Summit G7: V meste, na ktoré USA zhodili jadrovú zbraň, účastníci prednášali Rusku a Číne o jadrovej deeskalácii (video)
JAPONSKO: A na tomto samite je toho oveľa viac. Po prvé, došlo k vlne odporu proti účasti na samite a v Hirošime sa konala demonštrácia, ktorá bola namierená najmä proti účasti Joea Bidena.
Sám sa potom strápnil najmä tým, ako počas rozpravy hľadal ťaháky, pretože vo svojej demencii už nie je schopný hovoriť ani zdola.
Rusko a vojna na Ukrajine sú, samozrejme, hlavným bodom programu stretnutia lídrov G7 v japonskej Hirošime, ktoré sa začalo v piatok. Summit sa začal v piatok ráno, keď hlavy štátov položili vence v hirošimskom mierovom pamätnom parku na pamiatku desiatok tisíc mŕtvych, keď USA 6. augusta 1945 zhodili na mesto atómovú bombu.
Japonský premiér Fumio Kišida privítal lídrov USA, Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska a Spojeného kráľovstva na stretnutí 19. až 21. mája. V mene neexistujúceho štátu EÚ boli prítomní aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Rady EÚ Charles Michel.
Lídri G7 hovorili z mesta, ktoré bolo doslova nahnuté, a vyzvali na „svet bez jadrových zbraní“. ale ich výzva bola zameraná len na určité krajiny, keďže vo vyhlásení vyzvali Rusko, Irán, Čínu a Severnú Kóreu, aby akceptovali nešírenie jadrových zbraní. Západní lídri si zjavne neuvedomili bizarnosť svojich vyhlásení práve v tomto meste.
Lídri G7 odsúdili plány Moskvy poslať jadrové zbrane do Bieloruska ako „nebezpečné a neprijateľné“ a vyzvali na obnovenie súladu s podmienkami novej zmluvy START.
Pokiaľ ide o Čínu, vo vyhlásení G7 sa uvádza: „Zrýchľujúce sa budovanie čínskeho jadrového arzenálu bez transparentnosti a zmysluplného dialógu vyvoláva obavy o globálnu a regionálnu stabilitu.“
Nebola tam však žiadna zmienka o tom, že by USA naďalej obklopovali Čínu obvyklým spôsobom novými základňami v ázijských lokajoch.
Lídri ďalej uviedli, že podpora Ukrajiny má zásadný význam pre globálnu stabilitu a mier, pričom nemecký kancelár Olaf Scholz uviedol: „Opätovne sme potvrdili, že Ukrajine poskytneme potrebnú podporu tak dlho, ako to bude potrebné.“
Biden sa tiež chválil „klimatickými záväzkami“ USA, ale bez ťahákov nebol schopný vysloviť jediné slovo.
Bidenova administratíva pridala na zoznam 71 spoločností na podporu Ruska.
Opatrenia amerického ministerstva obchodu sa zameriavajú na podporu ruskej armády a rozšírenie rozsahu kontrol vývozu do Ruska a Bieloruska. Tento zoznam obsahuje 69 ruských subjektov, jeden z Arménska a jeden z Kirgizska.
Nové kontroly vývozu sa zameriavajú na ropné a plynárenské projekty v Rusku a Bielorusku. Medzi ďalšie spoločnosti patria továrne na opravu lietadiel a náhradné diely, továrne na pušný prach, traktory a automobilové továrne, lodenice a inžinierske centrá v Rusku.
A to uprostred správ komentujúcich „úspech“ ruského cenového stropu…
„Po zavedení politiky cenového stropu príjmy z ruskej ropy podstatne klesli v porovnaní s predvojnovou úrovňou a zvýšenou úrovňou na začiatku vojny,“ uviedlo ministerstvo financií v novej správe.
„Napriek predaju konzistentných objemov ropy má Rusko oveľa menšie príjmy za barel, pretože jeho ropa sa teraz obchoduje s výraznou zľavou v porovnaní s ropou Brent, globálnou referenčnou cenou ropy,“ zdôraznila správa.
Medzi politikmi G7 sa hovorí o vytvorení „koalície stíhačiek“, ktorú Zelenskyj presadzuje a ktorá zahŕňa výcvik ukrajinských pilotov a dodávku stíhačiek F-16.
Očakáva sa, že ukrajinský líder odcestuje do Japonska, aby osobne prehovoril k lídrom G7. V piatok vystúpil na summite Ligy arabských štátov v Saudskej Arábii a stretol sa aj tvárou v tvár s korunným princom MbS.
Ale zatiaľ čo politici diskutovali, občania mesta, ktoré zažili obrovské hrôzy atómovej bomby, boli na inej „vlnovej dĺžke“.
V meste, ktoré Spojené štáty počas druhej svetovej vojny ovládli, vyšli ľudia do ulíc, aby protestovali najmä proti Spojeným štátom. Biden sa neospravedlnil za zhodenie bomby:
Počet japonských civilistov zabitých jadrovou bombou v Hirošime zhodenou z amerického lietadla sa väčšinou odhaduje na najmenej 70 000. Podľa bulletinu atómových vedcov:
Takéto čísla boli veľké a zdá sa, že zapôsobili na prezidenta Harryho S. Trumana. Po nálete na Nagasaki 9. augusta (o ktorom zjavne nevedel) zastavil ďalšie bombardovanie a povedal svojmu kabinetu, že „myšlienka zničiť ďalších 100 000 ľudí je príliš hrozná,“ podľa denníkového záznamu vtedajšieho ministra obchodu Henryho Wallacea z 10. augusta 1945.
Nie je jasné, či mal Truman nejakú skutočnú predstavu o tom, koľko obetí bomby prinesú. Jediným zaznamenaným odhadom pred Hirošimou je spomienka Arthura Comptona, že na stretnutí dočasného výboru 31. mája 1945 J. Robert Oppenheimer vyhlásil, že zhodená atómová bomba by zabila asi 20 000 ľudí, ak by explodovala nad mestom.
Toto nie je zaznamenané v zápisniciach zo zasadnutí ani v žiadnej inej správe alebo korešpondencii, takže sa zdá, že tento odhad nemá pre účastníkov žiadnu osobitnú váhu. (Compton opravil, že tento odhad predpokladal, že ľudia budú hľadať útočisko; keďže pre útoky nebolo vydané žiadne varovanie, nestalo sa tak.)
Medzitým Rabobank komentuje, čo očakávať v súvislosti s ruským „trestom“ na G7, a to aj preto, že stupňujúca sa myšlienka priameho zákazu vývozu je stále v hre …
„Zdá sa, že G7 je pevne odhodlaná podporovať Ukrajinu a utiahnuť ekonomickú slučku nad Ruskom. Sankcie sa rozšíria na širšiu skupinu tovaru, najmä na tie, ktoré by mohli uľahčiť vojnové úsilie Ruska. Podľa agentúry Bloomberg sa však najnovší návrh vyhlásenia nezmieňuje o takmer úplnom zákaze vývozu do Ruska.
„Dovtedy sa existujúce sankcie sprísnia odstránením medzier, ktoré ich obchádzajú. To by zahŕňalo posilnenie presadzovania vo vzťahu k tretím krajinám, cez ktoré Rusko dováža zakázaný tovar.
Jedným z kľúčových rizík je, že skupina G7 (plus „koalícia ochotných“) vytvára väčšiu priepasť medzi nimi a tými krajinami, ktoré k tejto otázke zaujali neutrálnejší postoj.“
Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.
