Ukrajina ako skorumpovaný, cenzurovaný štát? Kryje EÚ prenasledovanie opozície a násilnú mobilizáciu

Ukrajina je cenzurovaný, skorumpovaný štát s násilnou mobilizáciou a prenasledovaním opozície, pričom legislatíva EÚ jej v tom „plazivo“ pomáha – aj pri navracaní mužov v mobilizačnom veku.

2. Azyl a deportácie Ukrajincov z EÚ

• nárok na medzinárodnú ochranu pre mužov utekajúcich pred mobilizáciou je dnes len vo výnimočných prípadoch – napr. preukázaná hrozba neprimerane krutého trestu, nútenie k vojnovým zločinom, neexistencia civilnej služby.
• vyhýbanie sa odvodu samo o sebe nie je zločin proti mieru, ale v praxi ho blokujú nové pravidlá EÚ o oprávnení na azyl.
• na Slovensku môže požiadať o azyl každý, ale trestné stíhanie za dezertáciu sa nepovažuje za politické prenasledovanie, ale za „legitímny výkon štátnej moci“.
• vyhostiť žiadateľa do právoplatného rozhodnutia nemožno, vydať pre čisto vojenské delikty tiež nie – ale bez dočasného útočiska si musí žiť sám bez výhod.
• pri „všeobecných trestných činoch“ – krádeže, násilie, korupcia – rozhodujú slovenské súdy o vydaní. Autorka sa obáva, že na kohokoľvek sa dá trestný čin vymyslieť, na Ukrajine aj na Slovensku, aby sa „úlovok“ dostal späť.

Korupcia a násilná mobilizácia

• korupcia je podľa kritikov pyramídovo rozlezená po celej „nezaležnej“ – štát všetko lacno predal správcom a teraz to spláca zničenou krajinou a životmi.
• násilná mobilizácia / „busifikácia“ – s ľuďmi sa podľa autorky nezaobchádza ani ako so zvieratami chránenými pravidlami EÚ, ale ako s „zbytočným odpadom“.

---

Už som sa zase trochu hrabala v pravidlách schválených členskými štátmi EÚ, aby som si ujasnila, či a za akých podmienok môžu byť ukrajinskí muži vo veku, keď im hrozí smrť na frontovej línii deportovaní späť na Ukrajinu. Pozerám totiž stále tie nespočetné dobrodružné videá od “uchyľantov”, ktorým sa vydaril útek za hranice a následne si hľadajú v Európe nejaké útočisko.

S nárokom na medzinárodnú ochranu je to teraz pre nich horšie, majú ho iba vo výnimočných prípadoch, napríklad ak by preukázali, že im doma hrozí neprimerane krutý alebo diskriminačný trest, ak by boli nútení podieľať sa na vojnových zločinoch, alebo ak by štát neumožňoval alternatívnu civilnú službu zo zákonom vymenovaných dôvodov. Obávala by som sa, že vo viacerých európskych štátoch, hlavne v tých z koalície ochotných a rusofóbnych, by argument nútenia k vojnovým zločinom, ak by mali byť páchané na Rusoch alebo na ukrajinských občanoch – tzv. ždunoch – neprešiel.

Podľa Zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle sa u nás dočasné útočisko neposkytne osobe, pri ktorej je dôvodné podozrenie, že spáchala zločin proti mieru, vojnový zločin, zločin proti ľudskosti alebo iný závažný nepolitický zločin mimo územia SR. Vyhýbanie sa odvodu medzi tieto zločiny nepatrí, no aj tak v praxi takúto osobu blokujú nové pravidlá EÚ o oprávnení na udelenie azylu. Na Slovensku môže o azyl požiadať každý cudzinec bez ohľadu na to, či spĺňa podmienky pre dočasné útočisko. Mohol by ho dostať, ak je prenasledovaný z rasových, náboženských, národnostných či politických dôvodov alebo pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine.

No ak je doma trestne stíhaný za dezerciu alebo vyhýbanie sa mobilizácii, nie je to politické prenasledovanie, len legitímny výkon štátnej moci.

Vyhostiť žiadateľa o azyl až do právoplatného rozhodnutia nie je možné. Na druhej strane vydávanie pre vojenské trestné činy, ktoré nie sú všeobecnými trestnými činmi, čiže za dezerciu a odopretie vojenskej služby tiež nemožno. Akurát dotyčný nebude mať výhody ako ten, ktorému je poskytnuté dočasné útočisko. T.j. musí si zarobiť na živobytie a postarať sa o seba celkom sám.

