Trestné oznámenie na P. Laťáka

Trestné oznámenie na P. Laťáka

Nielen valaška môže byť tupá

Trestné oznámenie na P. Laťáka. Peter Laťák je bývalý starosta obce Babín na Orave a verejný aktivista, ktorý na proteste liberálnych extrémistov vyhlasoval, že „Fico pôjde dole“. Médiá ho uvádzajú ako člena strany Demokrati. Tej strany, ktorej predsedá militantný Jaroslav Naď. V tejto strane sa kumulujú militanti (Galko, Šeliga…) a ukážkovým militantom je aj pán Laťák.“

Jeho vyhrážky, verejne prezentované na proteste, nie sú len neuváženými slovami, ale priamym podnecovaním k násiliu a ohrozovaním ústavných činiteľov. Takéto správanie, obzvlášť od osoby s politickou minulosťou a prepojením na stranu s takouto reputáciou, je neprijateľné a vyžaduje si ráznu reakciu zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Tolerovanie takýchto prejavov len posilňuje atmosféru nenávisti a polarizácie v spoločnosti, čo je presne to, čo títo „demokrati“ údajne odmietajú.

Ich činy však hovoria jasne – ide im o rozvrat a destabilizáciu. Je načase, aby sa prokuratúra a polícia začali vážne zaoberať takýmito výrokmi a predišli tak potenciálnemu vyhroteniu situácie. Sloboda prejavu nesmie byť zneužívaná na podnecovanie k násiliu a štát musí chrániť svojich ústavných činiteľov pred podobnými extrémistickými vyhrážkami.“

Ale k veci. Dnes však P. Laťák prekročil všetky medze –  na facebooku verejne ponúka za peňažný dar vyšší ako 100 eur v prospech jeho zbierky „špeciálny ruský rubeľ z kešene neutralizovaného orka s vygravírovaným emblémom ukrajinskej jednotky.“

Aby sme si vysvetlili terminológiu:

slovo ork sa používa ako hanlivé pomenovanie ruského vojaka v súvislosti s vojnou na Ukrajine

Slovné spojenie: neutralizovaný ork umelá inteligencia, ale aj moja vlastná, vysvetľuje nasledovne – „Ak niekto napíše „neutralizovaný ork“, najpravdepodobnejšie tým myslí ruského vojaka vyradeného z boja. Autor tým môže nepriamo povedať, že vojaka zabili. Samotné slovo „neutralizovaný“ však môže znamenať aj to, že ho zranili, zajali alebo mu inak zabránili ďalej bojovať.

O aké porušenie zákona v tomto prípade ide?

1.  krádež (paragraf 212 Trestného zákona) Ak si niekto prisvojil mince, ktoré patrili zabitému vojakovi bez oprávnenia, môže ísť o krádež. Smrť vlastníka automaticky neznamená, že jeho majetok prestáva mať vlastníka môže patriť do dedičstva.

2.  hanobenie mŕtveho (paragraf 366 Trestného zákona) Ustanovenie postihuje toho, kto zneužije, alebo zneuctí mŕtveho. Ak niekto prehľadal vrecká mŕtveho človeku a berie mu osobné predmety, mohlo by sa skúmať, či tým naplnil znaky trestného činu. Zákon za základnú skutkovú podstatu stanovuje trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 3 roky.

3.  legalizácia výnosu trestnej činnosti (paragraf 233 Trestného zákona). Ak mince pochádzajú z trestnej činnosti a niekto ich následne nadobúda, prechováva alebo prevádza môže sa podľa okolností skúmať aj jeho trestný čin. Zákon výslovne zahŕňa aj veci pochádzajúce z trestnej činnosti spáchanej v zahraničí.

4.  vojnový zločin, rabovanie. Medzinárodné humanitné právo zakazuje rabovanie (pillage) počas ozbrojeného konfliktu. Odoberanie osobných vecí padlým nepriateľských vojakov na vlastné obohatenie môže predstavovať rabovanie. Závisí to od okolností a súvislostí s ozbrojeným konfliktom.

5.  Podľa paragrafu 366 trestného zákona je trestné zneužiť alebo zneuctiť mŕtveho. Ak niekto používa osobné veci zabitého človeka ako propagačné trofeje, ktorými získava peniaze na svoju činnosť, je na mieste preveriť, či takéto konanie napĺňa znaky tohto trestného činu.

V prípade, ak slovo neutralizácia neznamenalo zabitie vojaka, ale jeho zranenie, zajatie, ochorenie aj tu je situácia jednoznačná.

Ženevský dohovor I. chráni ranených a chorých vojakov, bez ohľadu na to, na ktorej strany konfliktu bojujú. Výslovne ich chráni pred rabovaním.

Slovenský Trestný zákon má na to dokonca osobitné ustanovenie: paragraf 427 – plienenie v priestore vojnových operácií. Jeho odsek 1, písmeno c) výslovne uvádza okrádanie padlých alebo ranených! Trestná sadzba je 4 až 10 rokov.

Ak by boli mince odobrané z vrecka raneného vojaka v priestore vojnových operácií alebo na bojisku, toto ustanovenie by bolo veľmi relevantné.

Ak bol vojak zajatý aj tu je ochrana pomerne silná podľa článku 18 III. Ženevského dohovoru:

  • – osobné veci vojnových zajatcov im zásadne zostávajú
  • – peniaze im možno odobrať iba za stanovených podmienok, s evidenciou a potvrdením
  • – cennosti odobraté z bezpečnostných dôvodov musia byť uschované a vrátené
  • – osobné a sentimentálne predmety sa im nesmú odoberať.

Ak by teda niekto zaujatému vojakovi ukradol ruble a následne ich používal ako odmeny pre darcov, mohlo byť ísť podľa okolností o:

  • – krádež podľa paragrafu 212.
  • – prípadne iný majetkový trestný čin podľa spôsobu nadobudnutia
  • – porušenie medzinárodného humanitárneho práva.

Paragraf 427 by sa uplatnil, ak by boli splnené jeho konkrétne podmienky, najmä miesto a okolnosti odňatia veci.

Ak pán Laťák vedome pomáha pri nakladaní s vecami pochádzajúcimi z trestného činu treba skúmať najmä účasť na trestnom čine, prípadne legalizáciu výnosu z trestnej činnosti. Rozhodujúce je, čo vedel, kedy to vedel a akú úlohu mal pri získavaní a distribúcii mincí.

Na pána Petra Laťáka podávam trestné oznámenie.


Objavte viac zo stránky Jednotné nezávislé Slovensko

Prihláste sa na odber najnovších článkov e-mailom.