hoaxom a konšpiráciám, šíriacim sa od ruských agentov a trollov. Kariérne a finančne by si určite polepšili.

Máme sa spoliehať na tieto rešpektované fact-check portály a médiá a aspoň na dvoch z nich si overovať informácie, lebo ony sú na odhaľovanie hoaxov a konšpirácií špecializované organizácie, ktoré sa riadia prísnym kódexom nezávislosti. Nejaký neznámy bloger nemôže byť odborník, ani spoľahlivý zdroj – najskôr to bude niekto, koho podplácajú nejaké nepriateľské tajné služby, vojnoví štváči a podobná chamraď. Okrem Higginsa a spol.

Mohlo by vás zaujímať

• 
  V dnešnej relácii sa zdalo, že Lacová zo Šimečku dosiahne vyvrcholenie
• 
  Systematické manipulácie v prospech západných geopolitických záujmov
• 
  Týždeň v politike: Ficova „ sestra“ ako hviezda, Ukrajina, Čurilla, syn Fica.
• 
  Hlasná trúba Progresívneho Slovenska – Denník N prerazil dno
• 
  Už je naozaj na čase prestať šíriť bludy a tliachať o netopieroch. Konečne to prasklo
• 
  Oráč Naď by sa mal ísť pozrieť za tou S – 300 čo daroval, ako pracuje v teréne.

---

---