Ak by však bol človek na Ukrajine stíhaný za všeobecné trestné činy (napríklad násilnú trestnú činnosť, krádež zbraní, korupciu), záležalo by od slovenských súdov, ako by posúdili žiadosť o vydanie. A tu nastáva podľa mňa už problém, pretože na kohokoľvek si možno vymyslieť nejakú trestnú činnosť, čo na Ukrajine nebude problém, keď je to praktizované aj u nás voči tým, ktorých je treba uloviť.

Nie som právnik, a tak sa asi v tých zákrutách zákonov úplne orientovať nedokážem, no povedala by som, že legislatíva EU plazivo vytvára pre ukrajinský režim podmienky, aby sa vedel dostať k úlovkom aj z početných rezerv bojaschopných Ukrajincov na jej území.

Nečudujem sa, že o azyl v EU nežiadajú ani mnohí ukrajinskí utečenci

Spomedzi opozičných politikov, novinárov, moderátorov, blogerov, analytikov a ďalších známych a prv rešpektovaných významných osobností. Skoro všetci majú na krku obvinenia z kolaborácie, účasti na hybridnej vojne a šírenia kremeľskej propagandy, ospravedlňovania ruskej agresie, vlastizrady a hrozia im doživotné tresty. EU by pravdaže neuznala, že sú politicky prenasledovaní, uvalila na nich naopak všemožné sankcie.

Mnohých z nich – niektorých aj celkom pravidelne – sledujem a porovnávam to, čo hovoria oni, s tým, čo tvrdia na oficiálnych prorežimových alebo zatiaľ ešte povolených ukrajinských kanáloch.

Na Ukrajine bolo už od roku 2021 zakázaných a výrazne obmedzených viacero médií a relácií, najmä spojených s “proruskými” politikmi Medvedčukom a Murajevom, ktoré boli kritické voči prozápadnému (resp. protiruskému) smerovaniu Ukrajiny a voči vláde. Obmedzovanie slobody slova a plurality médií vláda a Rada národnej bezpečnosti a obrany zdôvodňujú ochranou národnej bezpečnosti, bojom proti ruskej propagande a stanným právom.

Vláda zaviedla takzvaný Jednotný telemaratón (United News),

ktorý zlúčil vysielanie štátom financovaných televíznych kanálov a súkromné mediálne skupiny do jedného štátom koordinovaného prúdu. Získala absolútnu kontrolu nad hlavným spravodajstvom a reláciami a zaviedla prísnu cenzúru. Nesmú do nich viacerí opoziční politici a analytici, kritickí voči prezidentskej kancelárii. Sú – podobne ako u nás – na neoficiálnych zoznamoch nežiaducich hostí. Populárne opozičné a voči vláde ostro kritické spravodajské portály a mnohé YT kanály boli na území Ukrajiny zablokované, investigatívne články o korupcii na “Zelenského dvore” sú “nezávislými” súdmi zakazované, kritici verejne vystupujúci proti nezákonnostiam na Ukrajine čelia rôznemu nátlaku a vyhrážkam.

Podobnosť s „nezávislosťou“ našich majnstrímových mienkopotvorných médií a prokurátorov a sudcov, vďaka ktorým sa tu v mene boja s minulou opozíciou páchali nezákonnosti, je čisto náhodná.

Okrem bezprecedentnej korupcie, ktorá je pyramídovo rozlezená po celej “nezaležnej” (ako sa môže o nejakej nezávislosti tárať v štáte, ktorý už všetko lacno predal svojim správcom a teraz to draho spláca zničenou krajinou a životmi Ukrajincov), kritici režimu odsudzujú najmä násilnú mobilizáciu, pri ktorej sa s ľuďmi zaobchádza nie ako so zvieratami, tie sú podľa pravidiel EU pred krutým zaobchádzaním chránené, ale ako so zbytočným odpadom, vyvážaným na skládku a potom hádzaným do spaľovne.

Dianu Pančenkovú, bývalú ukrajinskú televíznu moderátorku (NewsOne či Pershyi Nezalezhnyi spájané s Medvedčukom) Reportéri bez hraníc zaradili medzi propagandistov Kremľa, no medzičasom sme už poniektorí pochopili, od koho sú závislé tie tzv. nezávislé medzinárodné organizácie, a tak ich zoznamy ostrakizovaných nie sú pre mňa smerodajné. Pančenková odišla z územia kontrolovaného Ukrajinou v polovici augusta 2022, presťahovala sa do Ruska. V decembri 2022 v Donecku a Mariupole, nakrúcala, ako tvrdia ukrajinskí propagandisti, ruské propagandistické materiály.

