Novinári ako Tódová nemajú čo stratiť, úctu a rešpekt stratili dávno
Novinári ako Tódová nemajú čo stratiť, úctu a rešpekt stratili dávno
👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈
Frustrované zo straty moci a titulov ako “pani novinárka”, “pani investigatívny”, “pani redaktorka”, “pani ministerka” a “pani prezidentka” sa tieto ženské rozhodli ešte naposledy okoreniť verejný priestor tak, aby sa tu o niečo horšie dýchalo. Hovorí sa, že nie je nič horšie ako ohrdnutá žena, a práve toho sme dnes svedkami.
Ešte pár rokov dozadu to boli “panie novinárky”, ale dnes sú stredobodom pozornosti len preto, že po nej samé volajú. Reálne ich práca už nemá veľkú pridanú hodnotu a ak by prišli do obcí a miest bez svojich skalných, tak nenaplnia ani predsieň tamojších kultúrnych domov.
Už nemajú čo stratiť, úctu a rešpekt stratili dávno, a to je pre tieto bývalé hviezdy mimoriadne dôležité, a tak kopú. Monika Tódová do Judity Laššákovej slovníkom, ktorý by žene neadresovala už ani piata cenová. Láššaková je pre Tódovú “to najodpornejšie z deinfoscény” a “antisemitský Bombic v sukni”, krásne slová od ženy, alebo na čo sa momentálne Tódová hrá, venované žene. Martina Töröková išla vo svojej aktivite ešte ďalej a z Lívie Pavlíkovej urobila beštiu na základe satirického videa, dokonca si v manipulácií nedala ani záležať a hovorila o “synovi Adamkovi”, pričom Pavlíková má len dcéru.
Kontrolu strácajú aj bývalé ministerky, ktoré už boli na vrchole toho, čo mohli ako političky dosiahnuť. Mária Kolíková je tak zúfalá, že od Ústavného súdu žiadala, aby koaličným poslancom prikázal s ňou diskutovať v Národnej rade, neúspešne. Natália Milanová až tak žiarli na Martinu Šimkovičovú, že vďaka nej sa verejnosť dozvedela o rámcovej zmluve so spoločnosťou kupujúcou letenky niekoľkonásobne drahšie. Veronika Remišová v túžbe po rešpekte prekračuje deň čo deň tieň vlastnej hlúposti a je nemožné čo i len citovať ju, nieto ešte s ňou diskutovať.
Posledné mesiace v Prezidentskom paláci trávi aj Zuzana Čaputová, ktorej už zdá sa dochádza, že je na konci a volá po pozornosti. Čaputová sa rozhodla klásť vláde polená pod nohy, ale zatiaľ neúspešne, šéfa SIS síce nevymenovala, ale už tam má koalícia svojho človeka, ktorému dôveruje. Čaputová podala novelu Trestného zákona na Ústavný súd, ale najzávažnejšie argumenty “neprípustnosť skráteného legislatívneho konania” a “obmedzenie diskusie v parlamente” state, ktoré citovala z červených dennníčkov, skončil už v koši. Žiadna moc a žiadny rešpekt tesne pred koncom výkonu prezidentky, a tak pokus o zaujatie v zahraničí prostredníctvom kopania do vlastného štátu a volaní po zvážení pozastavenia eurofondov (vlastizrada?!). Odozva zo zahraničia zatiaľ žiadna! Čaputová má prázdny stôl ponúk, ako právnička stojí za “milú kedves” a zatiaľ jediná možnosť je priznanie farby a opätovný vstup do PS.
Kopanie zdochýnajúcich kobýl bude ešte silnieť, a hoci majú ich slová váhu prdu vo vetre, treba im ich koniec pripomínať, lebo rana z milosti je humánnejšia a predsa my
Roman Martiška