Následne mala odísť do SAE a zrejme pôsobí v Dubaji.

Je tiež jednou z obvinených z vlastizrady a ospravedlňovania ruskej agresie a hrozí jej doživotie. EÚ ju rámci opatrení proti ruským hybridným hrozbám zaradila na sankčný zoznam. Vraj u nej ide o maskovanie propagandy za žurnalistiku, pričom zámerne napodobňuje vizuálny štýl a tón profesionálneho televízneho spravodajstva, aby politickú propagandu prezentovala ako dôveryhodnú reportáž a zvyšovala jej dosah. Ako keby ste, milí naši bruselskí pracovníci Ríšskeho ministerstva pre ľudovú osvetu a propagandu, napísali vlastnú autocharakteristiku.

Medzi najznámejších bývalých ukrajinských novinárov, moderátorov a mediálnych pracovníkov, ktorí čelia obvineniam z vlastizrady s hrozbou doživotia a figurujú na ukrajinských či medzinárodných sankčných zoznamoch podobne ako Diana Pančenková, patrí ešte mnoho ďalších pracovníkov opozičných médií a televízií prepojených na Viktora Medvedčuka.

Anatolij Šarij s manželkou Oľgou je v politickom azyle v Španielsku a aj tam sa už pokúšali opakovane (SBU, ukrajinskí extrémni nacionalisti?) o jeho fyzickú likvidáciu. Bývalý ukrajinský televízny novinár a neskôr šéf agentúry RIA Novosti Ukrajina Kyrylo Vyšynskyj, zadržaný a obžalovaný z vlastizrady za “podporu ruskej agresie a nelegálnej anexie Krymu”, bol v roku 2019 v rámci výmeny väzňov vydaný do Ruska, inak by už asi nežil. Julija Mendeľová, bývalá novinárka a niekdajšia hovorkyňa Zelenského je teraz v zahraničí jeho ostrou kritičkou. Od septembra 2026 ju Ukrajina zaradila na svoj sankčný zoznam a začiatkom novembra 2026 ju SBU v neprítomnosti obvinila z vlastizrady spáchanej počas vojnového stavu a z ospravedlňovania ruskej agresie.

Bývalý ukrajinský novinár a bloger zo Sumy,

ktorý emigroval do Ruska a stal sa jedným z najznámejších vojenských komentátorov, Jurij Podoljaka bol takisto ukrajinskými súdmi v neprítomnosti odsúdený na dlhoročný trest väzenia za vlastizradu a kolaboráciu, pričom čelí ako ostatní aj medzinárodným sankciám. V ostatnom čase svojim sledovateľom pripadal nejaký zmenený – ako keby niekým, niečím tlačený (možno aj tými tzv. “silovikami” v Kremli). S dosť znechuteným výrazom kritizoval ruské vojenské velenie, falošné hlásenia z frontu, poukazoval na technologickú prevahu ukrajinskej armády a priznával ekonomické vyčerpanie Ruska

Ja na YT často sledujem Alexandra Šelesta, čo je bývalý moderátor televízie NewsOne, ktorý po odchode z Ukrajiny vedie rozhovory s ďalšími politickými exulantami a čelí vyšetrovaniu aj sankciám ako všetci ostatní. Jeho častou hosťkou je herečka a bývalá televízna moderátorka zábavných a rodinných relácií v hlavných ukrajinských televíziách žijúca po odchode z Ukrajiny (ešte pred vypuknutím vojny) v Turecku – Snežana Jegorovová. Je naozaj brilantnou imitátorkou všelijakých ukrajinských fúrikovcov.

U Šelesta býva pravidelne hosťom aj Maxim Goldarb, ukrajinský politik, plukovník, pôvodne vyšetrovateľ, ktorý zastával rôzne funkcie v orgánoch prokuratúry približne 14 rokov. Bol okrem iného vedúcim odboru na kyjevskej prokuratúre a v rokoch 2013 – 2014 viedol Odbor vnútorného auditu a finančnej kontroly Ministerstva obrany Ukrajiny. Po odchode zo štátnej správy v roku 2014 založil mimovládnu organizáciu Verejný audit, ktorá sa zameriavala na kritiku vládnych ekonomických reforiem a cien energií a v roku 2019 sa stal predsedom politickej strany Zväz ľavicových síl. Pravidelne vystupoval ako moderátor a komentátor v televíznych staniciach NewsOne a KRT.

Po začiatku ruskej invázie v roku 2022 odišiel do zahraničia.

Ukrajinské úrady zakázali, podobne ako napr. aj Šarijovu politickú stranu, činnosť jeho strany. V októbri 2023 vzniesla SBU a prokuratúra voči Goldarbovi obvinenia z kolaborácie a šírenia materiálov ospravedlňujúcich ruskú ozbrojenú agresiu. Goldarb obvinenia z kolaborácie s Ruskom odmieta, označuje ich za politickú perzekúciu zo strany ukrajinskej moci a z exilu tvrdo kritizuje prezidenta Zelenského, ukrajinskú justíciu, násilnú mobilizáciu, porušovanie ľudských práv a hospodársku situáciu v krajine.

SBU už v roku 2021 zadržala pre údajné podnecovanie národnostnej nenávisti a podozrenia z vlastizrady aj politológa Dudkina – ten mal na pokyn kurátorov z Ruska vytvoriť na Ukrajine sieť informačných kanálov a cielene šíriť “naratívy” zamerané na destabilizáciu spoločensko-politickej situácie v krajine a poškodzovať jej informačnú bezpečnosť. Z vyšetrovacej väzby bol prepustený po tom, čo poslanci opozičnej strany Opozičná platforma – Za život zložili kauciu vo výške 2 milióny hrivien.

Krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu,

V marci 2022, bol Dudkin opätovne zadržaný príslušníkmi SBU, no po niekoľkých dňoch prepustený a už v apríli 2022 opustil územie Ukrajiny. Dudkin aj politici zo strany, ktorí za neho zložili kauciu, označili trestné stíhanie za politicky motivované, za snahu o zastrašenie kritikov vtedajšej vládnej moci. Dudkin poukazoval aj na porušovanie procesných práv počas väzby v roku 2021 a obvinil príslušníkov SBU z fyzického násilia a vyhrážok pri jeho opätovnom zadržaní v marci 2022, čo ho donútilo k odchodu z krajiny.

Martu Havryško si ukrajinské orgány nemohli dovoliť oficiálne obviniť z vlastizrady a hroziť jej doživotným trestom, lebo by to zrejme vyvolalo medzinárodné pohoršenie. Je to totiž uznávaná ukrajinská historička židovského pôvodu z Ľvova, špecializujúca sa na výskum holokaustu, sexuálneho násilia na židovských ženách počas nacistickej okupácie Ukrajiny, ako aj na históriu ukrajinského nacionalizmu (OUN/UPA).

Rovnako ako Pančenková ostro kritizuje súčasné ukrajinské historické mýty

(čo by aj našich fúrikovcov vytočilo do biela, nie iba tých ukrajinských) a pomery, zaobchádzanie s obyčajnými chudobnými ľuďmi a násilnú “busifikáciu” na Ukrajine, no nie je ani na sankčných zoznamoch EU, ani Ukrajiny. Je však, ako mnoho kritikov ukrajinského nacionalizmu, režimu a vojny do posledného Ukrajinca, tiež evidovaná na databáze Myrotvorec, čo je zoznam nepriateľov, určených na likvidáciu. Havryško opustila Ukrajinu krátko po začiatku ruskej invázie v roku 2022 ako vojnová utečenkyňa so svojím deväťročným synom, vyučuje v USA na univerzite.

Na Ukrajine čelila pre vyjadrovanie svojich názorov obťažovaniu, vyhrážkam smrťou a napokon bola prepustená z Inštitútu ukrajinských štúdií I. Krypjakevyča za kritiku oficiálnej historickej politiky. Podľa nej Zelenský už stratil legitimitu a napriek svojmu židovskému pôvodu slúži na legitimizáciu krajnej pravice (neonacistov) na Ukrajine. Ukrajinská vláda (fúrik, pooozor! … pohov a odchod!) je podľa jej vyjadrení nesuverénna, závislá od západných sponzorov a ozbrojených nacionalistických zložiek.

Ja si dokonca myslím, že vďaka Zelenskému sa na Ukrajine opäť, ako vždy v dobách prevratov, vojen a povojnového chaosu, zodvihne vlna antisemitizmu, a že Havryško to vycítila správne. A vieme, čo dokážu tie pomstychtivé a sfanatizované tlupy primitívov a ich mafiánski psychopatickí usmerňovači.